o určenie vlastníckeho práva

Najvyšší súd 6 Cdo 187/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkýň 1/ H. K., bývajúcej v T. a 2/ B. K., bývajúcej T., zastúpených advokátom JUDr. Martinom Bartkom a advokátkou JUDr. Silviou Bartkovou, oboch so sídlom advokátskej kancelárie v Trenčíne, Piaristická č. 6667, proti ţalovaným 1/ J. H. a 2/ Ľ. H., obom bývajúcim v D., zastúpených JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie v Trenčíne, Nám. sv. Anny č. 7269/20A, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 19 C 204/2010, o dovolaní ţalobkýň proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z

1. apríla 2012 sp. zn. 19 Co 65/2012 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“) označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín (ďalej len „súd prvého stupňa“) z
2. decembra 2011 č. k. 19 C 204/2010-96, ktorým bola zamietnutá ţaloba o určenie, ţe ţalobkyňa 1/ je spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. K. na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela registra „C“ č. X. – záhrada vo výmere 765 m2 a pozemok parcela registra „C“ č. X. – ostatné plochy vo výmere 101 m2 a to v jednej šestine spoluvlastníckeho podielu, a ţe právny predchodca ţalobkýň R. K., zomrelý X., bol ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom tých istých nehnuteľností v jednej tretine plus v jednej šestine spoluvlastníckeho podielu, resp. ţe do dedičstva po ňom patria tieto spoluvlastnícke podiely. Potvrdenie prvostupňového rozsudku vo veci samej odôvodnil správnosťou procesného postupu súdu prvého stupňa ako aj správnosťou jeho skutkových a právnych záverov. 2 6 Cdo 187/2012 Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobkyne. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudky oboch súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnili vadou konania spočívajúcou v odňatí ich moţnosti konať pred súdom. K tejto vade malo dôjsť tým, ţe nebolo vykonané nimi navrhnuté znalecké dokazovanie na zistenie pravosti podpisu ţalobkyne 1/ a jej nebohého manţela na kúpnej zmluve z 5.12.1990, ktorou mali nehnuteľnosti nadobudnúť ţalovaní, a ţe rozsudky neboli dostatočne odôvodnené, keďţe bliţšie neuvádzajú, akým spôsobom mali ţalovaní splniť podmienky pre vydrţanie, ak by vedeli ţe ţalobkyňa 1/ a jej manţel zmluvu nepodpísali. Ţalovaní vo vyjadrení k podanému dovolaniu uviedli, ţe k podpisu kúpnej zmluvy a k jej registrácii došlo v roku 1991, ţe manţel ţalobkyne 1/ zomrel X., t. j. 17 rokov po podpise zmluvy, a ţe počas tejto doby nedošlo k ţiadnemu úkonu ţalobkyne 1/ a jej manţela, ktorý by spochybňoval ich vlastníctvo a uţívanie predmetných nehnuteľností. Ţiadali preto dovolanie ako nedôvodné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
3. Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval 3 6 Cdo 187/2012 ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazovali ţalobkyne a ktorá mala spočívať v odňatí ich moţnosti konať pred súdom nevykonaním navrhnutého znaleckého dokazovania a nedostatočným odôvodnením rozsudkov oboch súdov. Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. však súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná. To znamená, ţe súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov preto nie je bez ďalšieho (t. j. bez existencie ďalších skutočností preukazujúcich porušenie princípu rovnosti zbraní v súvislosti s návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov) vadou spôsobujúcou účastníkovi konania odňatie moţnosti konať pred súdom a zakladajúcou tým prípustnosť dovolania. (porovnaj aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 37/1993 a pod R 125/1999). Odňatie moţnosti konať pred súdom s následkom prípustnosti dovolania nezakladá bez ďalšieho ani prípadná skutočnosť, ţe by bolo moţné mať výhrady voči dôvodom, pre ktoré súd navrhnuté dôkazy nevykonal. Vychádzajúc z vyššie uvedených záverov a s prihliadnutím aj na skutočnosť, ţe v preskúmavanej veci nevykonanie ţalobkyňami navrhnutého znaleckého dokazovania súd prvého stupňa i odvolací súd riadne odôvodnili, nebolo konanie pred týmito súdmi postihnuté vadou spočívajúcou v odňatí moţností ţalobkýň konať pred súdom. Správnosť tohto odôvodnenia vychádzajúceho z právneho záveru súdov, podľa ktorého aj keby tvrdenia ţalobkýň boli pravdivé v tom smere, ţe podpisy na kúpnej zmluve nie sú podpismi predávajúcich, právne by to na veci nič nezmenilo, nakoľko ţalovaní by spoluvlastníctvo nadobudli na základe vydrţania, nebol dovolací súd oprávnený posudzovať. Správnosťou 4 6 Cdo 187/2012 právnych záverov týkajúcich sa splnenia podmienok pre vydrţanie vlastníckeho práva by sa totiţ mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné. Dôvodná nebola ani námietka ţalobkýň o ich odňatí moţnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozsudkov súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa splnenia podmienok vydrţania za situácie, ţe by ţalovaní vedeli, ţe ţalobkyňa 1/ a jej nebohý manţel kúpnu zmluvu nepodpísali. Ako uţ bolo uvedené vyššie, súdy v základnom konaní vyslovili názor, ţe aj v prípade, ak by tomu tak bolo, ţalovaní by splnili podmienky vydrţania, teda aj podmienku dobromyseľnosti, pričom tento svoj právny záver aj náleţite odôvodnili poukazujúc na to, ţe ţalovaní sa ujali uţívania nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy spísanej advokátom a registrovanej štátnym notárstvom, ţe boli zapísaní ako vlastníci v katastri nehnuteľností a ţe v drţbe nehnuteľností neboli dlhodobo nikým rušení. Rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa tak spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., keďţe ním bola daná odpoveď na všetky podstatné otázky týkajúce sa predmetu konania z hľadiska skutkového a právneho posúdenia veci. Pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie rozsudku správnosť právnych záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkýň ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalovaných, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením ich zástupkyne k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 5 6 Cdo 187/2012 V Bratislave
5. augusta 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová