1 Tr. zák. na verejnom zasadnutí
1 písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok sa z r u š u j e v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obţalovaný M. K., nar. X. v M., trvale bytom K. uznáva za vinného, že 1/ dňa
4 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a doplnkov, s pôsobnosťou pre okresy Košického a Prešovského kraja, prijal finančnú čiastku vo výške 2000,- Sk (66,39 Eur) od L. V. ako úplatok za to, ţe mu dňa 11. septembra 2007 pomôţe v písomnej časti skúšky a umoţní mu tak získať osvedčenie odbornej spôsobilosti, čím konal v rozpore s § 53 ods. 1 písm. b), písm. m) a § 53 ods. 2 písm. b) z. č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení neskorších zmien a doplnkov teda v bode 1/ a a2/ v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal úplatok, čím spáchal v bode 1/ a 2/ pokračovací zločin prijímania úplatku
1 Tr. zák. Za to sa odsudzuje
1 Tr. zák., s pouţitím § 38 ods. 3 Tr. zák., § 49 ods. 1 Tr. zák. a § 51 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a zároveň sa určuje probačný dohľad nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň sa mu
2, 4 písm. g/ Tr. zák. ukladá povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo výchovnému programu. 2 To 11/2011 3 II.
por. odvolanie prokurátora Úradu Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 20. septembra 2011, sp. zn. PK – 2 T 11/2010 bol obţalovaný M. K. na tom istom skutkovom základe, ktorý je uvedený v tomto rozsudku odvolacieho súdu v bode 1/ a 2/ uznaný za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku v bode 1/
1, 2 Tr. zák. v bode 2/
1 Tr. zák. v bode 1/ aj v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. Za to bol odsúdený
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. mu bol uloţený peňaţný trest vo výške 500 (päťsto) eur, pričom pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol
3 Tr. zák. stanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. bol obţalovanému uloţený trest zákazu činnosti spojenej s výkonom právomoci verejného činiteľa na dobu 4 (štyri) roky. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie prokurátor ÚŠP a obţalovaný M. K., ktorý tento opravný prostriedok odôvodnil prostredníctvom obhajcu. Prokurátor ÚŠP v podanom odvolaní namietal, ţe Špecializovaný trestný súd nesprávne konanie obţalovaného v bode 1/ a 2/ posúdil ako jeden pokračovací zločin prijímania úplatku, hoci v skutočnosti išlo o dva samostatné skutky a trestné činy. V dôsledku uvedeného pochybenia je nesprávne aj rozhodnutie o treste, pretoţe obţalovanému mal byť uloţený úhrnný trest odňatia slobody
tzv. asperačnej zásady vyjadrenej v § 41 ods. 2 Tr. zák. O spomenutý pokračovací zločin v posudzovanej veci nemohlo ísť pre neexistenciu 2 To 11/2011 4 objektívnej súvislosti čo sa týka spôsobu spáchania skutkov v bode 1/ a 2/. Tento nie je totoţný, a to vzhľadom na rozdielne postavenie obţalovaného. Kým v prvom prípade prijal ako úplatok v postavení verejného činiteľa v súvislosti s vydaním rozšírenia povolenia na vykonávanie medzinárodnej nákladnej dopravy, v druhom prípade tak urobil v postavení člena skúšobnej komisie pre skúšky odbornej spôsobilosti. Spôsob spáchania trestného činu nebolo moţné zníţiť len na samotné prevzatie úplatku. Z uvedených dôvodov prokurátor ÚŠP navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 písm. d/, e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu, a aby
3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, ţe uzná obţalovaného za vinného v bode 1/ a 2/ zo samostatných skutkov napĺňajúcich znaky viacerých trestných činov v reálnom súbehu a uloţí mu úhrnný trest odňatia slobody s pouţitím asperačnej zásady, peňaţný trest a trest zákazu činnosti. Obţalovaný M. K. v podanom odvolaní poukázal na nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov, v dôsledku čoho prvostupňový súd urobil chybné závery o tom, ţe svojim konaním spáchal trestné činy. Zo ţiadneho z dôkazov nevyplýva, ţe by peniaze ţiadal, naopak z obrazovozvukových záznamov je zjavný jeho odmietavý postoj k takým moţným náznakom prejavov svedkov, a to tak verbálne ako aj gestikuláciou. Pokiaľ ide o skutok v bode 1/ jeho výpoveďou, výpoveďou svedka S. ako aj obrazovozvukovým záznamom bolo zadokumentované, ţe k vráteniu 500 Sk z platby 1000 Sk nedošlo preto, ţe uvedený svedok po zaplatení okamţite odišiel a nechcel čakať na ďalšie riešenie – výdaj peňazí. On nemal povinnosť platiaceho občana naháňať a takýmto spôsobom mu vracať preplatok. Tento by bol vrátil v budúcnosti, lebo bolo reálne predpokladať, ţe by k ich opätovnému kontaktu malo dôjsť pri obnovení licencie. Zákonu nezodpovedá len názor prvostupňového súdu, ţe on bol povinný dať svedkovi doklad o zaplatení poplatku. V skutočnosti bol povinný taký doklad vystaviť, ale svedka nemohol nútiť aby ho prevzal, rovnako tak aj výdavok, čo tento uţ zo skôruvedených dôvodov aj znemoţnil. Neobstojí tieţ tvrdenie, ţe nebol oprávnený predávať kolky, lebo z popisu jeho pracovnej náplne vyplýva opak. Konaním uvedeným v bode 1/ napadnutého rozsudku sa nemohol dopustiť ţalovaného trestného činu, lebo svedok S. pre vydanie povolenia spĺňal všetky zákonom stanovené predpoklady. Ak by aj v tomto prípade nejaké prostriedky prijal,
ustálenej judikatúry by išlo o podvodné konanie v dôsledku vyvolania omylu u svedka s vyuţitím neznalosti problematiky, ovšem také konanie by nebolo moţné posúdiť ako trestný čin podvodu 2 To 11/2011 5 pre neexistenciu minimálnej výšky škody poţadovanej uvedenou skutkovou podstatou. Za tohto stavu by išlo o priestupok a porušenie pracovnej disciplíny. Z dokazovania vo vzťahu ku skutku v bode 2/ je zrejmé iba to, ţe svedok V. hodil biely predmet naznačujúci svojim tvarom obálku na stôl a on tento predmet po odchode svedka hodil do tmavého priestoru pod stôl. Nikto nevie, čo bolo alebo nebolo v tejto obálke okrem tvrdenia svedka, ktorý viackrát zmenil výpoveď. Tu je však zrejmý vplyv orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k „poučeniam“ o moţnosti odloţenia trestného stíhania pod. v čase, keď svedok odmietol seba a jeho usvedčiť, ktorý je zrejmý nielen z obsahu zápisníc o výsluchu svedka ale najmä z jeho vystupovania na súde. Z obrazovo-zvukového záznamu je zrejmé len to, ţe sa svedka V. pýtal, čo tento vlastne chce a ako je pripravený na realizáciu skúšok. Neexistuje však ţiadny dôkaz o nejakej pomoci v podobe opravy testu ani o inom jej spôsobe, akúkoľvek pomoc poprel aj svedok V. a samotné vyhodnotenie skúšok bolo vykonané kolektívne. Stanovisko Ţilinskej univerzity tu nemôţe byť rozhodujúce, lebo aj toto je len subjektívne a orientačné. Pokiaľ by sa pri tomto skutku, podobne ako v bode 1/ podarilo akýmkoľvek spôsobom preukázať, ţe svedka uviedol do omylu tvrdeniami, ţe mu pomôţe vypracovať správne odpovede, znovu by išlo o podvodné konanie, lebo v tomto smere nevykonal nič. Ak by sa nejako objektivizovala suma uvádzaná svedkom V. (2000 Sk) opäť by ako z dôvodov vzťahujúcich sa ku skutku v bode 1/ mohlo ísť len o priestupkové konanie a konanie vo vzťahu k pracovnej disciplíne. Ak by sa odhliadlo od vyššieuvedených námietok skutkovej a právnej povahy vo vzťahu k výroku o vine, za chybný treba povaţovať výrok o treste, lebo uloţený trest odňatia slobody nie je spravodlivý pre jeho zrejmý nepomer k závaţnosti zisteného korupčného správania (prijatie úplatku v rozsahu cca 85 eur). Trest odňatia slobody vo výmere päť rokov neprihliada na jeho osobu, najmä na to, ţe celý ţivot aţ do dôchodcovského veku ţil riadnym spôsobom ţivota a dodrţiaval zákony. Z uvedených dôvodov obţalovaný M. K. navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám vo veci rozhodol tak, ţe ide v daných skutkoch o priestupkové konanie a porušenie pracovných povinností, spočívajúce v neevidencii prijatých platieb za kolky, v neodovzdaní preplatku do depozitu úradu a neodovzdaní predmetu obálky s príslušným úradným záznamom nadriadenému, ktoré konania ale nie je príslušný riešiť súd. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, ţe pokiaľ by tento súd dospel k záveru o správnosti skutkových zistení a právneho posúdenia v takom prípade by toto 2 To 11/2011 6 posúdenie bolo v súlade so zákonom aj v tom smere, ţe ide o pokračovací trestný čin. Tým sú, ale vylúčené dôsledky pri rozhodovaní o treste odňatia slobody, ktorých sa domáhal prokurátor, a preto jeho odvolanie navrhol zamietnuť ako nedôvodné
por. V prípade nezmenenia výrokov o vine navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uloţiť mu trest nespojený s odňatím slobody, s poukazom na jeho doterajší spôsob ţivota, a to aj po spáchaní skutkov, zhruba po dobu piatich rokov a samotnú závaţnosť spáchaných činov. Aj prokurátor ÚŠP sa domáhal postupu
por. vo vzťahu k odvolaniu obţalovaného, argumentujúc správnosťou zisteného skutkového stavu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací po zistení, ţe neprichádza do úvahy zamietnutie odvolania
1 alebo zrušenie rozsudku
3, preskúmal z podnetu oboch odvolaní zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. Po takomto uplatnení prieskumnej povinnosti najvyšší súd zistil, ţe dôvodným je iba odvolanie obţalovaného M. K. a to pokiaľ ide o právne posúdenie zistených skutkov, ovšem v inom neţ napádanom smere, pričom pochybenie súdu prvého stupňa v tejto otázke sekundárne ovplyvnilo aj zákonnosť výroku o treste vo vzťahu k trestu odňatia slobody, ktorý bol obţalovanému ukladaný v rámci prísnejšej trestnej sadzby neţ mohol byť uloţený a tieţ k trestu zákazu činnosti. Na uvedené pochybenia bol odvolací súd povinný prihliadať bez toho, aby boli výslovne vytýkané v podanom odvolaní, pretoţe tieto by zakladali dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por. Naproti tomu zákonnosti postupu prvostupňového súdu nemoţno nič vytknúť do tej miery, keď konanie obţalovaného z dôvodov ďalej uvedených na rozdiel od obţaloby posúdil v bodoch 1/ a 2/ ako jediný skutok napĺňajúci znaky pokračovacieho zločinu prijímania úplatku. Pokiaľ ide o samotné skutkové zistenia, tieto sú
odvolacieho súdu výsledkom zákonne vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a hodnotenia dôkazov, ktorému z hľadiska pravidiel pre toto hodnotenie zakotvených v § 2 ods. 12 Tr. por. nemoţno nič vytknúť. Naopak jednostrannosť a v niektorých častiach skoro aţ extrémny nesúlad 2 To 11/2011 7 s vykonanými dôkazmi treba konštatovať pokiaľ ide o skutkové námietky uplatnené obţalovaným. K argumentácii prvostupňového súdu čo sa týka skutku v bode 1/ v spojitosti s odvolacími námietkami obţalovaného treba dodať toľko, ţe odmietanie prijatia peňazí vo výške 1 000 Sk, zaznamenané na obrazovozvukovom zázname, ktoré odovzdal obţalovanému svedok S. (500 Sk platba za kolky a 500 Sk ako úplatok) bolo zo strany obţalovaného zjavne formálne, pretoţe tento ďalej neurobil nič, hoci mohol a mal na to dostatočný priestor, aby zvyšok peňazí svedkovi vrátil, resp. tohto poslal peniaze rozmeniť, aby mu mohol dať výdavok z platby za kolky, ktoré museli byť zakúpené. V ţiadnom prípade ak by bol dal obţalovaný jednoznačne najavo, ţe iné peniaze okrem platby za kolky nemieni prijať, nebol by musel svedka S. naháňať po úrade, pretoţe od odovzdania peňazí po odchod svedka z kancelárie obţalovaného uplynul dostatočne dlhý čas na to, aby obţalovaný mohol urobiť nepochybný prejav, ţe ţiadne ďalšie peniaze neprijíma. Teda ak mal úmysel vrátiť zbytok peňazí nič mu v tom nebránilo, rovnako ako ich deponovaniu s príslušným oznámením, ţe svedok S. odmietol peniaze prijať, pokiaľ by taká situácia skutočne nastala. V tomto smere však ide len o umelú konštrukciu obţalovaného, pretoţe svedok naznačeným spôsobom nereagoval a ani nemal dôvod tak urobiť, keďţe obţalovaný ţiadnym spôsobom ani len nenaznačil, ţe zvyšok peňazí nemieni prijať. Neopodstatnené sú tieţ námietky obţalovaného, čo sa týka skutku v bode 2/, ţe neprijal ţiadny úplatok ani od svedka V. ako člen skúšobnej komisie v súvislosti s vykonávaním skúšok svedkom na získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti. Odhliadnuc od jednoznačne usvedčujúcej výpovede svedka V., ktorého ovplyvňovanie orgánmi prípravného konania nebolo preukázané (svedok jeho existenciu nepotvrdil, pričom za neprípustné ovplyvňovanie nemoţno povaţovať predostrenie usvedčujúceho obrazovo- zvukového záznamu svedkovi po tom, čo tento pôvodne poskytnutie úplatku popieral) je obhajoba obţalovaného v jej dvoch kontroverzných polohách jednoznačne vyvrátená obsahom obrazovozvukového záznamu, na ktorý sa obţalovaný taktieţ odvoláva, ako na dôkaz potvrdzujúci jeho obhajobu. Odmysliac si nelogičnosť postupu tvrdeného obţalovaným v rámci jeho obhajoby na hlavnom pojednávaní, keď mal o niečom, o čom ani nevedel čo to je uviesť, ţe to neprijíma a zároveň to hodiť medzi dokumenty, medzi ktorými je to moţno stále a rozpornosť tohto tvrdenia s vyjadrením obţalovaného k prehranému obrazovozvukovému záznamu, ţe išlo o obálku, ktorú odmietol prijať a hodil ju do koša (namiesto toho, aby toto odmietnutie prejavil vrátením veci jej pôvodcovi, svedkovi V.) obsah zvukovoobrazového záznamu objektívne preukazuje inú skutočnosť, tvrdenú 2 To 11/2011 8 aj svedkom V., ţe obţalovaný úplatok prijal. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku naprosto presne interpretuje obsah uvedeného záznamu (odvolací súd to overil prehratím tohto dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní v rámci prípravy verejného zasadnutia). Z označeného dôkazu je zjavné, ţe nešlo o hádzanie nejakého predmetu medzi dokumenty alebo obálky do koša. V skutočnosti na vzorne usporiadanom pracovnom stole obţalovaného svedok nejaký predmet (
svedka V. s obsahom 2 000 Sk) vloţil do zošita, pričom obţalovaný po odchode svedka predmet zo zošita vybral a odloţil si ho, teda nezahodil. Správne zistené konanie obţalovaného M. K. v bodoch 1/ a 2/ súd prvého stupňa posúdil v súlade so zákonom potiaľ, pokiaľ ho uznal za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. Pochybil však v bode 1/ keď dospel k záveru, ţe úplatok v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu prijal ako verejný činiteľ a v dôsledku toho konania posúdil aj
odseku 2, ustanovenia § 329 Tr. zák. a tieţ v tom, keď v bode 1/ uznal obţalovaného za vinného aj z prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák., a to v jednočinnom súbehu s uţ spomenutým zločinom. Čo sa týka odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry treba uviesť, ţe jeho výklad pokračovacieho trestného činu je v určitej časti nepresný, menovite čo sa týka objektívnej súvislosti z hľadiska spôsobu spáchania čiastkových útokov. Tu sa nevyţaduje úplne totoţný spôsob ako uvádza spomenutý odvolateľ, ale postačuje aj podobný spôsob spáchania a jednotlivých čiastkových útokov. Rozdielne postavenie obţalovaného pri oboch skutkoch nevylučuje záver o ich spáchaní rovnakým, či podobným spôsobom. Pre záver, či ide alebo nejde o taký spôsob je rozhodujúce posúdenie tohto spôsobu v spojitosti s jednotiacim záverom páchateľa, ktorý na tento v spôsob v prejednávanej veci poukazuje, a to s prihliadnutím na dobu a miesto spáchania oboch čiastkových útokov, pričom uvedené okolnosti zároveň dovoľujú uzavrieť, ţe oba činy sú po subjektívnej stránke spojené jedným a tým istým úmyslom páchateľa. Pokiaľ ide o uţ skôr uvedené pochybenia pri právnom posúdení konania obţalovaného v bode 1/ ich spoločný menovateľ je daný v tom, ţe obţalovaný bol mylne povaţovaný za verejného činiteľa. Pokiaľ by však ním aj bol, neprichádzalo by do úvahy kvalifikovať jeho konanie v bode 1/ aj ako prečin zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. Pre ostatne uvedenú právnu kvalifikáciu je z hľadiska objektívnej 2 To 11/2011 9 stránky potrebné, aby protiprávne konanie páchateľa v postavení verejného činiteľa spočívalo priamo vo vykonávaní jeho právomoci, a to spôsobom odporujúcim zákonu. Táto právomoc je zákonom daná orgánu verejnej moci, v štruktúre ktorého páchateľ pôsobí a ktorého právomoc ako verejný činiteľ vykonáva. Nepostačuje teda porušenie sluţobných povinností, pokiaľ k tomu porušeniu nedošlo v rámci výkonu právomoci, ktorá má prvky rozhodovania a moci, resp. rozhodovania vo sfére verejnej moci. Vo vzťahu k riešenej problematiky v bode 1/ právomoc (pôsobnosť) správneho orgánu v súvislosti s rozhodovaním o udelení povolenia alebo rozšírenia uţ vydaného povolenia na vykonávanie bola upravená v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, zákon č. 534/2003 Z.z. o organizácii štátnej správy na úseku cestnej dopravy a napokon vecne v zákone č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 53 ods. 1 písm. b/, m/, ods. 2 písm. b/ zákon č. 312/2001 Z.z o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov, na ktoré poukazuje prvostupňový súd v súvislosti s kvalifikáciou činu obţalovaného v bode 1/ aj ako prečinu zneuţívania právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/ Tr. zák. vymedzuje povinnosti štátneho zamestnanca, vrátane zákazu prijímania darov alebo iných výhod od fyzických a právnických osôb. Nejde však o ustanovenie kompetenčné, ktoré by zakladalo právomoc na úseku rozhodovania v cestnej doprave, a preto jeho porušenie nie je zneuţívaním právomoci verejného činiteľa. Znaky prečinu
1 písm. a/ Tr. zák. by boli v posudzovanom prípade naplnené za predpokladov uvedených v skutkovej vete obţaloby a síce, ţe ţiadateľovi S. o rozšírenie povolenia bolo vyhovené, hoci nespĺňal podmienku finančnej spoľahlivosti a zistenia, ţe obţalovaný konal v postavení verejného činiteľa. Ani jeden z uvedených predpokladov splnený nebol, lebo bolo zistené, ţe spomenutú podmienku spoľahlivosti svedok S. splnil a tieţ to, ţe obţalovaný M. K. pri vydávaní predmetného rozhodnutia postavenia verejného činiteľa nemal. Zákonom vyţadovaný prvok rozhodovania a moci (§ 128 ods. 1 Tr. zák.) v tomto prípade nepatril obţalovanému ako zamestnancovi orgánu štátnej správy, ale vtedajšiemu prednostovi krajského úradu, svedkovi Ing. D., ktorý 16. júla 2007 vydal rozhodnutie (č.l. 151) na vykonávanie nákladnej cestnej dopravy so zvýšeným počtom vozidiel pre uvedeného svedka. Opis štátnozamestnaneckého miesta (č.l. 282), z ktorého súd prvého stupňa zrejme vychádzal, nie je zjavne celkom presný, keď hovorí aj o rozhodovacej činnosti obţalovaného v povoľovacom konaní v oblasti cestnej dopravy lebo z vykonaného dokazovania, najmä výpovedí obţalovaného a svedka Ing. D. je zrejmé, ţe náplňou činnosti 2 To 11/2011 10 obţalovaného bola úplná príprava podkladov pre rozhodnutie, vrátane návrhu rozhodnutia, ovšem vydať také rozhodnutie patrilo do pôsobnosti prednostu, ktorý v konečnom dôsledku zaň vecne zodpovedal. Teda prvok uplatňovania zverenej právomoci vyţadovaný u verejného činiteľa u obţalovaného M. K. absentoval. Uvedené zistenie vylučuje uţ spomenuté právne posúdenie nielen
1 písm. c/ Tr. zák., ale aj
odseku 2, ustanovenia § 329 Tr. zák. Nemoţno však prisvedčiť názoru obţalovaného, pokiaľ ide o skutok v bode 1/, ţe pokiaľ splnil podmienku finančnej spoľahlivosti, nedopustil sa ţiadneho takého činu. Prijatie sumy 500 Sk od svedka S. (nad rámec 500 Sk potrebných na zakúpenie kolku, resp. zaplatenia uţ zakúpeného kolku) je nielen porušením uţ naznačených povinností štátneho zamestnanca, vyplývajúcich obţalovanému zo zákona o štátnej sluţbe, ale zároveň aj zločinom prijímania úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Hoci obţalovanému nebola zverená priama rozhodovacia činnosť, obsah jeho pracovnej náplne priamo a bezprostredne rozhodovanie o udeľovaní povolení zásadným spôsobom ovplyvňoval, keďţe tento zaobstarával všetky vecné podklady pre vyţadované povolenie a tieto predbeţne posudzoval predkladaním konkrétnych návrhov na rozhodnutie svojmu predstavenému. V súvislosti s uvedeným je ešte potrebné dodať, ţe prijatie úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu je trestné aj vtedy, aj keď poskytnutím úplatku (ako peňaţného plnenia na ktoré nie je právny nárok) neovplyvnilo rozhodnutie samotné a ani konanie mu predchádzajúce a ktoré bolo vykonané zákonným spôsobom. V posudzovanom prípade vo vzťahu ani k jednému zo skutkov nemoţno uvaţovať o právnej kvalifikácii podvodu. Pokiaľ ide o svedka S., z celkového jeho postoja bolo zjavné, ţe tento chcel úplatok poskytnúť aj za situácie, ţe zákonné podmienky na rozšírenie povolenia spĺňal. Obrazovozvukový záznam síce zaznamenáva aj vyjadrenie obţalovaného, ţe to „riskne“, čo by mohlo svedčiť o opaku splnenia uvedenej podmienky, ovšem z neho je zrejmé aj to, ţe ţiadateľa zároveň upriamil na leasingovú zmluvu, zahrnutú v predloţených dokladoch, ako na doklad spôsobilej preukázať finančnú spoľahlivosť. Poskytnutie úplatku za tejto situácie nemôţe byť uvedenie iného do omylu alebo vyuţitie omylu iného. Rovnaká situácia je aj u svedka V.. Veď tento obţalovaného vyhľadal a dal mu úplatok preto, ţe od iných mal vedomosť, ţe obţalovaný vie zariadiť priaznivý výsledok skúšok. To sa stalo aj v jeho prípade napriek tomu, ţe svedok nemal ţiadne študijné podklady a na skúšky 2 To 11/2011 11 sa nepripravoval. Pozitívny výsledok v tomto prípade nie je vysvetliteľný len náhodou, ale bol ovplyvnený zásahom obţalovaného ako to tento svedkovi sľúbil. Konanie obţalovaného v bode 2/ napadnutého rozsudku potom z hľadiska právnej kvalifikácie zodpovedalo zákonom. Napriek tomu však na odvolanie obţalovaného najvyšší súd
1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v celom rozsahu, lebo skutok v bode 2/ so skutkom v bode 1/ tvoria jeden pokračovací trestný čin, pričom nutnosť reparácie právnych pochybení v bode 1/ nemohla nechať bez dotknutia aj čiastkový skutok v bode 2/ práve preto, ţe v oboch bodoch ide o skutok jediný. V dôsledku zrušenia výroku o vine odvolací súd zrušil aj ďalšie výroky napadnutého rozsudku majúce vo výroku o vine svoj podklad a sám vo veci rozhodol tak, ţe na nezmenenom skutkovom základe uznal obţalovaného M. K. za vinného z pokračovacieho zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák., a to z dôvodov uţ skôr zvedených. Miernejšie právne posúdenie konania obţalovaného v porovnaní s napadnutým rozsudkom, s prihliadnutím na existenciu predchádzajúceho vedenia riadneho ţivota obţalovaným (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a neexistenciu ţiadnej priťaţujúcej okolnosti odôvodnilo modifikáciu hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 329 ods. 1 Tr. zák. jej zníţením o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.), v dôsledku čoho prichádzalo do úvahy uloţenie trestu odňatia slobody obţalovanému v rámci trestnej sadzby tri roky aţ šesť rokov a štyri mesiace. Odvolací súd po zohľadnení kritérií
1, ods. 4 Tr. zák., podmienok moţnosti podmienečného odloţenia výkonu trestu odňatia slobody
1 písm. a/ dospel k záveru, ţe účel trestu v posudzovanom prípade splní aj samotný podmienečný trest odňatia slobody celkom na dolnej hranici trestnej sadzby, vo výmere tri roky za súčasného uloţenia probačného dohľadu nad správaním obţalovaného v skúšobnej dobe, ktorú určil
2 Tr. zák. na dobu troch rokov. Zároveň ako obligatórnu súčasť probačného dohľadu odvolací súd určil obţalovanému z povinností demonštratívne uvedených v § 51 ods. 4 Tr. zák. povinnosť uvedenú pod písm. g/ tohto ustanovenia, a síce podrobiť sa v súčasnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu 2 To 11/2011 12 sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Trest zákazu činnosti najvyšší súd obţalovanému neuloţil, nakoľko neboli splnené podmienky
1, ods. 2 Tr. zák. Z toho, čo bolo skôruvedené zároveň vyplýva, ţe odvolanie prokurátora ÚŠP nebolo dôvodné, a preto ho odvolací súd
por. zamietol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok. V Bratislave 27. marca 2012 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.