Obsah (4)

§ 142§ 237§ 218§ 224

Najvyšší súd 3 Cdo 204/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O. R., bývajúcej v P., zastúpenej P . ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA, s.r.o. so síd

§ 142ods.

1 O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala ţalovaná dovolanie. Namietala, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.

§ 237písm.

f/ O.s.p.), v konaní došlo k inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). K odňatiu moţnosti pred súdom konať došlo tým, ţe súd prvého stupňa vo veci „prakticky vôbec“ nevykonal dokazovanie, v dôsledku čoho aj rozhodol bez náleţitého zistenia skutkového stavu. Odvolací súd napriek tomu na prejednanie veci nenariadil odvolacie pojednávanie. Súdy na základe (ne)vykonaných dôkazov nemohli dospieť k úplným a správnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho ani nemohli vec správne právne posúdiť. Súd prvého stupňa nerešpektoval ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p. a neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia účastníkov sú zhodné alebo rozporné, ani ktoré dôkazy budú vykonané alebo nevykonané. Odvolací súd túto okolnosť buď vôbec nepostrehol, alebo jej nepriznal význam, i keď aj toto procesné pochybenie prvostupňového súdu viedlo k procesnej vade uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. Dovolateľka ďalej uviedla, ţe v odvolacom konaní predloţila súdu listinu obsahujúcu jej vyjadrenie, ţe nepopiera pretrvávajúcu existenciu právneho vzťahu účastníčok konania zaloţenú poistnou zmluvou a zastávala názor, ţe v dôsledku toho stratila ţalovaná naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ odvolací súd napriek tomu ani za tejto zmenenej situácie nenariadil odvolacie pojednávanie a nedoplnil dokazovanie, nemohol riadne zistiť skutkový stav, ani správne posúdiť všetky relevantné skutkové zistenia. K odňatiu moţnosti ţalovanej došlo aj v dôsledku toho, ţe jej bolo upreté právo na záverečné zhrnutie a vyjadrenie sa k veci a k priebehu konania. Rozhodnutie súdu bolo nepredvídateľné a prekvapivé, pričom ţalovanej nebol vytvorený procesný priestor primerane reagovať. V časti dovolania, v ktorej ţalovaná vysvetľovala uplatnenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., uviedla svoje dôvody, so zreteľom na ktoré zastávala názor, ţe ţalobkyňa v konaní neosvedčila naliehavý právny záujem na poţadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľka tvrdila, ţe v odvolacom konaní odpadla ţalobkyňou uvádzaná neistota, odstránenie ktorej sledovala určovacou ţalobou, lebo ţalovaná v odvolacom konaní potvrdila pretrvávajúcu existenciu poistného vzťahu účastníčok konania zaloţeného poistnou zmluvou. V nadväznosti na toto tvrdenie ţalovaná vyslovila názor, ţe ţaloba mala byť z tohto dôvodu zamietnutá. Vzhľadom 3 Cdo 204/2012 4 na to ţiadala, aby dovolací súd zrušil rozhodnutia súdov oboch niţších stupňov a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo aby tieto rozhodnutia zmenil, ţalobu zamietol a priznal jej náhradu trov konania. Podaním z

