ust. § 37 Občianskeho zákonníka. 6. Okresný súd poukázal na ust. § 303 Obchodného zákonníka,
ktorého pre platnosť ručiteľského vyhlásenia je potrebné, aby z neho vyplývalo, kto ručiteľské vyhlásenie robí, t.j. kto je ručiteľom, musí byť uvedený záväzok dlžníka, ktorý je ručením zabezpečený a musí obsahovať vyhlásenie ručiteľa, že splní určitý záväzok uvedený v ručiteľskom vyhlásení, ak ho nesplní dlžník a musí byť konajúcou osobou, teda ručiteľom takéto vyhlásenie podpísané. 7. Žalovaný v 2/ rade namietal, že v Ubezpečení nie je označený dostatočne určito, keďže je uvedené iba jeho meno a priezvisko a to, že ide o osobu konateľa a majiteľa spoločnosti. S touto argumentáciou sa okresný súd nestotožnil. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva povinnosť uvádzať žalovaným v 2/ rade iné údaje identifikujúce fyzickú osobu, či už dátumom narodenia, bydliskom a podobne, ak iným spôsobom je splnená podmienka určitosti označenej osoby, teda toho, kto je ručiteľom. Žalovaný v 2/ rade nespochybnil, že Ubezpečenie podpísal a ani to, že v rozhodnom období bol konateľom a majiteľom kupujúceho, a to žalovaného v 1/ rade, ktorý so žalobcom ako veriteľom uzavrel Zmluvu, ktorej súčasťou bolo Ubezpečenie a ani netvrdil, že by existoval iný D. H., ktorý by bol tiež konateľom a majiteľom kupujúceho, a preto bez ďalších identifikačných údajov - dátumu narodenia, rodného čísla, bydliska, nie je možné určiť, kto sa za dlh spoločnosti kupujúceho zaručil. Žalovaný v 2/ rade ako D. H. bol v rozhodnom období jediným konateľom a majiteľom spoločnosti kupujúceho s týmto menom a priezviskom, v mene spoločnosti kupujúceho uzavrel Zmluvu a jej súčasťou bolo Ubezpečenie, teda vedel, akú činnosť spoločnosť ako dlžník vykonáva (kupuje tovar), a či bude schopná kúpnu cenu prevzatého tovaru uhradiť a ako konateľ dlžníka mohol priamo ovplyvniť jeho činnosť tak, aby dlh z kúpnych zmlúv spoločnosť uhrádzala
dohodnutých podmienok.
judikatúry súdov ide o určitý záväzok aj v prípade, ak sa ručiteľ zaviaže splniť záväzky z konkrétnej zmluvy v súdenej veci z kúpnej zmluvy (vymedzením v čl. III. Ubezpečenia). NS ČR v konaní sp. zn. 32Odo/629/2006 zaujal názor, že ručiteľské vyhlásenie,
ktorého sa ručiteľ zaviazal uhradiť „všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe konkrétnej úverovej zmluvy“, pokiaľ by ich neuhradil dlžník je určité a vzťahuje sa na všetky finančné záväzky dlžníka voči veriteľovi, ktoré pre neho vyplynuli z úverovej zmluvy, ako aj na záväzky dlžníka, ktoré vzniknú v budúcnosti, napr. pri odstúpení od úverovej zmluvy.
záveru okresného súdu toto rozhodnutie bolo priamo aplikovateľné na daný spor, keďže rieši zodpovednosť ručiteľa z ručiteľského vyhlásenia (Ubezpečenia pre predávajúceho), aj keď sa týka iného zmluvného vzťahu - Rámcovej kúpnej zmluvy v súvislosti, s ktorou bolo ručiteľské prehlásenie vykonané. 10. Na základe týchto zhodnotení a záverov okresný súd zaviazal žalovaného v 2/ rade za aplikácie ust. § 303 Obchodného zákonníka na zaplatenie istiny spolu s úrokom z omeškania, keď výška úrokov bola určená
ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a aj na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty s odkazom na čl. VI bod
ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému v 2/ rade nárok na 100% náhradu trov prvoinštančného konania. 12. Okresný súd v súvislosti s rozhodnutím dopĺňacím rozsudkom poukázal na ust. § 212 ods. 1 veta prvá C.s.p. v spojení s ust. § 225 ods. 1, 2, 3 C.s.p. Z dôvodu, že okresný súd nerozhodol o celej prejednávanej veci, a to o spôsobe previazanosti súdom uloženej povinnosti žalovaného v 2/ rade v napadnutom rozsudku majúceho postavenie ručiteľa s povinnosťou žalovaného v 1/ rade
(právoplatného) platobného rozkazu majúceho postavenie dlžníka, preto vydal
ust. § 225 ods. 1, 2 veta prvá C.s.p. dopĺňací rozsudok, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, a ktorým previazanosť plnenia žalovaného v 1/ rade s povinnosťou žalovaného v 2/ rade bola vyjadrená vo výroku dopĺňacieho rozsudku.
právoplatného platobného rozkazu voči žalovanému v 1/ rade tak, ako spôsob plnenia požadoval žalobca v podanej žalobe, čo zodpovedá aj žalobcom vyjadrenému postaveniu žalovaného v 1/ rade, ako dlžníka a žalovaného v 2/ rade, ako ručiteľa. 16. K odvolaciemu dôvodu žalovaného v 2/ rade, že v prípade vydania dopĺňacieho rozsudku nebolo nariadené pojednávanie, krajský súd uviedol, že
úpravy na č.l. 195 spisu boli právni zástupcovia žalobcu a žalovaného v 2/ rade prizvaní na termín 22. októbra 2019 o 12.30 hod., do pojednávacej miestnosti č. 3 Okresného súdu Námestovo, vo veci vydania dopĺňacieho rozsudku vyhlásenia, ktorého
zápisnice zo dňa 22. októbra 2019 (č.l. 203 spisu) sa zúčastnil len zástupca žalobcu.
krajského súdu je pravdou, že v súvislosti s dopĺňacím rozsudkom došlo k jeho vyhláseniu bez nariadenia pojednávania. I napriek tomuto právnemu stavu krajský súd konštatoval, že nenastal taký zásah do práv žalovaného v 2/ rade, ktorým by bol vylúčený z jeho práva na spravodlivý proces. K správnosti svojho záveru krajský súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/69/2017. 17. Odvolací súd mal za to, že hoci vydaniu dopĺňacieho rozsudku okresným súdom nepredchádzalo nariadenie pojednávania
ust. § 177 C.s.p., uvedené neznamenalo zásah do práv žalovaného v 2/ rade. Vyplýva to z toho, že dopĺňacím rozsudkom sa „len“ vyjadroval spôsob plnenia, previazanosti plnenia medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade, t.j. medzi žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2/ rade ako ručiteľom za vzatia toho, že je tu právoplatný platobný rozkaz voči žalovanému v 1/ rade ako dlžníkovi. Práve dopĺňacím rozsudkom okresného súdu sa
odvolacieho súdu zabezpečila ochrana práv žalovaného v 2/ rade pri plnení, pokiaľ bude plniť žalovaný v 1/ rade ako dlžník v rozsahu tohto poskytnutého plnenia nebude plniť žalovaný v 2/ rade. 18. Krajský súd dodal, že dopĺňacím rozsudkom okresného súdu sa zabezpečila ochrana práv žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa pri plnení žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom, čo dopadá na žalovaného v 2/ rade. Pokiaľ aj okresný súd nenariadil pojednávanie na dopĺňací rozsudok, tento je
odvolacieho súdu v záujme ochrany práv žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa, pretože inak by v rámci exekúcie mohlo nastať, že veriteľ rovnaké plnenie bude požadovať tak od žalovaného v 1/ rade ako dlžníka, ako aj od žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa. 19. K odvolacej námietke ohľadom postupu okresného súdu a jeho záverov pri skutkovom a právnom zhodnotení listín predložených žalobcom odvolací súd uviedol, že žalovaný v 2/ rade namietal výklad právnych predpisov, výklad listín pretože, pokiaľ boli použité formulácie a pojmy, ktoré bolo možné vykladať rozdielne, aj
judikatúry Ústavného súdu SR bolo spravodlivé ich vykladať v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala, v danom prípade Ubezpečenie ako ručiteľskú listinu pripravoval žalobca, preto rozdielnosť výkladu pojmov nie je možné prijať na ujmu postavenia a práv žalovaného v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade aj v odvolacom konaní zotrval na tom, že ako fyzická osoba nepodpísala žiadnu zmluvu, ani ručiteľský záväzok na zaplatenie dlhu žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi, keďže ako fyzická osoba ani údajmi nebol identifikovaný v žiadnej takejto listine. Žalovaný v 2/ rade sa v odvolacom konaní domáhal aplikácie výkladových pravidiel. Vo vzťahu k takémuto odvolaciemu dôvodu žalovaného v 2/ rade o potrebe aplikácie výkladových pravidiel krajský súd uviedol, že ich aplikáciu je potrebné uskutočňovať v rámci vopred stanovených hraníc. Výkladom nemožno už urobený prejav vôle dopĺňať, meniť, či dokonca nahrádzať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára 2008, sp. zn. 4Cdo/9/2008, uznesenie zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 4Obdo/52/2018). Krajský súd sa oboznámil s listinným dôkazom označeným ako Ubezpečenie pre predávajúceho, ktorým bol žalobca (č.l. 14 spisu) zo dňa 10. novembra 2016, ktoré ako právny úkon je potrebné hodnotiť v kontexte celého jeho obsahu a údajov v ňom vyjadrených. Nepochybne išlo
odvolacieho súdu o ručiteľské vyhlásenie zo dňa 10. novembra 2016
aj čl. III. tohto Ubezpečenia pre žalobcu ako veriteľa a predávajúceho, ktoré bolo podpísané žalovaným v 2/ rade. 20. S poukazom na ust. § 303 Obchodného zákonníka odvolací súd konštatoval, že vo vyhlásení ručiteľa je žalovaný v 2/ rade označený menom a priezviskom D. H., s vyjadrením funkcie u kupujúceho, a to u žalovaného v 1/ rade (dlžníka) ako majiteľ, uvedením obchodného mena, IČO žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho. Z celého obsahu určitej a zrozumiteľnej listiny označenej ako Ubezpečenie pre predávajúceho
krajského súdu vyplýva ručiteľské vyhlásenie žalovaným v 2/ rade, že splní záväzok, ak tento nebude plniť žalovaný v 1/ rade ako dlžník, pričom toto Ubezpečenie dal žalovaný v 2/ rade ako fyzická osoba. Vymedzenie jeho funkcie u dlžníka, a to u žalovaného v 1/ rade ako kupujúceho na tomto ručiteľskom vyhlásení uskutočnenom žalovaným v 2/ rade nič nezmenilo. Krajský súd dodal, že z ručiteľského vyhlásenia označeného ako Ubezpečenie pre predávajúceho z kontextu celého obsahu tohto právneho úkonu vyplýva, že žalovaný v 2/ rade uvedený menom a priezviskom ako pán D. H., s vyjadrením označenia ako „zodpovednej osoby“ v čl. III. v zmysle § 303 Obchodného zákonníka vyhlasuje predávajúcemu, ktorým
článku I. tohto ručiteľského vyhlásenia, resp. Ubezpečenia je žalobca BEKWOODCOTE s.r.o., so sídlom Odborárska 52, 831 03 Bratislava, IČO: 31 364 951 (ďalej iba ako „predávajúci“), že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci, uspokojí ho práve zodpovedná osoba v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho. Kupujúci v ručiteľskom vyhlásení, resp. Ubezpečení k predávajúcemu má postavenie dlžníka, ktorým je žalovaný v 1/ rade uvedený pod pôvodným obchodným menom PARRE & GOPA, s.r.o., IČO: 36 660
krajského súdu bez vplyvu na právne postavenie žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa. V tejto súvislosti primerane krajský súd poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
krajského súdu aj doručená žaloba, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku súčasne od dlžníka, ako aj od ručiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/248/98).
1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.
ust. § 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Dovolateľ zdôraznil, že „ubezpečenie pre predávajúceho“ je listinou podpísanou medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade, z ktorého dôvodu mala byť žaloba zamietnutá pre nedostatok pasívnej legitimácie. 29. Dovolateľ ďalej nesúhlasí so záverom odvolacieho súdu, že v prejednávanom spore pri vydaní dopĺňacieho rozsudku nedošlo k zásahu do práv na spravodlivý proces, resp. nie v takej miere, že by sa dalo konštatovať porušenie práva na spravodlivý proces žalovaného v 2/ rade. Takéto konštatovanie
dovolateľa Ústava SR, ako ani platný právny poriadok nepripúšťa a pochybenie pri vydaní dopĺňacieho rozsudku má byť
dovolateľa vyhodnotené ako porušenie ust. § 177 C.s.p., resp. dovolací dôvod vyvodený ust. § 420 písm. f/ C.s.p.
1 C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalovaného v 2/ rade treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 33. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 34.
ustanovenia § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 35.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
C.s.p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C.s.p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C.s.p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C.s.p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 37. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 C.s.p. oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 38.
C.s.p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje z 39. a nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 40.
1 C.s.p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 41.
1 C.s.p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 42. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bol rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia a dopĺňacím rozsudkom, potvrdený. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné
C.s.p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 43. Prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. je
názoru dovolateľa v zmysle obsahu podaného dovolania daná tým, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil listinný dôkaz označený ako „Potvrdenie pre predávajúceho“, resp. kúpnu (rámcovú) zmluvu s tým, že sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými
dovolateľa podstatnými odvolacími argumentmi.
predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p. Pre tento záver svedčí aj § 243a ods. 2 druhá veta O.s.p., ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo/275/2013). Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila. 46.
1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.).
ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. a v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre posúdenie uplatneného nároku, preto v danom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného 2/ na spravodlivé súdne konanie. 52. Dovolací súd dodáva, že súd prvej inštancie zhromažďuje dôkazy
procesnej iniciatívy sporových strán a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnocuje aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 191 ods. 1 C.s.p. Hodnotiaca úvaha konajúcich súdov v prejednávanom spore zodpovedá zásadám formálnej logiky a je aj v tejto časti preskúmateľná. Je možné uzavrieť, že konajúce súdy dali v dôvodoch svojich rozhodnutí odpoveď, akým spôsobom hodnotili dôkazy relevantné pre zhodenie otázky vecnej legitimácie žalovaného v 2/ rade. Odvolací súd napadnutým rozhodnutím doplnil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v bodoch
článku I. tohto ručiteľského vyhlásenia, resp. Ubezpečenia je žalobca BEKWOODCOTE s.r.o., so sídlom Odborárska 52, 831 03 Bratislava, IČO: 31 364 951 (ďalej iba ako „predávajúci“), že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci, uspokojí ho práve zodpovedná osoba v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho. Kupujúci v ručiteľskom vyhlásení, resp. Ubezpečení k predávajúcemu má postavenie dlžníka, ktorým je žalovaný v 1/ rade uvedený pod pôvodným obchodným menom PARRE & GOPA, s.r.o., IČO: 36 660
dovolacieho súdu v záujme ochrany práv žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa, pretože inak by v rámci exekúcie mohlo nastať, že veriteľ rovnaké plnenie bude požadovať tak od žalovaného v 1/ rade ako dlžníka, ako aj od žalovaného v 2/ rade ako ručiteľa. Takémuto záveru odvolacieho súdu nie je možné pripísať zmätočnosť a dôvodnosť podaného dovolania v zmysle ust. § 420 písm. f/ C.s.p. 55. Ohľadom ostatnej dovolacej námietky
f/ C.s.p.,
ktorej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu
názoru dovolateľa nedostatočne odôvodnený, nepreskúmateľný, dovolací súd uvádza, že právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces a práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (sp. zn. II. ÚS 383/06). 56. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. I. ÚS 46/05, sp. zn. II. ÚS 76/07).
názoru ústavného súdu potrebné rozumieť nielen faktický postup súdu, teda to, ako sa spor vedie, ale, napr. aj postup súdu pri vykonávaní alebo hodnotení dôkazov (IV. ÚS 557/2020), ktorý má v konečnom dôsledku aj odraz v samotnom odôvodnení rozhodnutia súdu. V zmysle judikatúry ESĽP aj kvalitu odôvodnenia súdneho rozhodnutia je potrebné považovať za jeden zo základných aspektov práva na spravodlivý proces, podobne ako právo na rovnosť zbraní, alebo zásadu kontradiktórnosti konania. Podstatou odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vysvetlenie, objasnenie a „obhájenie“ toho, ako súd procesne postupoval (vrátane toho, ako rozhodol) a ako také nemôže byť od doterajšieho procesného postupu oddelené. Rozhodnutie je vyvrcholením procesného postupu súdu a samotné súdne rozhodnutie je najdôležitejším procesným úkonom súdu. Súdne rozhodnutie musí byť preto považované za súčasť procesného postupu súdu“.
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, i práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.
názoru dovolacieho súdu procesný postup odvolacieho súdu prebiehal v zmysle právnej úpravy Civilného sporového poriadku, žalovaný v 2/ rade mal možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu prvej inštancie a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podať odvolanie, čo aj urobil. Skutočnosť, že sa dovolateľ nestotožňuje s právnym názorom všeobecného súdu, nemôže viesť k záveru o zmätočnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.
1 C.s.p., sa rozumie otázka hmotnoprávna, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C.s.p., no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje, alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,
ktorého už zo samotného znenia § 421 C.s.p. je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia“. 67. Dovolací súd preskúmaním dovolania konštatuje, že v ňom absentuje jednoznačné vymedzenie právnej otázky, ktorú odvolací súd (ako aj súd prvej inštancie) nesprávne právne posúdil, a túto nie je možné vyvodiť ani z obsahu podaného dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). Jednoznačné vymedzenie právnej otázky, resp. prípadného odklonu odvolacieho súdu od praxe dovolacieho súdu nie je možné vyvodiť ani v zmysle dovolateľom prezentovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/9/2008, sp. zn. 4Obdo/52/2018, na ktoré v podanom dovolaní žalovaný v 2/ rade poukazuje, a s ktorými sa oboznámil aj odvolací súd, nakoľko dovolacia námietka spojená s výkladovými pravidlami právnych úkonov je totožná s tou odvolacou. Rovnako ako v odvolaní, aj v dovolaní žalovaný v 2/ rade namietol, že konajúce súdy sa „výkladovými pravidlami neriadili“ kedy listinný dôkaz označený ako Ubezpečenie pre predávajúceho súdy
žalovaného v 2/ rade dopĺňali o náležitosti, menili, dotvárali a dopĺňali jeho obsah tak, aby vyhovoval ich právnemu názoru, resp. že v prípade listiny nazvanej ako Ubezpečenie pre predávajúceho zo dňa
dovolateľa posúdiť konajúce súdy nesprávne, keďže tieto súdy súlade dospeli k záveru, že vzhľadom na diferencovanie subjektov v ručiteľskom vyhlásení označenom ako Ubezpečenie pre predávajúceho, t.j. vyjadrenie predávajúceho (veriteľa), vyjadrenie kupujúceho (dlžníka) a vyjadrenie zodpovednej osoby ako ručiteľa, t.j. žalovaného v 2/ rade, nemohli súdy dospieť k inému záveru, než len k určitosti ručiteľského vyhlásenia uskutočneného žalovaným v 2/ rade ako fyzickou osobou, ktorá v tom čase bola identifikovaná aj svojim postavením, ktoré mala u dlžníka, a to žalovaného v 1/ rade (kupujúceho) v pozícii konateľa.
f/ C.s.p. a § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. nie je procesne daná, preto jeho dovolanie
c/, f/ C.s.p., odmietol. 71. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. s dôrazom na skutočnosť, že žalobcovi žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli. 72. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.