názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď uzavrel, ţe došlo k zániku práva ţalovaného skončiť pracovný pomer so ţalobcami okamţite v dôsledku uplynutia objektívnej a subjektívnej lehoty v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Vychádzajúc z doteraz vykonaného dokazovania mal odvolací súd za to, ţe zákonom stanovená lehota pre danie okamţitého skončenia pracovného pomeru bola ţalovaným dodrţaná. Odvolací súd odvolanie ţalovaného proti výroku o vylúčení nárokov na náhradu mzdy na samostatné konanie odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), pretoţe v tejto časti ide o rozhodnutie proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a/ O.s.p.). Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu, proti jeho výroku, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie podali dovolanie ţalobcovia. Ţiadali, aby dovolací súd v napadnutej časti uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak ţe určí, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalovaným ţalobcom 1/, 2/ z 28. februára 2007 je neplatné, prípadne aby v tejto časti uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. a ako dovolací dôvod uvádzali, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok 3 4 Cdo 65/2012 nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie v jeho napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Za odňatie moţnosti pred súdom konať povaţovali porušenie zásady dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, keď odvolací súd zaujal právny názor na plynutie lehôt v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka práce bez moţnosti ţalobcov vyjadriť sa k novým právnym a skutkovým záverom, čím ţalobcom odňal právo namietať správnosť novo zaujatého právneho názoru na inštančne vyššom súde a odoprel ţalobcom moţnosť riadneho prieskumu správnosti nových prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa doposiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Dovolatelia mali za to, ţe odvolací súd prekročil svoju právomoc, pretoţe rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil
1 písm. h/ O.s.p. bez toho, aby na takýto postup boli splnené zákonom stanovené podmienky. Okresný súd pri svojom rozhodnutí aplikoval správnu právnu normu. Odvolací súd mu nesprávne pouţitie právnej normy vôbec nevytkol a rovnako ani nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Neoznačil ţiadnu inú právnu normu, ktorú mal
jeho názoru okresný súd aplikovať a tieţ mu neuloţil povinnosť doplniť dokazovanie.
názoru dovolateľov odvolací súd za danej situácii nemohol rozhodnúť o zrušení rozsudku okresného súdu
1 písm. h/ O.s.p. Dovolatelia za odňatie moţnosti konať pred súdom povaţovali aj tú skutočnosť, ţe odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez nariadenia pojednávania, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Uviedli, ţe keďţe odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa je zrejmé, ţe vo veci opakoval dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa. Ak odvolací súd vo veci opakoval dokazovanie bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie, postupoval v rozpore s § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Ak odvolací súd po opakovanom dokazovaní, k výsledkom ktorého sa účastníci konania nevyjadrili, zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania procesne pochybil a odňal ţalobcom moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovali za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ktorá skutočnosť má za následok, ţe konanie je postihnuté vadou
f/ O.s.p. V tejto súvislosti poukázali na to, ţe odvolací súd svoje skutkové a právne závery náleţite neodôvodnil a v dôvodoch dovolania svoje konkrétne výhrady špecifikovali, najmä vo vzťahu k tvrdeniu odvolacieho súdu ohľadne prípadného preukázania moţného konfliktu záujmov účastníkov, hodnotenia nesplnenia oznamovacej povinnosti ţalobcami, resp. kedy táto povinnosť ţalobcom vznikla, či záverov odvolacieho súdu o plynutí subjektívnej lehoty pre okamţité skončenie pracovného pomeru a pod. Postihnutie odvolacieho konania inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne 4 4 Cdo 65/2012 rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) vyvodzovali zo skutočnosti, ţe odvolací súd inak posúdil obsah právneho vzťahu medzi účastníkmi a na základe moţných dôkazných prostriedkov dospel k odlišným skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa bez toho, ţe by zopakoval alebo doplnil dokazovanie. Ţalobcovia odvolaciemu súdu vyčítali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) z dôvodu, ţe odvolací súd vec nesprávne právne posúdil v otázke počiatku objektívnej lehoty pre okamţité skončenie pracovného pomeru
2 Zákonníka práce a tieţ nesprávne konštatoval, ţe nesplnenie oznamovacej povinnosti bolo sústavným porušovaním pracovnej disciplíny. Ţalovaný povaţoval dovolanie ţalobcov za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.).
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu.
1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ veta prvá odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Prípustnosť dovolania
v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúce a ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie 5 4 Cdo 65/2012 prípustnosti dovolania
ale sa zaoberal aj otázkou či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil. So zreteľom na ţalobcami tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia o existencii vady konania
f/ O.s.p.
f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, ţe odvolací súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a ţalobcom neznemoţnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. V prejednávanej veci Krajský súd v Košiciach rozhodol o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 221 ods. 1 O.s.p. ukladá odvolaciemu súdu povinnosť zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak zistí, ţe konanie na súde prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie trpí niektorou z vád v ňom taxatívne uvedených. Zrušenie ako spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu je teda obligatórne predpísané vţdy, ak sa v konaní preukáţe existencia takejto vady. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa s prihliadnutím na uplatnené odvolacie dôvody ţalovaným (§ 205 ods. 2 písm. b/ d/ a f/ O.s.p.) povaţoval odvolací súd záver súdu prvého stupňa o intenzite porušenia pracovnej disciplíny bez 6 4 Cdo 65/2012 dôsledného hodnotenia odvolacím súdom naznačených kritérií stanovených pre okamţité skončenie pracovného pomeru, bez doplnenia dokazovania, za predčasný. Ako ďalej má súd prvého stupňa postupovať odvolací súd uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia (viď str. 8 ods. 2 aţ 4). Pri zrušení rozhodnutia a následnom vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie je odvolací súd povinný vysloviť v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia právny názor na danú vec, ktorý slúţi prvostupňovému súdu na usmernenie jeho ďalšej činnosti. Vysloveným právnym názorom bez ohľadu na to, či je to vo vzťahu k chybám hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho charakteru je prvostupňový súd viazaný (§ 226 O.s.p.). Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu je dvojinštančnosť súdneho konania zachovaná, pretoţe účastníci konania v pokračujúcom konaní (po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom) môţu uplatniť všetky svoje procesné práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva, vrátane práv na vyuţitie riadnych, prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe odvolací súd postupoval v súlade so zákonom a preto zákonný postup nemôţe mať za následok odňatie moţnosti ţalobcov konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil existenciu tejto vady ani v súvislosti s prejednávaním odvolania ţalovaného odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania.
1 O.s.p. v znení účinnom do 31. decembra 2012 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie , b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem.
2 O.s.p. v tomto znení, môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V prejednávanej veci nejde o ţiaden prípad taxatívne uvedený v ustanovení § 214 ods. 1 O.s.p. pre ktorý by odvolací súd mal povinnosť (zo zákona) nariadiť pojednávanie. Odvolací súd preto postupoval v súlade so zákonom keď prejednal odvolanie ţalobcov proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Uvedený postup odvolacieho súdu preto nemohol mať za následok procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 7 4 Cdo 65/2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe nie je dôvodná námietka dovolateľov týkajúca sa nepreskúmateľnosti; resp. nedostatočnej odôvodnenosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Je nepochybné, ţe jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (IV. ÚS 115/03). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená vo vyššie citovanom ustanovení. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 3 O.s.p.). Odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia dalo podrobnú odpoveď prečo rozsudok súdu prvého stupňa musel byť zrušený a tieţ ako má súd prvého stupňa po vrátení veci ďalej postupovať. Okolnosť, ţe ţalobcovia so zrušením rozsudku súdu prvého stupňa nesúhlasili a zastávali názor, ţe odvolaciemu súdu nič nebránilo vo veci meritórne rozhodnúť neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. Navyše, všetky námietky dovolateľov
názoru dovolacieho súdu sa týkajú nesprávneho právneho posúdenia veci (
názoru ţalobcov) odvolacím súdom nie tak, záveru, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Dovolateľmi namietané, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tieţ, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ c/ O.s.p.) sú síce prípustnými dovolacími dôvodmi, 8 4 Cdo 65/2012 samotné ale prípustnosť dovolania nezakladajú. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému prieskumu. Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p. a dovolacím súdom neboli zistené ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov v súlade s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia, keďţe ţalovanému v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.