1. marca 2012 ţalovaná doplnila dovolanie „o okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“ (prílohou tohto podania je list Národnej banky Slovenska z
2. februára 2012). Ţalobkyňa vo vyjadrení z
3. augusta 2011 k dovolaniu ţalovanej uviedla, ţe rozhodnutia súdov sú zaloţené na úplnom zistení rozhodujúcich skutkových okolností a spočívajú na ich správnom právnom posúdení. Podľa jej názoru obsahuje dovolanie celý rad takých dôvodov, argumentácií a formulácií, ktoré ju vedú k presvedčeniu, ţe sa ani netýkajú preskúmavanej veci a v dovolaní boli uvedené len omylom, v skutočnosti sa ale vzťahujú k inej právnej veci. So zreteľom na uvedené ţiadala neopodstatnené dovolanie zamietnuť a priznať jej za tento úkon náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení z
4. júna 2012 k doplneniu dovolania „o okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“ ţalobkyňa zotrvala na svojom názore, ţe nedôvodné dovolanie je potrebné zamietnuť; aj za tento úkon ţiadala priznať náhradu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno týmto opravným prostriedkom napadnúť. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, iba ak to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený prvostupňový rozsudok. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej 3 Cdo 204/2012 5 stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania ţalovanej z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva – napadnutý nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a napadnutým je potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie ţalovanej bolo prípustné, len ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. O vadu uvedenú v tomto ustanovení ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania ţalovanej preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov niţších stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie procesne nesprávny postup súdu priečiaci sa zákonu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania. 3 Cdo 204/2012 6 O tom, ako na súdoch niţších stupňov prebiehalo v tej – ktorej veci súdne konanie (vrátane dokazovania), môţe dovolací súd usudzovať len z obsahu spisu, osobitne zo zápisníc o súdnych pojednávaniach (viď § 40 ods. 1 O.s.p. a § 122 ods. 1 O.s.p.).
5. Dovolateľka namieta, ţe súd prvého stupňa „prakticky vôbec“ nevykonal dokazovanie. Obsah spisu ale nepotvrdzuje opodstatnenosť tejto námietky. V spise je na č.l. 214 zaloţená zápisnica z pojednávania pred súdom prvého stupňa uskutočneného
6. októbra 2009, z ktorej vyplýva, ţe súd vykonal dokazovanie – oboznámil obsah viacerých listinných dôkazov (§ 129 ods. 1 O.s.p.) a vypočul ţalobkyňu (§ 131 O.s.p.). Na pojednávaní
7. februára 2010 (viď zápisnicu na č.l. 244 spisu) súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom svedka JUDr. J. Š.; účastníci sa po poučení v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. vyjadrili, ţe nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Uvedenú námietku povaţuje dovolací súd vzhľadom na to za nezpredmetnú.
8. V dovolaní ţalovaná argumentuje tým, ţe súd prvého stupňa nerešpektoval § 118 ods. 2 O.s.p. Zo zápisnice o pojednávaní z
9. februára 2010 (č.l. 244 spisu) ale vyplýva, ţe súd prvého stupňa postupoval v zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. – uviedol, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov konania povaţuje za zhodné, ktoré zostali sporné, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nevykoná. Ţalovaná nenamietala správnosť takejto protokolácie priebehu pojednávania, nenavrhla doplnenie zápisnice ani nevzniesla námietky proti jej zneniu (§ 40 ods. 3 O.s.p.). So zreteľom na to povaţuje dovolací súd uvedenú námietku dovolateľky za neopodstatnenú. Keďţe súd prvého stupňa – ako tomu nasvedčuje táto zápisnica – postupoval v súlade s § 118 ods. 2 O.s.p., je neopodstatnená námietka dovolateľky, ţe rozhodnutie súdu je zaloţené na takých skutkových a právnych okolnostiach, ktoré z pohľadu výsledkov a priebehu konania boli nečakané a nepredvídateľné, pričom ţalovaná nemala moţnosť vyjadriť sa k nim.
10. Účastníkovi konania, ktorému bolo odopreté právo na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci, sa tým odníma moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď rozhodnutie publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 49/1998). 3 Cdo 204/2012 7 V danom prípade je však námietka ţalovanej o nerešpektovaní jej „práva na záverečnú reč“ a nevytvorení procesnej moţnosti zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci neopodstatnená. Obsah uţ spomenutej zápisnice o pojednávaní (č.l. 244 spisu) pravdivosť tohto tvrdenia ţalovanej popiera – obaja právni zástupcovia účastníkov konania totiţ procesné oprávnenie vyplývajúce z § 218 ods. 4 O.s.p. realizovali a podrobne sa v zmysle tohto ustanovenia vyjadrili.
11. Ţalovaná v dovolaní tvrdí, ţe súdy nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné a správne zistenie skutkového stavu. K tomu najvyšší súd uvádza, ţe posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníka konania. Najvyšší súd to vyjadril uţ v R 37/1993, v ktorom zaujal názor, ţe prípadné nevykonanie určitého dôkazu môţe mať za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. K rovnakému záveru dospel v R 125/1999, v ktorom uviedol, ţe ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nemoţno to povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
12. Vzhľadom na argumentáciu dovolateľky najvyšší súd uvádza, ţe súd neodníme účastníkovi moţnosť pred ním konať ani tým, ţe nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov. Rozhodnutie súdu, ktorého podkladom sú dôkazy nesprávne vyhodnotené, môţe byť prípadne z tohto dôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Treba dodať, ţe do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (viď R 42/1993).
13. Z dovolania vyplýva názor ţalovanej, ţe súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav. Namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. (výlučne ktorá by, ako uţ bolo uvedené, mohla v danom prípade zaloţiť prípustnosť dovolania ţalovanej). Vytýkaná neúplnosť alebo 3 Cdo 204/2012 8 nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.
14. Ţalovaná odvolaciemu súdu vytýka, ţe na prejednanie veci nenariadil odvolacie pojednávanie. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť
15. októbra 2008, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ale v ostatných prípadoch (neţ sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môţe odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe a/ odvolací súd sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a ţe z tohto dôvodu nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania, c/ so zreteľom na povahu prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, ţe by nariadenie odvolacieho pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem. Odvolací súd, ako vyplýva zo spisu, dospel k záveru, ţe sú splnené procesné predpoklady pre postup podľa tohto ustanovenia. Vzhľadom na to mohol v danej veci rozhodnúť bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Jeho postup neviedol k odňatiu moţnosti ţalovanej pred súdom konať.
16. Pre prípad, ţe dovolateľka odvolaciemu súdu vytýka tieţ nepreskúmateľnosť dôvodov rozhodnutia (viď text na str. 2 dovolania, v zmysle ktorého „súd prvého stupňa zároveň ani nevysvetlil a ani neodôvodnil...“, resp. text na str. 4 dovolania, v zmysle ktorého „súd na tomto mieste nepovedal, v čom vidí stav právnej neistoty ţalobcu...“), dovolací súd uvádza, ţe namietanou je tu tzv. iná procesná vada konania (viď R 111/1998), ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Za námietku, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, povaţuje dovolací súd tieţ tú časť dovolania, v ktorej odvolací súd podľa jej názoru nevysvetlil, v čom podľa neho spočíva (naďalej pretrváva) naliehavý právny záujem ţalobkyne na poţadovanom určení neplatnosti poistnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď sa ţalovaná v odvolacom konaní vyjadrila, ţe nepopiera existenciu poistného vzťahu účastníčok konania. 3 Cdo 204/2012 9 Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v prípade, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. K námietke ţalovanej, ţe odvolací súd sa nevyjadril k všetkým dôvodom obsiahnutým v odvolaní alebo vo vyjadrení v priebehu odvolacieho konania, dovolací súd uvádza, ţe obsahovou zloţkou kaţdého odvolania sú (majú byť) odvolacie námietky, podstatu ktorých logicky a nevyhnutne tvorí vţdy argumentácia odvolateľa, ţe postup súdu prvého stupňa alebo jeho rozhodnutie sú z toho – ktorého dôvodu nesprávne. Pokiaľ by za správny mal byť povaţovaný názor, ţe odvolací súd musí vţdy reagovať na všetky dôvody odvolania (resp. na všetky vyjadrenia odvolateľa v priebehu odvolacieho konania), bolo by ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. nepouţiteľné. Odvolací súd môţe podľa tohto ustanovenia postupovať, ak sú splnené dve podmienky: a/ výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia je vecne správny, b/ odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ odvolací súd dospeje k záveru, ţe tieto podmienky sú splnené, má aplikácia § 219 ods. 2 O.s.p. oporu v zákone a nemôţe byť spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Aplikáciou § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vyjadruje pritom nielen svoj záver, ţe napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie povaţuje za vecne správne, ale zároveň (bez výslovného vyjadrenia) aj záver, ţe námietky vznesené účastníkom konania v odvolaní nie sú dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa. V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, ţe uvedené procesné predpoklady pre postup v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sú dané, preto aplikácia tohto ustanovenia z jeho strany mala oporu v zákone a nemôţe byť spojená s procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
17. V časti III. dovolania ţalovaná vysvetľuje dôvody, so zreteľom na ktoré dospela k názoru, ţe dovolaním napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Tvrdí, ţe právne závery súdov oboch niţších stupňov v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu ţalobkyne na určení neplatnosti poistnej zmluvy sú nesprávne a priečiace sa § 80 písm. c/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod v tom zmysle, ţe ho moţno uplatniť 3 Cdo 204/2012 10 v procesne prípustnom dovolaní, samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá (viď aj R 43/2003 a R 54/2012). Nejde totiţ o vadu konania vymenovanú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. Keďţe ţalovanou bol tento dovolací dôvod uplatnený v dovolaní, ktoré nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov.
18. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu. Skutkový základ veci zistený súdom prvého stupňa, prípadne odvolacím súdom, nemôţe byť preto v dovolacom konaní rozširovaný. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nemôţe byť posudzované s prihliadnutím na nové skutočnosti, ktoré nemohol odvolací súd brať do úvahy, lebo mu neboli známe z toho dôvodu, ţe nevyplývali z výsledkov dokazovania ani z prednesov účastníkov. Dovolací súd môţe v dovolacom konaní preskúmať len postup a rozhodovanie odvolacieho súdu v reáliách rámca, známeho uţ odvolaciemu súdu. Ţalovanou v podaní z
19. marca 2012 doplnené „okolnosti, ktoré nebolo moţné skôr uplatniť“, predstavujú neprípustné nóvum, ktoré nebolo moţné v dovolacom konaní posudzovať.
20. Ţalovaná napadla rozsudok odvolacieho súdu ako celok a ako celok ho navrhla zrušiť. Dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výroku tohto rozsudku o trovách odvolacieho konania, smeruje proti výroku, ktorý je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia (viď § 167 ods. 1 O.s.p.) a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté. Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť uvedenej časti dovolania posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Výpočet uznesení odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie procesne prípustné, podáva § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. ale z okruhu uznesení, proti ktorým je dovolanie prípustné, výslovne vylučuje (o.i.). uznesenie odvolacieho súdu o trovách konania. Vzhľadom na to je dovolanie ţalovanej v danej časti procesne neprípustné.
21. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nevyplýva z § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p., ani z § 237 O.s.p. Dovolanie preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. bez toho, aby 3 Cdo 204/2012 11 skúmal opodstatnenosť dovolateľkou uplatnených dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. 13. V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá v tomto konaní úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na rozhodnutie o trovách tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslila. Dovolací súd jej priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške zodpovedajúcej odmene advokátskej kancelárie za dva úkony právnej sluţby (vyjadrenie z

1. augusta 2011 k dovolaniu a vyjadrenie z
2. júna 2012 k doplneniu dovolania). Vychádzal z § 11 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb a ţalobkyni priznal náhradu trov dovolacieho konania vo výške 156,87 € [1/13 výpočtového základu (57 € + 58,69 €) + reţijný paušál (7,41 € + 7,63 €) + DPH (12,88 € + 13,26 €)]. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. augusta 2012 JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová