← Slovensko

o určenie rozsahu dedičstva

Najvyšší súd 3 Cdo 180/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. G., 2/ V. G., oboch bývajúcich v Z. a zastúpených JUDr. M. J., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanému D. G., bývajúcemu v Z., zastúpenému JUDr. D. K., advokátom so sídlom vo V., o určenie rozsahu dedičstva, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 6 C 8/2005, o dovolaní ţalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. apríla 2012 sp. zn. 2 Co 43/2011, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z
  2. februára 2011 č.k. 6 C 8/2005-208 ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali určenia, ţe nehnuteľnosti zapísané pre katastrálne územie Z. na liste vlastníctva č. X. pod B 23 v 8/140, na liste vlastníctva č. X. pod B 23 v 8/1410, na liste vlastníctva č. X. pod B 27 v 8/140, na liste vlastníctva č. X. pod B 26 v 8/140 (ďalej len „nehnuteľnosti“) patria v ¼ do dedičstva po nebohom A. G., narodenému X., zomrelému X., naposledy bývajúcemu v Z. a v ¼ do dedičstva po nebohej A. G., narodenej X., zomrelej X., naposledy bývajúcej v Z., zamietol; ţalobcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť ţalovanému 932,57 € trov konania. V odôvodnení uviedol, ţe v konaní bolo preukázané, ţe k nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľností právnymi predchodcami ţalovaného na základe kúpnej zmluvy z
  3. decembra 1956 nedošlo, nakoľko nebola splnená podmienka platného prevodu vlastníctva v zmysle § 1 zákona č. 65/1951 Zb., a to súhlas k zmluve vtedajším okresným národným výborom. Súhlas k prevodu 2 3 Cdo 180/2012 nehnuteľností na základe rozhodnutia Miestneho národného výboru v Z. z
  4. decembra 1974 bol udelený aţ za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a dávno po smrti poručiteľov A. G. a A. G.. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe právni predchodcovia ţalovaného J. G. a A. G., rodená K. od roku 1945, kedy rodičia J. G., a to A. G. a A. G., rodená B. nehnuteľnosti podelili medzi svojich potomkov, nehnuteľnosti uţívali a nakladali s nimi ako so svojim vlastníctvom, boli ich dobromyseľnými drţiteľmi, a nadobudli vlastníctvo k nim vydrţaním. Mal za to, ţe vydrţacia doba začala plynúť dňom
  5. decembra 1956, kedy bola uzavretá kúpna zmluva. Keďţe právni predchodcovia ţalobcov neboli vlastníkmi nehnuteľností, nie je moţné nehnuteľnosti zahrnúť do dedičstva po nich, a preto ţalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcov 1/, 2/ rozsudkom z
  6. apríla 2012 sp. zn. 2 Co 43/2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil vo veci samej a zmenil vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalobcom 1/, 2/ uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému 764,08 € trov konania. Rozhodol tieţ o náhrade trov odvolacieho konania tak, ţe účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Potvrdzujúci výrok vo veci samej odôvodnil tým, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.), lebo súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú správne právne posúdené. Výrok o náhrade trov prvostupňového konania zmenil z dôvodu nesprávneho určenia výšky trov. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 224 ods. l O.s.p. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/, 2/ dovolanie, v ktorom namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom ako i nesprávne vyhodnotenie dôkazov. Trvali na tom, ţe kúpna zmluva z
  7. decembra 1956 nepredstavovala relevantný titul pre vstup do drţby nehnuteľností právnymi predchodcami ţalovaného, ako i ţe dobromyseľnosť drţby v konaní nebola preukázaná. Namietali, ţe v tomto smere súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, najmä výpovede svedkov. Ţiadali, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcov nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 3 3 Cdo 180/2012 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  8. Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku vo veci samej, ale takému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z § 238 ods. 1 O.s.p., ani z § 238 ods. 3 O.s.p. Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je podľa § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. procesne prípustné. Dovolanie ţalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník 4 3 Cdo 180/2012 konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolatelia v dovolaní nenamietali, ţe by v konaní došlo k procesným vadám konania v zmysle § 237 O.s.p.; vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Pokiaľ ţalobcovia namietajú nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), treba uviesť, ţe právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci, v rámci ktorého súd na zistený skutkový stav aplikuje hmotnoprávny alebo procesný predpis, sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O.s.p. Nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), samo (prípadne) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. Ţalobcovia v dovolaní ďalej namietajú, ţe súdy nesprávne vyhodnotili výsledky vykonaného dokazovania. V zmysle § 132 O.s.p. dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je vadou konania v zmysle § 237 O.s.p. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môţe byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. (pre úplnosť treba dodať, ţe nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je 5 3 Cdo 180/2012 samostatným dovolacím dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p.). Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania ţalobcov proti potvrdzujúcemu výroku napadnutého rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej nemoţno vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Ţalobcovia navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu ako celok. Pokiaľ dovolaním napadli výroky tohto rozsudku o trovách konania, smeruje jeho dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Ako je ale výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide (medziiným) o uznesenie o trovách konania. Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalobcu proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďţe ani vo vzťahu k týmto výrokom nevyšla najavo procesná vada vedúca k zmätočnosti, nemoţno prípustnosť dovolania proti ním vyvodiť ani z § 237 O.s.p. Zo všetkých uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru o procesnej neprípustnosti dovolania ţalobcov. Ich mimoriadny opravný prostriedok preto odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní procesne úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  9. 6 3 Cdo 180/2012 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  10. augusta 2012 JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mgr. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.