sťažnosť obhajcu

Najvyšší súd 2 Tost 17/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obvinenému Y. O. a spol. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ a § 140 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí

1. júna 2012 v Bratislave o sťažnosti obhajcu Mgr. I. M. proti uzneseniu predsedníčky senátu Špecializovaného trestného súdu zo
2. mája 2012, č.k. PK - 2T 12/2012 - 2259, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť obhajcu Mgr. I. M. sa z a m i e t a . O d ô v o d n e n i e Predsedníčka Špecializovaného trestného súdu uznesením zo
3. mája 2012, č.k. PK - 2T 12/2012 - 2259, podľa § 70 ods. 1 Tr. por. uložila obhajcovi obvineného L. B., advokátovi Mgr. I. M. poriadkovú pokutu v sume 300 (tristo) eur, pretože bez akéhokoľvek ospravedlnenia neuposlúchol príkaz súdu dostaviť sa na verejné zasadnutie
4. mája 2012, ktorého predmetom malo byť predbežné prejednanie obžaloby. Z dôvodu procesnej prekážky spočívajúcej v neprítomnosti obhajcu Mgr. M. a v tom, že tomuto obhajcovi nezostala od doručenia upovedomenia (
5. mája 2012) lehota aspoň päť pracovných dní na prípravu, bolo verejné zasadnutie odročené na
6. mája
7. Obhajca pritom bez akýchkoľvek pochybností vedel, že ide o prípad povinnej obhajoby, a teda jeho neprítomnosť môže byť prekážkou vykonania verejného zasadnutia. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť obhajca Mgr. I. M. ako osoba, ktorej sa uznesenie priamo týka (§ 186 ods. 1 Tr. por.). Uviedol v nej, že upovedomenie o verejnom zasadnutí prevzal až
8. mája 2012 (v nedeľu) vo večerných hodinách, neobvyklým spôsobom - prostredníctvom polície v Seredi, kam ho osobne priniesla 2 2 Tost 17/2012 predsedníčka senátu. Poštou mu však nebolo doručené nič, hoci
9. mája 2012 si prevzal všetky oznámené a uložené zásielky, pričom nemal oznámenie o uložení zásielky na spomenutý úkon. Vzhľadom na uvedený dátum doručenia nemal zachovanú lehotu aspoň piatich pracovných dní na prípravu. Procesná prekážka nevznikla zo strany obhajoby, ale súdu, ktorý nedoručil upovedomenie o konaní úkonu nielen jemu, ale ja poškodenému W.. Predsedníčka senátu preto nesprávne uzavrela, že sa bez dostatočného ospravedlnenia nedostavil na predmetné konanie. Z uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol napadnuté uznesenie zrušiť v rámci autoremedúry, alebo vec predložiť najvyššiemu súdu na urobenie navrhovaného rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť obhajcu Mgr. I. M. nie je dôvodná. Je nepochybné, že sťažovateľ vôbec neospravedlnil svoju neúčasť na verejnom zasadnutí
10. mája
11. Dostatočným dôvodom pre jeho nečinnosť a neuposlúchnutie príkazu ustanoviť sa na spomenutý úkon nemohol byť jeho názor o nezachovaní lehoty podľa § 292 ods. 4 Tr. por. Posudzovanie tejto lehoty len podľa doručenia vykonaného prostredníctvom polície (§ 65 ods. 2 Tr. por.) nebolo zo strany sťažovateľa navyše namieste, lebo v predmetnej veci sa v prvom rade doručovalo poštou, čo mu muselo byť známe najneskôr
12. mája 2012 z oznámenia súdu. Poštová zásielka obsahujúca upovedomenie Mgr. I. M. o verejnom zasadnutí
13. mája 2012 napriek prísľubu menovaného, že si ju vyzdvihne
14. mája 2012 (č.l. 2236) bola vrátená prvostupňovému súdu
15. mája 2012 ako nedoručená (z dôvodu, že adresát ju neprevzal v odbernej dobe) so záznamom o jej uložení
16. mája
17. V súvislosti s uvedenými zisteniami treba uviesť nasledovné: Ak sa nedoručuje do vlastných rúk (o ktorý prípad v posudzovanej veci ide) v prípade nezastihnutia adresáta na adrese, ktorú na tieto účely uviedol, platí režim uvedený v § 65 ods. 3 Tr. por. Ak ide o adresáta, ktorý si vyhradil doručovanie zásielok do poštového priečinku 3 2 Tost 17/2012 alebo má dohodu o preberaní zásielok na pošte bez pridelenia poštového priečinku (v ktorom prípade sa príchod zásielky neoznamuje) postupuje sa podľa § 65 ods. 5 Tr. por. Podmienkou právne účinného doručenia podľa § 65 ods. 3 Tr. por. s účinnosťou od
18. septembra 2011, kedy došlo k novelizácii Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z.z. na rozdiel od dovtedy platnej úpravy nie je to, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia. Pre prípad, že sťažovateľ nepreberal zásielky niektorým zo spôsobov uvedených v § 65 ods. 5 Tr. por., vzhľadom na dátum uloženia zásielky (
19. mája 2012) by sa upovedomenie obhajcu Mgr. I. M. o verejnom zasadnutí určenom na
20. mája 2012 považovalo podľa § 65 ods. 3 Tr. por. za doručené dňom uloženia, a to aj vtedy, ak by sa advokát o uložení nedozvedel. V takom prípade by päťdňová lehota podľa § 292 ods. 4 Tr. por. bola zachovaná, pričom bez významu je okolnosť, že sťažovateľ mal byť podľa uvedeného záznamu na č.l. 2236 na dovolenke až do
21. mája
22. Pretože sťažovateľ zásielku vôbec neprevzal, nevedel posúdiť zachovanie zákonnej lehoty na prípravu. To platí aj pre prípad, že by sa doručovalo alternatívnymi spôsobmi uvedenými v § 65 ods. 5 Tr. por. Ak sa sťažovateľ nedozvedel inak, vedel o uložení predmetnej zásielky na pošte z oznámenia prvostupňového súdu. Za tejto situácie ako osoba práva znalá musel nutne vziať do úvahy možnosť včasného doručenia poštou, a preto len ďalšie
23. mája 2012, podľa neho neobvyklé doručenie, ktoré z pochopiteľných dôvodov už nemohlo splniť sledovaný účel, ho neoprávňovalo konať tak, že sa bez akéhokoľvek vysvetlenia nedostavil na verejné zasadnutie a upovedomenie úplne ignoroval. Úlohou prvostupňového súdu pri tomto úkone (po predchádzajúcom zistení na pošte dátumu uloženia zásielky, vtedy ešte nevrátenej súdu a spôsobu doručovania, totiž malo byť aj v súčinnosti so sťažovateľom posúdenie otázky zachovania lehoty na prípravu. Lehota podľa § 292 ods. 4 Tr. por. by nebola zachovaná len v prípade, ak by sa bolo preukázalo, že bol aplikovaný niektorý zo spôsobov doručovania uvedený v § 65 ods. 5 Tr. por. Túto okolnosť, ako už bolo spomenuté, sťažovateľ nemohol posúdiť, lebo zásielku si nevyzdvihol a ani to nezisťoval na pošte. V opačnom prípade, by mu bola zásielka vydaná, lebo táto na pošte objektívne bola až do
24. mája
25. 4 2 Tost 17/2012 Vzhľadom na uvedené púhy odkaz sťažovateľa na doručenie
26. mája 2012 prostredníctvom policajného zboru nie je žiadnym ospravedlnením ani dodatočne (v podanej sťažnosti), pričom ale podstatným zostáva, že žiadne ospravedlnenie neposkytol prvostupňovému súdu hoci tak urobiť mal a mohol. Okolnosť, že konajúci senát prvostupňového súdu zachovanie lehoty neposudzoval z aspektov uvedených v tomto uznesení najvyššieho súdu a v konečnom dôsledku dospel k rovnakému záveru ako sťažovateľ, tomuto neprospieva, pretože v dobe rozhodovania sa o ignorovaní príkazu súdu ani len nemohol predpokladať, že tento sa bude spravovať chybnými úvahami pri posudzovaní uvedenej otázky. Zákonnosť uloženia poriadkovej pokuty neobsahuje ani zistenie, že k odročeniu verejného zasadnutia prispeli aj iné prekážky. Ide o okolnosť zohľadniteľnú pri výmere poriadkovej pokuty, ktorá podľa zistenia najvyššieho súdu je v danej veci primeraná, a preto sťažnosť obhajcu Mgr. I. M. ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť. V Bratislave,
27. júna 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková