Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/15/2022 Identifikačné číslo spisu: 2317217648 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Miroslav Šepták Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 24ods.

2 písm.

1. e)zákona č. 381/2001 Z .z., podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území SR povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b“, ktorá v praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená s tým, že v danom prípade sa vo vzťahu k poškodenému jedná v prípade uplatnenia priameho nároku poškodeného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 4. Žalovaná 2/ k žalobkyňou uvedenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP uviedla, že na základe vykonaného dokazovania odvolací súd jednoznačne dospel k záveru, že k vzniku dopravnej nehody došlo výlučne v dôsledku porušenia právnej povinnosti samotnou žalobkyňou (porušenie povinnosti žalobkyne ako účastníka cestnej premávky v zmysle § 55 ods. 8 zákona č. 8/2009 Z. z.) a u druhého účastníka dopravnej nehody nebolo zistené žiadne porušenie právnej povinností. V nadväznosti na uvedené, prevádzkou motorového vozidla vedeného druhým účastníkom dopravnej nehody nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky a teda nedošlo ani k porušeniu žiadnej právnej povinnosti. Odvolací súd vyslovením záveru o podmienke porušenia právnej povinnosti ako predpokladu na vznik zodpovednosti za škodu vzniknutej prevádzkou dopravného prostriedku sa neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, ale naopak rozhodol v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou. K druhému dôvodu prípustnosti dovolania žalobkyne v zmysle § 421 ods. l písm. b/ CSP žalovaná 2/ uviedla, že žalobkyňa v podanom dovolaní neuviedla, aký význam má mať výklad a aplikácia žalobkyňou označeného ustanovenia na rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej, respektíve nevysvetlila, v čom záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu na vyriešení predmetnej právnej otázky. V tejto súvislosti poukázala i na skutočnosť, že odvolací súd pri rozhodovaní vôbec neaplikoval označené ustanovenie a teda jeho rozhodnutie vo veci samej nemohlo závisieť od vyriešenia právnej otázky upravenej v danom ustanovení. Považujúc dovolanie žalobkyne za nedôvodné, navrhla dovolaciemu súdu dovolanie v zmysle § 448 CSP zamietnuť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie je prípustné. 6. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 9. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Len konkrétne označenie právnej otázky, ktorú podľa dovolateľa riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sa pri jej riešení odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP), alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. c/ CSP). 10. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Ak v dovolaní vymedzená otázka - ktorú má podľa dovolateľa posudzovať vo svojom rozhodnutí dovolací súd - nie je právnou otázkou, ale predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 CSP a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť (3Cdo/218/2017, 3Cdo/27/2019, 4Cdo/172/2017, 4Cdo/148/2018, 8Cdo/144/2018). 11. Samo tvrdenie, že odvolací súd sa riešením určitej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ešte nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP; relevantným je až zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k dovolateľom tvrdenému odklonu skutočne došlo. Dovolací súd preto pristúpil k posúdeniu, či je opodstatnená argumentácia dovolateľky o odklone odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 12. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobkyňa považuje ako nesprávne právne posúdenú otázku „či porušenie právnej povinnosti je predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkou dopravného prostriedku vo väzbe na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka“. 13. V danom prípade dovolateľka vymedzila právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu s poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu R 32/2014, sp. zn. 5Cdo 1/2010, sp. zn. 5Cdo 247 /2011, sp. zn. 6Cdo/490/2015 a R 135/2014. 14. V zmysle judikátu R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. 15. Podľa právnej vety judikátu R 32/2014 „v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je pritom rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia. Ustanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi, ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia“. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2010 sp. zn. 4 Cdo 54/2009). V zmysle právnej vety judikátu R 135/2014 uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2014 „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“. (Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014). V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 1/2010 z 19. apríla 2011 sa riešila otázka zásadného právneho význam a síce, „či konanie neznámej osoby, ktorá skočila na žalobcu nachádzajúceho sa v bazéne a spôsobila mu škodu na zdraví, má pôvod v prevádzke žalovaného v zmysle § 420a Občianskeho zákonníka a pokiaľ áno, či ide o neodvrátiteľnú udalosť, a teda liberačný dôvod v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka“. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo 247/2011 z 21. marca 2012 sa riešila dovolacia námietka týkajúca sa nedostatočnej odôvodnenosti, resp. nepreskúmateľnosti písomného vyhotovenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Vecou samou sa dovolací súd nezaoberal. V rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo 490/2015 z 31. mája 2017 sa riešila otázka, či je daná pasívna legitimácia poisťovateľa v prípade, že nie je daná občianskoprávna zodpovednosť vodiča a ani prevádzkovateľa motorového vozidla. V podstate bolo potrebné otázku pasívnej legitimácie poisťovateľa riešiť v súvislosti s výnimočnými okolnosťami prípadu, kedy žalobca ako prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorého prevádzkou mu bola škoda na zdraví spôsobená a poškodený sú tou istou fyzickou osobou a vodič ako zamestnanec žalobcu zodpovedá za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov (viď bod 8. citovaného rozhodnutia najvyššieho súdu). Ako relevantnú právnu normu súdy v konaní aplikovali ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka. 16. Vychádzajúc z toho ako dovolateľka formulovala otázku, pri ktorej riešení sa mal odvolací súd odkloniť z hľadiska § 421 ods. 1 CSP od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vo väzbe na ňou označené rozhodnutia dovolacieho súdu (viď bod 15 rozhodnutia), najvyšší súd dospel k záveru, žalobkyňou položená otázka nemá žiadnu vecnú spojitosť s preskúmavaným prípadom a rozhodnutia ňou označené riešia prípady založené na inom skutkovom a právnom základe. Inak povedané na dovolateľkou vymedzenej právnej otázke odvolací súd svoje rozhodnutie nezaložil. Uvedené konštatovanie je zrejmé aj z viacerých bodov rozsudku odvolacieho súdu (viď bod 25. a 27.), v ktorých uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobný nárok posudzoval podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V bode 20 rozsudku už odvolací súd uviedol, že žalobkyňa sa podaným odvolaním „...snažila „navodiť dojem“, akoby prvoinštančný súd akceptoval, že žalobkyňa preukázala svoj nárok z titulu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka...“ Toto tvrdenie s ale nezakladá na pravde. 17. Vzhľadom na uvedené (pod bodmi 10. až 16. tohto rozhodnutia) najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP ako neprípustné odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP. 18. Po tom ako dovolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa nevymedzila právnu otázku podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP relevantným spôsobom pristúpil k preskúmaniu prípustnosti dovolania v súvislosti s ďalším dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm.
2. b)CSP; žalobkyňa pritom vymedzila právnu otázku od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súd a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená nasledovne : „

§ 24ods.

2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území SR povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla, ktoré sa spravidla na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 24a a 24b“. Tvrdila, že táto otázka nebola dovolacím súdom ešte vyriešená s tým, že v danom prípade sa vo vzťahu k poškodenému jedná o uplatnenia priameho nároku poškodeného podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP a o objektívnu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla.

1. Aj v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, by mal dovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ dôvodiť, že právna otázka v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP.
2. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade zásadnou otázkou právneho významu (na vyriešení ktorej malo spočívať rozhodnutie) nebola otázka posúdenia „

§ 24ods.

2 písm. e) zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území SR povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového vozidla , ktoré sa spravidla na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ust. § 24a a 24b““, keďže dôvodom zamietnutia žaloby o náhradu škody bolo neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne o porušení právnej povinnosti zo strany žalovaného 1/, a preto žalobkyňa nepreukázala ňou uplatnený nárok, inak povedané, a to s ohľadom na okolnosti prípadu, škodu si spôsobila sama, a preto bola žaloba zamietnutá. Uvedená skutočnosť viedla súdy nižších inštancií k záverom o nesplnení podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného 1/ a ani žalovanej 2/ za žalobkyňou tvrdenú škodu (bližšie viď bod 38 rozhodnutia odvolacieho súd).

1. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom dokazovania. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti ,,relevantne“ tvrdiť má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí veci. Inak povedané bolo povinnosťou žalobkyne preukázať skutočnosti, na základe ktorých by súd dospel k záveru, či sú splnené predpoklady hypotézy súdmi nižších inštancií zvolenej právnej normy (ustanovení § 420 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka). Posúdenie dôkazného bremena je súčasťou zisťovania skutkového stavu a hodnotenia dôkazov súdom (II. ÚS 400/09).
2. Z uvedených dôvodov preto ani dovolateľkou vymedzená otázka podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nespĺňa kritériá vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovení § 432 až § 435 CSP, v konkrétnych skutkových okolnostiach má povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu skutkových zistení, ani na prehodnotenie vykonaných dôkazov. Nesúhlas so záverom o neunesení dôkazného bremena prípustnosť dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 CSP nezakladá.
3. So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobkyne nie je ani podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP prípustné a preto ho odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.
4. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
5. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.