Najvyšší súd 6 Cdo 150/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne O. Š., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Ladislavom Potockým, advokátom so sídlom v Ţiline, Mydlárska 19, proti ţalovanému V. L., bývajúcemu v N., zastúpenému Advokátskou kanceláriou s.r.o., so sídlom v Ţiline, Vojtecha Tvrdého 17, o zrušenie osvedčenia o vlastníckom práve, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 6 C 236/2008, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Ţiline z
- marca 2012 sp. zn. 8 Co 92/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Ţilina uznesením z
- januára 2012 č. k. 6 C 236/2008-165 zaviazal ţalobkyňu na náhradu trov konania (trov právneho zastúpenia) ţalovanému v sume 98,60 Eur, na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. plnou úspešnosťou ţalovaného v konaní, nakoľko ţaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Zároveň dospel k záveru, ţe boli splnené podmienky pre uplatnenie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a z dôvodov hodných osobitného zreteľa na strane neúspešnej ţalobkyne – rozvedenej samoţiviteľky, starobnej dôchodkyne s mesačným dôchodkom 327 Eur, jej skrátil povinnosť nahradiť trovy konania v rozsahu 2/
- Krajský súd v Ţiline uznesením z
- marca 2012 sp. zn. 8 Co 92/2012 na odvolanie oboch účastníkov konania zmenil prvostupňové uznesenie tak, ţe zaviazal ţalobkyňu nahradiť ţalovanému trovy konania v sume 297,59 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní 6 Cdo 150/2012 2 od právoplatnosti uznesenia. Zároveň uloţil ţalobkyni povinnosť nahradiť ţalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, trovy odvolacieho konania vo výške 40,22 Eur, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, dospel k názoru, ţe majetkové, sociálne, ani osobné pomery ţalobkyne neodôvodňujú sami osebe pouţitie § 150 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd tieţ povaţoval za relevantnú skutočnosť, ţe dôvodom zamietnutia ţaloby bolo nepreukázanie naliehavého právneho záujmu ţalobkyňou na určení vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., z čoho vyvodil, ţe nedostatok ţaloby nemôţe byť pričítaný za vinu ţalovanému. Napokon uviedol, ţe ani priznané oslobodenie ţalobkyne od súdnych poplatkov v konaní v rozsahu 2/3 nemôţe byť dôvodom pre aplikáciu § 150 O.s.p. bez ohľadu na vyššie uvádzané okolnosti. Vzhľadom na úspech v odvolacom konaní, bola ţalovanému priznaná i náhrada trov odvolacieho konania. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Domáhala sa jeho zrušenia z dôvodu, ţe jej bola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Existenciu vady v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. videla jednak v tom, ţe nebola súdom vyzvaná na doplnenie údajov ohľadne svojich majetkových pomerov, potrebných k spravodlivému rozhodnutiu podľa § 150 O.s.p., a tieţ v nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalovaný ţiadal dovolanie ako neprípustné zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpená (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru 6 Cdo 150/2012 3 Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolateľka v prejednávanej veci napadla dovolaním uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. výslovne vylučuje moţnosť podať dovolanie v prípade, ak ide o uznesenie o trovách konania, bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania preto podľa tohto ustanovenia neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľky, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., spočívajúcou v odňatí jej moţnosti konať pred súdom. 6 Cdo 150/2012 4 Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva, napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu atď. V posudzovanej veci však konanie súdov niţších stupňov nie je takouto vadou postihnuté. Pokiaľ dovolateľka namietala, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom tým, ţe si súd nezabezpečil potrebné údaje pre rozhodnutie podľa § 150 O.s.p., dovolací súd uvádza, ţe je výlučne vecou súdu rozhodnúť o tom, aký dôkaz bude v konaní vykonaný. Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutočností, ktoré zistil z obsahu spisu a povaţoval ich za dostatočné pre záver o nesplnení podmienok u ţalobkyne pre aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. Svoje rozhodnutie v tomto smere i náleţite zdôvodnil, preto týmto postupom odvolacieho súdu nedošlo k odňatiu moţnosti účastníčke konať pred súdom. K námietke dovolateľky o odňatí moţnosti konať pred súdom nesprávnym právnym posúdením veci treba uviesť, ţe ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu (s jeho procesným postupom v konaní, so samou procedúrou prejednania veci súdom) a nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci súdom, ktoré spočíva v aplikácii hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav, a ktoré je vyjadrené vo finálnom produkte občianskeho súdneho konania – v rozhodnutí, sa vo všeobecnosti účastníkovi tohto konania neodníma moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je v rozhodovacej praxi senátov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky všeobecne povaţované (iba) za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších 6 Cdo 150/2012 5 stupňov samo o sebe nezakladá zmätočnosť rozhodnutia a procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (viď napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011), lebo (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd neznemoţňuje účastníkovi konania realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia a neodníma mu moţnosť pred súdom konať. Moţno teda uzavrieť, ţe dovolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. a keďţe dovolanie nie je prípustné ani podľa § 239 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadny opravný prostriedok ţalobkyne odmietol podľa § 218 ods. l písm. c/ O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p. bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, pretoţe trovy ţalovaného, ktoré mu vznikli v súvislosti s vyjadrením jeho zástupcu k dovolaniu, nepovaţoval, vzhľadom na neprípustnosť dovolania, za potrebné na účelné bránenie práva. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová