N a j v y š š í s ú d 2 Tost 22/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci proti obţalovanému L. B. a spol., pre obzvlášť závaţný zločin úkladnej vraţdy podľa § 144 ods. 1, ods. 3 písm. b/, s poukazom na § 141 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí
- júla 2012 v Bratislave o sťaţnostiach obvineného F. N. a matky obvineného A. N. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu z
- júna 2012, sp. zn. PK – 1 T 10/2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťaţnosti obţalovaného F. N. a matky obţalovaného F. N. A. N. sa z a m i e t a j ú. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením Špecializovaný trestný súd zamietol opakovane podané ţiadosti obţalovaného o prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Tr. por. Na uvedenom súde boli proti nemu a ďalším spoluobţalovaným podané obţaloby vo veci, v ktorej bol v prípravnom konaní vzatý do väzby a v ďalšej trestnej veci, popísané v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktoré boli spojené na spoločné konanie tak, ako sa to v odôvodnení rovnako uvádza, spolu s podrobným popisom postupu v konaní. Proti uzneseniu podal sťaţnosť obţalovaný ústne do zápisnice po jeho vyhlásení. Odôvodnil ju písomným podaním obhajcu. Uvádza v ňom, ţe sa nestotoţňuje so závermi súdu o pretrvávaní dôvodov väzby. Súd sa nezaoberal argumentami uvedenými v ţiadosti o prepustenie z väzby, ktorej sa pridrţiava. Nechápe, prečo je spájaný s údajným 2 Tost 22/2012 2 kolúznym konaním niektorého zo spoluobţalovaných. Navrhuje, aby sťaţnostný súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu. Sťaţnosť podala aj matka obţalovaného A. N. ako osoba oprávnená podľa §§ 186 ods. 2, 308 ods. 2 Tr. por. Vo svojom podaní uvádza, ţe odôvodnenie uznesenia je účelové a nedôvodné. Spojenie vecí (ďalšia obţaloba podaná
- mája 2012) je tieţ účelové a má za cieľ predlţovať väzbu v konaní poznačenom neschopnosťou vyšetrovateľov. Ţiada nadriadený súd o dôkladné prehodnotenie dôvodov väzby. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) na základe podaných sťaţností vec preskúmal v rozsahu uvedenom v § 192 ods. 1 Tr. por. a zistil, ţe sťaţnosti nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa konal a rozhodol vecne správne, v súlade so zákonom a svoje rozhodnutie i náleţite odôvodnil. Toto odôvodnenie je potrebné zo strany najvyššieho súdu doplniť len v reakcii na sťaţnostné námietky, obsiahnuté u oboch písomných podaniach. Čo sa týka zaoberania sa dôvodmi ţiadosti o prepustenie z väzby (čo je namietané v sťaţnosti podanej prostredníctvom obhajcu), tieto dôvody sa zameriavajú na dôkaznú situáciu v konaní. Súd prvého stupňa rieši dotknutú otázku v súvislosti s materiálnou podmienkou väzby, teda dôvodnosťou podozrenia zo spáchania činu (č.l. 8 ods. 2 odôvodnenia napadnutého uznesenia). Tu uvádza aj svedecké výpovede z prípravného konania, na základe ktorých povaţuje podozrenie naďalej za dôvodné. Sťaţnostný súd k tomu dodáva, ţe na hlavnom pojednávaní bola vykonaná len parciálna časť dokazovania, ktorá podozrenie zo spáchania činu, na základe ktorého bola podaná obţaloba, nerozptýlila. Potreba dokázať vinu v súdnom konaní neznamená, ţe vo vzťahu k materiálnej podmienke väzby nebude braný zreteľ na obsah dôkazov vykonaných v prípravnom konaní, ktoré neboli doposiaľ vykonané na hlavnom pojednávaní. Práve vo vzťahu k naposledy označeným dôkazom, konkrétne svedeckým výpovediam, pretrváva aj dôvodná obava z moţného ovplyvňovania osôb svedkov. Tým sú dané dôvody kolúznej väzby v rovnakej podobe, aká bola aktuálna v čase rozhodovania 2 Tost 22/2012 3 o ďalšom trvaní väzby po podaní obţaloby. „Motáky“, o ktorých sa zmieňuje odôvodnenie napadnutého uznesenia v jeho závere, nezohrávajú v tomto smere rozhodujúcu rolu. Čo sa týka sťaţnostných námietok matky obţalovaného, tieto rovnako nie sú dôvodné. Účelom spojenia dvoch trestných vecí nie je predlţovanie väzby. Naopak, zákon v ustanovení § 18 ods. 1 Tr. por. spoločné konanie o trestných činoch toho istého obvineného a o trestných činoch obvinených, ktoré spolu súvisia, primárne predpokladá. V zmysle naposledy označeného ustanovenia toto spojenie v konkrétnom prípade nebráni ukončeniu veci v primeranej lehote, primeranosť lehoty je však v prípade spojenia vecí samozrejme iná. Celková lehota väzby je v prejednávanej veci limitovaná ustanovením § 76 ods. 6 písm. c/ Tr. por., vzhľadom k právnej kvalifikácii činu vo veci, v ktorej bol obţalovaný vzatý do väzby (čo však neznamená, ţe musí byť vyčerpaná v celom rozsahu). Najvyšší súd ešte dodáva, ţe v prípravnom konaní definované dôvody väzby sa viaţu na trestnú vec, v ktorej bola obţaloba podaná ako prvá, teda (
- apríla 2012). Okolnosť, ţe aj druhá (pripojená) vec dospela do štádia súdneho konania však posilňuje aktuálnosť väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Na základe uvedeného najvyšší súd sťaţnosti obţalovaného a A. N. ako nedôvodné zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave
- júla 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Libor Duľa Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková