Najvyšší súd 3 Cdo 165/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E. B., bývajúcej v K., proti ţalovaným 1/ Ú., so sídlom v K., 2/ Bc. K. K.

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti výroku rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej podal ţalovaný 2/ dovolanie s odôvodnením, ţe ţalobkyňa „nemohla byť účastníčkou konania pretoţe bola dňa 14.09.1995 vylúčená predstavenstvom Územného bytového druţstva Ť. a proti tomuto rozhodnutiu sa neodvolala“, „konanie bolo zamerané len na fakt či bolo p. E. B. doručené rozhodnutie o vylúčení a či bola s manţelom po rozvode vysporiadaná“. Ďalej namietal, ţe postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať ako i nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. vyvodzoval z toho, ţe súd konal s JUDr. H. napriek tomu, ţe mu vypovedal plnú moc. Z uvedených dôvodov ţiadal zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 3 3 Cdo 165/2012 Ţalobkyňa ani ţalovaní 1/, 3/ a 4/ sa k dovolaniu ţalovaného 2/ písomne nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods .1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Podľa § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. V zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Ţalovaný 2/ dovolaním napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov. Prípustnosť jeho dovolania preto z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Prípustnosť dovolania ţalovaného 2/ by v danom prípade prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd so zreteľom na § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení. Podľa uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť 4 3 Cdo 165/2012 a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je právne významné samo tvrdenie účastníka, ţe došlo k určitej procesnej vade, ale len zistenie, ţe k namietanej vade skutočne došlo. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, c/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy oboch niţších stupňov, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. b/ O.s.p. a či postupom súdov nebola dovolateľovi odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p). Ţalovaným 2/ namietaná vada podľa § 237 písm. b/ O.s.p. mala spočívať v tom, ţe ţalobkyňa nebola aktívne legitimovanou účastníčkou konania, pretoţe bola vylúčená z členstva v druţstve rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť

1. novembra
2. Dovolací súd vo všeobecnosti poukazuje na to, ţe otázka aktívnej legitimácie účastníkov konania nemá ţiaden vplyv na prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. Ak súd nesprávne posúdi túto otázku, nejde o vadu konania, ktorá by spôsobovala tzv. zmätočnosť konania. Nedostatok hmotnoprávnej legitimácie (vecnej aktívnej alebo pasívnej legitimácie) môţe mať iba vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým sa ţaloba zamieta (obdobne porovnaj napr. R 34/1993). Od aktívnej alebo pasívnej legitimácie účastníka konania treba odlišovať spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) a procesnú spôsobilosť (t.j. spôsobilosť samostatne konať ako účastník konania - § 20 O.s.p.). Nedostatok procesnej spôsobilosti účastníka konania (spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti) bez riadneho zastúpenia je vadou, na ktorú dopadá § 237 písm. c/ O.s.p. K vade takejto povahy v danom prípade nedošlo. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. V sporovom konaní zákon za účastníkov konania označuje ţalobcu 5 3 Cdo 165/2012 a ţalovaného (§ 90 O.s.p.); ţalobcom je ten, kto podal ţalobu, a to bez ohľadu na to, či je nositeľom hmotnoprávneho práva (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna legitimácia). Spôsobilosti byť účastníkom zodpovedá spôsobilosť mať práva a povinnosti v zmysle § 7 a § 8 Občianskeho zákonníka (t.j. právna subjektivita a spôsobilosť na právne úkony). Okamihom narodenia má kaţdá fyzická osoba spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), smrťou právna subjektivita fyzickej osoby zaniká. Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou. Ţalobkyni ako dospelej a ţijúcej fyzickej osobe zákon priznáva právnu subjektivitu, jej pozbavenie alebo obmedzenie nebolo preukázané ţiadnym súdnym rozhodnutím, preto je potrebné vychádzať zo stavu, ţe táto má aj spôsobilosť byť účastníkom občianskeho súdneho konania (§ 19 O.s.p.). Ak by aj prípadne ţalobkyňa nebola v konaní aktívne vecne legitimovaná (nebola nositeľkou práva), nespôsobovala by táto okolnosť nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania. Z uvedených dôvodov konanie vadou podľa § 237 písm. b/ O.s.p. netrpí. So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch niţšieho stupňa došlo k odňatiu moţnosti ţalovanému 2/ pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom si ako zástupcu môţe vţdy zvoliť advokáta; jemu udelené plnomocenstvo nemoţno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Zástupca, ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, ţe na základe písomného plnomocenstva z
3. marca 2001 ţalovaný 2/ splnomocnil na zastupovanie v konaní JUDr. M. H., v tom čase komerčného právnika so sídlom v K. (č.l. 125 spisu). Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, ţe by do rozhodnutia odvolacieho súdu (
4. júna 2001) bolo súdu zo strany právneho zástupcu ţalovaného 2/, resp. zo strany ţalovaného 2/ oznámené, ţe došlo k odvolaniu plnomocenstva ţalovaným 2/, ktoré udelil 6 3 Cdo 165/2012 JUDr. H.. Odvolanie plnomocenstva účastníkom je v zmysle § 28 ods. 3 O.s.p. voči súdu totiţ účinné len vtedy, ak mu ho účastník alebo zástupca oznámi. Táto skutočnosť v danom prípade do rozhodnutia odvolacieho súdu nenastala. Odvolanie plnomocenstva ţalovaným 2/ JUDr. H., hoci datované
5. júna 2001, bolo odvolaciemu súdu oznámené aţ potom, čo na pojednávaní konanom
6. júna 2001, na ktorom sa JUDr. H. ako zástupca ţalovaného 2/ zúčastnil, vo veci meritórne rozhodol. Preto ak odvolací súd za tohto stavu veci mal za to, ţe ţalovaný 2/ je naďalej zastúpený JUDr. H., jeho postup bol správny a v súlade s § 28 ods. 3 O.s.p., pretoţe do času oznámenia rozhoduje plnomocenstvo zaloţené v spise a do toho času je súd povinný konať s týmto zástupcom účastníka. Ţalovaný 2/ v dovolaní vyslovil aj nespokojnosť s právnym posúdením veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. dáva odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť len procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.); nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe v danom prípade je dovolanie ţalovaného 2/ v zmysle § 238 O.s.p. procesne neprípustné a ţe prípustnosť jeho dovolania nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Dovolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, lebo ţalovaný 2/ nebol v konaní úspešný a ostatní procesne úspešní účastníci konania nepodali návrh na priznanie 7 3 Cdo 165/2012 náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. augusta 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová