o zaplatenie 2 000 EUR s príslušenstvom

Najvyšší súd 6 Cdo 169/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne TUreality s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 62/5, IČO: 44 314 205, zastúpenej JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom v Ţiline, Hodţova č. 13, proti ţalovanému F. Ř., bývajúcemu v Ţ., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová, s.r.o., so sídlom v Ţiline, Mariánske námestie č. 2, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. Michaela Řiháková Kojtalová, o zaplatenie 2 000 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 33 C 175/10, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

1. novembra 2011 sp. zn. 6 Co 145/2011 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Ţilina zo
2. marca 2011 č. k. 33 C 175/2010-46 v odvolaním napadnutých výrokoch, ktorými bola ţalovanému uloţená povinnosť zaplatiť ţalobkyni sumu 2 000 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 16.11.2010 do zaplatenia a povinnosť zaplatiť jej aj náhradu trov prvostupňového konania. Zároveň rozhodol o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil správnosťou skutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa. Stotoţňujúc sa aj s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia obmedzil sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. len na skonštatovanie správnosti v ňom uvedených dôvodov. Odôvodnenie doplnil len so zreteľom na argumentáciu ţalovaného vyjadrenú v odvolaní. 6 Cdo 169/2012 2 Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu a tieţ rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať pred súdom a nesprávnym právnym posúdením veci. Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, ţe sa nevysporiadal so skutočnosťou, ţe podmienky v zmluve neboli individuálne dojednané, a ţe k uzavretiu zmluvy ako výsledku sprostredkovateľskej činnosti, na základe ktorej by ţalobkyni vznikol nárok na odmenu, nedošlo. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť poukazujúc na to, ţe jediným dôvodom na podanie dovolania je skutočnosť, ţe ţalovaný sa nechce stotoţniť s právnym názorom vysloveným súdmi v základnom konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a 238 O. s. p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O. s. p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ v dovolaním napadnutom výroku o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
3. Dovolací súd z úradnej povinnosti preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 6 Cdo 169/2012 3 b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil teda ani podmienku prípustnosti dovolania, na ktorú poukazoval dovolateľ a ktorá mala spočívať v odňatí jeho moţnosti konať pred súdom tým, ţe rozsudok odvolacieho súdu nebol dostatočne odôvodnený. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom sa zároveň stotoţnil s odôvodnením prvostupňového rozsudku. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu bolo preto potrebné posudzovať v kontexte s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Berúc do úvahy tento kontext je zrejmé, ţe odvolací súd sa vysporiadal s otázkou, či podmienky v sprostredkovateľskej zmluve uzavretej medzi ţalobkyňou a ţalovaným boli individuálne dojednané, a vysporiadal sa aj so skutočnosťou, ţe k uzavretiu zmluvy ako výsledku sprostredkovateľskej činnosti nedošlo. Odpoveď na tieto otázky vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom sa na strane 6 v prvom odseku výslovne uvádza, ktoré zmluvné ustanovenia sa nepovaţujú za individuálne dojednané. V ďalšom odseku na tej istej strane prvostupňového rozsudku je potom uvedené, ţe v preskúmavanej veci išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah, okrem výšky kúpnej ceny, odmeny ţalobkyne a doby viazanosti zmluvou, ţalovaný nemohol ovplyvniť. Následne súd prvého stupňa vyslovuje právny záver, ţe podmienka týkajúca sa vymedzenia nároku ţalobkyne na odmenu nie je neprijateľnou podmienkou argumentujúc, ţe by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby jej nevznikol nárok na odmenu, hoci sprostredkovala príleţitosť na uzavretie kúpnej zmluvy a ţalovaný sa následne rozhodol, ţe zmluvu neuzavrie, a ţe takéto konanie ţalovaného nemôţe ísť na ťarchu ţalobkyni. Z odôvodnenia prvostupňového rozsudku na strane 7 je potom bez akýchkoľvek pochybností zrejmý právny záver, ţe nárok na odmenu ţalobkyni vznikol, aj keď k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, keďţe jej neuzavretie zavinil ţalovaný. Podľa názoru dovolacieho súdu rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa tak spĺňa poţiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Pri posudzovaní splnenia poţiadaviek na riadne odôvodnenie rozsudku 6 Cdo 169/2012 4 správnosť právnych záverov, ktoré sú obsahom tohto odôvodnenia, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou rozsudku odvolacieho súdu aj z hľadiska správneho právneho posúdenia veci. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe trovy ţalobkyne, ktoré vznikli v súvislosti s vyjadrením jej zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. augusta 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová