Obsah (6)

§ 257§ 355§ 359§ 420§ 449§ 450

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/68/2022 Identifikačné číslo spisu: 1620202049 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

európskych právnych predpisov. Samotná zmena zákona bola možno vyvolaná jeho predchádzajúcou nesprávnou formuláciou, ktorú mohol žalobca práve použitím práva EÚ riešiť už pred podaním žaloby a tým sa jej úplne vyhnúť. Považoval za potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 257 CSP sa používa vo výnimočných prípadoch, prevažne v prípadoch, ktoré sa dotýkajú sociálneho rámca, rodiny a maloletých.

1. Žalovaný 2/ sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpenou v súlade so zákonom (429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je procesne prípustné. 9.

ust. § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 10.

ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. 12.

Čl. 46 os. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 13.

§ 257

CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 14.

§ 355ods.

1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. 15.

§ 359CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16.

stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo

relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným spôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (napr. IV. ÚS 77/02). Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Aplikáciu a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (II. ÚS 291/2021). 17.

doterajšej judikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je svojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo môže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces (III. ÚS 264/05, I. ÚS 115/2020). 18. V danom prípade dovolateľ v podanom dovolaní namieta rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým sa konanie v tejto otázke nároku končí a teda ho možno

§ 420

CSP považovať za rozhodnutie preskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov zmätočnosti ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (porovnaj napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 230/2021 z

1. apríla 2021, uznesenie NS SR sp. zn. 1VObdo/2/2021 z
2. septembra 2021).
3. Dovolací súd sa stotožnil s názorom odvolacieho súdu,

ktorého každé rozhodnutie súdu, ktorým úspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Uvedená právna úprava priamo vychádza z predchádzajúcej právnej úpravy zakotvenej v ustanovení § 150 OSP. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchylku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd

neho nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2MCdo/17/2009 zo dňa 28. januára 2010, sp. zn. 5Cdo/67/2010 zo dňa 9. júna 2010, či sp. zn. 3MCdo/46/2012 zo dňa 9. januára 2014) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,

ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP), prípadne so zásadami zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

1. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkom súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo účastníkov garantované v Čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).
2. So zreteľom na uvedené sa dovolací súd stotožnil s názorom dovolateľa, že v právnom štáte nemôže byť na ťarchu tá skutočnosť, že strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, využije právo podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu, s ktorého výrokom nesúhlasí, teda, že dovolateľ podal opravný prostriedok bez toho, že by mu zákon takúto povinnosť ukladal. Takýto výklad zákona nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu zákona, predstavuje zásah do práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces. Žalovanými v súvislosti s odvolacím konaním vynaložené trovy v žiadnom prípade nemožno považovať za trovy konania procesne zavinené žalobcom v zmysle § 256 ods. 2 CSP, nakoľko predpokladom povinnosti na náhradu trov v zmysle § 256 ods. 2 CSP je zavinené porušenie procesnej povinnosti, ktoré malo za následok trovy, ktoré protistrana vynaložila zbytočne. Za takéto zavinené porušenie procesnej povinnosti v žiadnom prípade nemožno považovať žalobcom podané odvolanie. Dovolací súd považuje odôvodnenie dovolaním napadnutého výroku rozhodnutia odvolacieho súdu aj za nedostatočné, neurčité, keď konštatoval, že neobstojí tvrdenie dovolateľa, že k späťvzatiu došlo len v dôsledku legislatívnej zmeny bez toho, že by sa bol dostatočne vysporiadal s argumentami žalobcu uvádzanými jednak v späťvzatí žaloby, ako aj v priebehu celého konania. Absentujú aj predpoklady preskúmateľnosti úvahy odvolacieho súdu, že je nesprávne, aby ustanovenie § 257 CSP bolo použité ako výnimka pri štátnom orgáne, ktorý procesne zavinil zastavenie konania. Bez ďalšieho vysvetlenia nie je zrejmé, či má dôvod spočívať v charaktere žalobcu ako orgánu štátu, v prípade ktorom odvolací súd aplikáciu § 257 CSP vylučuje, alebo pre akú konkrétnu skutočnosť považoval odvolací súd aplikáciu ustanovenie § 257 CSP za nesprávnu.
3. Postupom súdu teda došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorá zakladá porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Dovolací súd preto rozhodnutie odvolacieho súdu,

§ 449ods.

1 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

§ 450

CSP na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne posúdi, či v prejednávanej veci, vzhľadom na žalobcom uvádzané skutočnosti, neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania, nakoľko žalobca zavinil procesne zastavenie konania, výnimočne prihliadnuť, teda vzhľadom na ktoré by priznanie náhrady trov konania žalovaným mohlo byť posúdené ako neprimeraná tvrdosť, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené sa dovolací súd už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorým dovolateľ taktiež odôvodňoval prípustnosť dovolania. Neušlo však pozornosti dovolacieho súdu, že formulácia uvedeného dovolacieho dôvodu nespĺňa požiadavky vyjadrené v ustanovení § 432 CSP, keď dovolateľ ani nekonkretizoval právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Nebolo preto možné preskúmavať správnosť záveru odvolacieho súdu o procesnom zavinení žalobcu na zastavení konania. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). 23. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.