1, ods. 2 Trestného zákona a iné o dovolaní obvineného M. C. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 3Tos/43/2021, zo 6. apríla 2021 takto rozhodol:
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného M. C. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Trnava rozhodol uznesením, sp. zn. 6Pp/151/2020, z 11. februára 2021 (viď č. l. 42 a nasl. spisu) tak, že
1 Trestného poriadku, s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona zamietol návrh obvineného M. C. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1T/45/2001, z
1 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený M. C. podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie, a síce s poukazom na údajné naplnenie dôvodov dovolania
1 písm.
bol porušený zákon v konkrétnych príslušných ustanoveniach a aby dovolací súd uznesenie ... zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol". K dovolaniu obvineného sa využijúc svoje právo
l. 105 a nasl. spisu), ktorý podané dovolanie označil ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, nakoľko nie je uvedené v taxatívnom výpočte ,,prípustných" rozhodnutí, ktoré možno zo strany obvineného napadnúť mimoriadnym opravným prostriedkom tak, ako sú tieto uvedené v § 368 ods. 2 Trestného poriadku. S poukazom na uvedené prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolenie menovaného odmietol
f) Trestného poriadku. Na vyjadrenie prokurátora vyššie stručne opísaného obsahu ,,replikou" zareagoval obvinený C., a síce vlastnou rukou spísaným podaní (č. l. 112 a nasl. spisu), ktorým čo do vecnej podstaty zotrval na už v dovolaní prezentovanej právnej argumentácii; doplnil, že skôr vo veci konajúce a rozhodujúce súdy opomenuli vziať dostatočným spôsobom do úvahy obsah § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona, v ktorých zmysle má trest vplývať na odsúdeného a nie jeho rodinu, zatiaľ čo súčasne má zohľadňovať pomery páchateľa a okolnosti prípadu, uzatvárajúc, že, cit.: ,,OP Trnava zjavne vyhovuje bezprávie a neriešiť nezákonnosti a hyenizmus, ktorý prinieslo tzv. ,kolektívny trest´ pre našu celú rodinu". Pokračujúc v intenciách celkom zjavne obsahovo totožnej polemiky obvinený C. uviedol, že právny dôvod pre postup
f) Trestného poriadku neexistuje, pričom formuloval názor, že , cit.: ,, ... súdy ... musia v prípade objavenia - krutý trest, ponižujúci trest, kolektívny trest, ZAKROČIŤ ! M. C. - obeť, E. C. (manželka), E. C. (syn - chorý syn ods.). - obete"; tu možno poznamenať, že zmienené podanie je opatrené vlastnoručnými podpismi obvineného a súčasne zrejme aj jeho manželky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému je podanie dovolania prípustné (viď nižšie), avšak neoprávnenou osobou. Dovolací súd sa pri prijatí tohto záveru spravoval nasledovným.
1 Trestného poriadku, dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
ods. 2 naposledy zmieneného ustanovenia Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol. Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí taxatívne vymenovaných v § 368 ods. 2 Trestného poriadku je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestného stíhanie obvineného končí ako celok. Dotknuté ustanovenie zároveň vyjadruje taxatívny výpočet konkrétnych rozhodnutí súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním v prípade splnenia podmienok upravených v predchádzajúcom odseku. Zároveň treba poznamenať, že dotknutý výpočet nie je bezvýnimočný, nakoľko Trestný poriadok explicitne ustanovuje ,,inak" v § 371 ods. 2 týkajúcom sa dovolania, ktoré môže podať len minister spravodlivosti:
2 Trestného poriadku, minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného vyplýva záver, že naposledy citované ustanovenie Trestného poriadku upravuje (jednak) osobitný okruh právoplatných rozhodnutí (oproti rozhodnutiam uvedených taxatívne v § 368 ods. 2 Trestného poriadku), zatiaľ čo explicitne priznáva právo podať proti takému právoplatnému rozhodnutiu dovolanie len jedinému subjektu, ktorým je minister spravodlivosti. S ohľadom na uvedené najvyššiemu súdu nezostáva nič iné len skonštatovať, že o dovolaní obvineného M. C. je potrebné rozhodnúť v zmysle § 382 písm. b) Trestného poriadku nakoľko je zrejmé, že bolo podané neoprávnenou osobou. Riadiac sa vyššie vyjadreným rozhodol najvyšší súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.