prerušenie konania - § 109 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) OSP

Najvyšší súd 2 Sžf 20/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T. S., s.r.o., . zastúpeného advokátom Mgr. F. P., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. I/221/12055- 93491/2009/991909-r zo dňa 6.augusta 2009, konajúc o odvolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S 118/2009-25 zo dňa 26.januára 2010, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S 118/2009-25 zo dňa 26.januára 2010, v časti prvého výroku, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, o d m i e t a . II. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S 118/2009-25 zo dňa 26.januára 2010, v časti druhého výroku, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, p o t v r d z u j e . 2 2Sžf/20/2010 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením č.k. 23 S 118/2009-25 zo dňa 26.januára 2010 zamietol návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (prvý výrok) a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (druhý výrok). Krajský súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nie je jeho povinnosťou obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnou otázkou, nakoľko má za to, ţe v danom prípade je súlad vnútroštátnej právnej úpravy, konkrétne zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty s namietaným čl. 167 a čl. 168 Smernice Rady EÚ č. 2006/112/EHS a čl. 17 ods. 1 Smernice Rady EÚ č. 77/388/EHS o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Šiesta smernica), ktorá bola nahradená vyššie uvedenou Smernicou, nakoľko zásady zakotvené v Smerniciach sa premietli do ustanovení § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. Krajský súd mal za to, ţe pre vynesenie rozsudku v danej veci nie je relevantná len námietka týkajúca sa neutrality dane z pridanej hodnoty, ale pre posúdenie nároku na odpočítanie DPH je primárne právne relevantnou skutočnosťou, či ţiadateľ o odpočítanie dane spĺňa zákonom predpokladané podmienky. Krajský súd sa stotoţnil so stanoviskom ţalovaného, ţe vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa z titulu uskutočnenia zdaniteľného obchodu podliehajúceho dani ešte nezakladá nárok na uplatnenie práva na odpočítanie dane odberateľom. V dôsledku priznania dane dodávateľom, túto je povinný dodávateľ odviesť a táto skutočnosť nesúvisí automaticky s nárokom odberateľa na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Keďţe konanie súdu v danej veci je dvojinštančné, proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci je prípustné odvolanie, krajský súd nemá povinnosť predloţiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie. Túto povinnosť má len súd rozhodujúci v poslednom stupni, avšak aj ten má výlučné právo posúdiť, či je predloţenie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej. Ak ide o otázku, ktorej vyriešenie nemá z hľadiska prebiehajúceho vnútroštátneho konania význam, vnútroštátny súd by nemal podávať prejudiciálnu otázku a zbytočne tým predlţovať konanie. Preto zamietol návrh ţalobcu o prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. 3 2Sžf/20/2010 Krajský súd nevyhovel ani návrhu ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (druhý výrok napadnutého uznesenia) do rozhodnutia odvolacieho súdu v súvisiacej veci. Krajský súd dospel k záveru, ţe aj keď veci čiastočne skutkovo a právne súvisia, nejde o tých istých účastníkov konania, preto nie je vylúčené, ţe v jednotlivých veciach môţu byť určité odlišnosti, ktoré by v konečnom dôsledku mohli vyústiť v iné rozhodnutie. Predmetné ustanovenie dáva súdu moţnosť, nie povinnosť, konanie prerušiť, pričom túto moţnosť súd starostlivo skúma v kaţdom jednotlivom prípade. Ani skutočnosť, ţe prebieha na súde iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, nie je dôvodom na prerušenie konania. Proti tomuto uzneseniu (v obidvoch výrokoch) podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť. Poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-37/95, C- 400/98, C-110 aţ 147/98, C-97/90, C-110/94 a na Smernicu Rady č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa názoru ţalobcu krajský súd pochybil a vec po právnej stránke nesprávne posúdil. Poukázal na stanovisko Ústavu medzinárodných vzťahov aproximácie práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, podľa ktorého ak by slovenský prvostupňový súd napriek návrh účastníka konania odmietol aplikovať komunitárne právo, môţe to účastník konania pouţiť ako odvolací, resp. dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku) odhliadnuc od toho, ţe prvostupňový súd má iba moţnosť a nie povinnosť predkladať prejudiciálne otázky. Ďalej uviedol, ţe aj keď účastníci konania sú iní v jednotlivých súvisiacich veciach, v merite veci ide o totoţnú právnu otázku. Ţalovaný v písomnom vyjadrení navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť. Stotoţnil sa s právnym názorom krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu proti prvému výroku napadnutého uznesenia krajského súdu je potrebné odmietnuť a odvolanie ţalobcu proti druhému výroku napadnutého uznesenia krajského súdu vyhodnotil ako nedôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. 4 2Sžf/20/2010 Krajský súd svojím napadnutým uznesením, v časti prvého výroku, zamietol návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku. Účastníkov konania poučil, ţe proti prvému výroku nie je prípustné odvolanie podľa § 202 ods. 3 písm. o/ Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom zavedenia citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.októbra 2008 bolo rozšírenie okruhu uznesení, proti ktorým nebude prípustné odvolanie, o uznesenie, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh na prerušenie konania a postúpenie veci na Súdny dvor Európskej únie za účelom vyriešenia prejudiciálnej otázky. Keďţe súd prvého stupňa nemá povinnosť takéto postúpenie vykonať, nie je dôvod ani na to, aby sa mu takéto postúpenie „nanútilo“ (bliţšie k tomu dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z.z.). Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol odvolanie ţalobcu proti prvému výroku uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S 118/2009-25 zo dňa 26.januára 2010, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, pretoţe smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). V prípade druhého výroku napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým zamietol návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, ţe v predmetnej právnej veci (v merite) ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu č. I/221/12055-93491/2009/991909-r zo dňa 6.augusta 2009, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č. 651/230/13562/09/Simk zo dňa 25.marca 2009, ktorým prvostupňový správny orgán zníţil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 2007 o sumu 14.644,49 € a ţalobcovi priznal nadmerný odpočet v sume 31,54 €. Z výsledkov daňovej kontroly bolo preukázané, ţe dňa 26.februára 2007 bola na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚPV SR“) v Banskej Bystrici podaná ţiadosť o udelenie patentu na vynález s názvom „Spôsob prípravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ prihlasovateľmi: I. T. C., s. r. o., II. T., s. r. o., III. T. S., s. r. o., IV. P., s. r. o., V. V. S., s. r. o., VI. V. M., s. r. o., VII. A. F., s. r. o., VIII. Ing. I. K. – E., IX. Ing. I. K., X. L. B., XI. R. S., a XII. R. Ú.. Pôvodcovia vynálezu: K. 5 2Sžf/20/2010 P., Ing. I. K., Ing. J. N., L. B. a Mgr. J. O., ktorí nie sú prihlasovateľmi, podpísali dňa 15.augusta 2006 čestné vyhlásenie pre patentového zástupcu Ing. J. F., patentová a známková kancelária Bratislava, v ktorom svoje spolupôvodcovské práva na podanie vyššie označenej prihlášky postúpili na vyššie uvedených prihlasovateľov (dvaja prihlasovatelia sú zároveň deklarovaní aj ako spolupôvodcovia riešenia). Zmluvou o prevode spolumajiteľského podielu č. 050707/TA zo dňa 05.07.2007 previedla obchodná spoločnosť V. Slovakia, s. r. o. práva na riešenie k vynálezu pod názvom „Spôsob úpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty“ na obchodnú spoločnosť T., s. r. o. vo výške 50 % spolumajiteľského podielu v zmysle § 12 ods. 3 a 4 patentového zákona. Odplata za prevod spolumajiteľského podielu práv na riešení bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške trojnásobku hodnoty stanovenej znaleckým posudkom č. 1/2007, t. j. na sumu 387.000.000,- Sk bez DPH. K prerušeniu konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku súd pristúpi vtedy, keď prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutiu súdu. Pôjde zväčša o predbeţnú otázku, ktorú by si súd mohol vyriešiť sám podľa § 135 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku. Toto iné konanie (v ktorom je riešená predbeţná otázka) môţe prebiehať pred súdom alebo iným orgánom. V predmetnej právnej veci však nejde o vyriešenie predbeţnej otázky, od ktorej by potom záviselo ďalšie konanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, ale ide o konanie, ktorí síce môţe skutkovo súvisieť s inými právnymi vecami(vedenými na Krajskom súde v Banskej Bystrici, Najvyššom súde Slovenskej republiky), ale vzhľadom na iných účastníkov konania sa môţu vyskytnúť odlišnosti, ktoré môţu byť pre vec rozhodujúce. Ide o fakultatívne prerušenie súdneho konania, nie obligatórne. Skúmanie otázky opodstatnenosti fakultatívneho prerušenia konania a existencie jeho dôvodov má vplyv aj na moţné prieťahy v súdnom konaní. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 142/04 zo dňa 25.novembra 2004 publikovaný v Zbierke nálezov a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 110/2004. Rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní iným účastníkom konania v inom konaní, ktoré môţe čiastočne skutkovo súvisieť s prejednávanou vecou, nie je predbeţnou otázkou podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ , § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorá by mala rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23 S 118/2009. 6 2Sžf/20/2010 Ďalšou moţnosťou prerušenia konania je prípad, keď súd dal podnet na iné konanie (§ 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku), o čo však v predmetnej právnej veci nejde. Vychádzajúc z uvedených skutočností Krajský súd v Banskej Bystrici správne posúdil otázku moţnosti prerušenia konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku a návrh ţalobcu na prerušenie konania zamietol. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23 S 118/2009-25 zo dňa 26.januára 2010, v časti druhého výroku, ktorým bol zamietnutý návrh ţalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 11. mája 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová