Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/173/2021 Identifikačné číslo spisu: 7517219699 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Kolcun Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 255ods.

1 CSP. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca ani žalovaná neboli v odvolacom konaní úspešní. 3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP. 3.1. V úvode dovolania namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pretože odvolací súd sa zmýlil pri aplikácií práva na zistený skutkový stav tak, že síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval a zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, najmä v akom rozsahu má žalovaná povinnosť byť zaviazaná zaplatiť nemajetkovú ujmu a na druhej strane, aké má dovolateľ právo a rozsah na nemajetkovú ujmu vzhľadom na zistený skutkový stav. Tvrdil, že odvolací súd sa nevysporiadal v dôvodoch napadnutého rozsudku s tým, či v predmetnom článku sú dve pravdivé alebo nepravdivé skutkové podstaty. Zaoberal sa len skutkovou podstatou financovania KDH, ale nezaoberal sa skutkovou podstatou dostávania zákaziek bez konkurzu uplatením úradníkov. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu v bode 60. písm.
2. c)je uvedené, že predmetom konania nie je určenie označenej skutočnosti, a to získavanie 100-miliónovej zákazky cez vyplatený úplatok „na ruku“ 10 000 000 Sk. 3.2. Právnu otázku vymedzil v dovolaní tak, či neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým vyvolať ujmu na osobnostných právach, respektíve dobrej povesti je zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo nie, t. j. v rámci jedného článku alebo mimo jedného rámca článku ako celku a či minimálne dve nepravdivé tvrdenia zvyšujú alebo nezvyšujú výšku priznania nemajetkovej ujmy alebo nie. Právna otázka mala byť podľa dovolateľa vyriešená tak, že zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie je neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým vyvolať ujmu na jeho osobnostných právach; každý zásah, ktorý bol predmetom žaloby, mal byť hodnotený samostatne, mal byť rozanalyzovaný, či išlo o pravdivé alebo nepravdivé tvrdenie a v odôvodnení rozsudku sa malo uviesť, ktoré akým spôsobom a v akom rozsahu zasiahlo do jeho osobnostných práv a ktoré akým spôsobom a rozsahom sa podieľa na priznaní nemajetkovej ujmy a jej výške. Na tomto mieste poukázal na ustálenú súdnu prax (R 103/1967, sp. zn. 4Cdo/212/2007, 1Cdo/149/2009, II. ÚS 211/08, 4Cdo/81/2011). Ako ďalšiu podstatnú právnu otázku dovolateľ nastolil to, či svedecká výpoveď občana (p. S.) v trestnom konaní netýkajúca sa skutkov trestného konania a použitá v predmetnom článku, môže sankcionovať žalovanú alebo nie s poukazom na to, že ide o zápisnicu svedka z trestného konania, a preto má byť žalovaná chránená, že sa spoliehala na oficiálnu informáciu z trestného konania, ktoré sa ukázali byť nepravdivými. Právna otázka mala byť podľa jeho názoru vyriešená tak, že otázka informovania o trestnom stíhaní môže a má byť verejne posudzovaná. Obmedzenie slobody prejavu v tomto smere spočíva v tom, že nesmú byť zverejňované nepravdivé alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenia ohľadom skutočností vzťahujúcich sa na trestné stíhanie alebo skutky mimo trestného konania. Aj v tejto súvislosti poukázal na ustálenú súdnu prax (sp. zn. 3Cdo/84/2011, I. ÚS 689/2014, IV. ÚS 107/2010). 3.3. S poukazom na uvedené navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp., aby napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe. 4. Žalovaná navrhla dovolanie zamietnuť podľa § 448 CSP a uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Dôvody uvedené žalobcom v dovolaní považuje za subjektívne, zavádzajúce, nemajúce oporu v skutkovom ani právnom stave či príslušných ustanoveniach CSP. Podľa jej názoru v danom spore nedošlo zo strany odvolacieho súdu k žiadnemu odklonu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že o žalobcovi boli zverejnené pravdivé a korektné informácie dostupné autorovi v čase zverejnenia dotknutého článku a ich uverejnením nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. 5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrval na podanom dovolaní a poukázal na dve nepravdivé skutkové podstaty v označenom článku. Uzavrel, že žalovaná musí niesť plnú zodpovednosť za vedomé porušenie etického kódexu a zásah do jeho osobnostných práv. 6. Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu dovolacieho konania (dňa 1. apríla 2021) došlo k dobrovoľnému výmazu pôvodnej žalovanej - obchodnej spoločnosti P E R E X, a. s., so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 39/A, IČO: 00 685 313 z obchodného registra, Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa § 438 ods.

§ 64

CSP rozhodol, že v dovolacom konaní pokračuje na strane žalovanej s obchodnou spoločnosťou OUR MEDIA SR a. s., so sídlom v Bratislave, Kalinčiakova 14083/33, IČO: 51 267 05, ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia. 7. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť. 8. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 9. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 10. Dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421 ods. 1 písm.

1. a)CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 11. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 12. Vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm.
2. a)CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a zároveň sa týmto rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na definíciu pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ uvedenú v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 6. marca 2017 sp. zn. 3Cdo/6/2017, kde sa uvádza: „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.“ Podľa judikátu R 71/2018 do ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle § 421 ods. 1 CSP treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené v Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II a IV vydaných SEVT Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986. 13. Dovolateľ vymedzil v dovolaní právnu otázku v znení, či minimálne dve nepravdivé tvrdenia zvyšujú alebo nezvyšujú výšku priznania nemajetkovej ujmy alebo nie. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že takto nastolenú právnu otázku odvolací súd neriešil. V súdenej veci odvolací súd dospel k záveru, že uverejnením označeného článku došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu chránených § 11 Občianskeho zákonníka a zároveň bol dôvodný základ nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní závažnosti dôsledkov neoprávneného zásahu do osobnostných práv žalobcu vychádzal z kritérií uvedených v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z rozhodnutí súdov nižších inštancií je zrejmé, že otázku výšky náhrady nemajetkovej ujmy posudzovali z hľadiska dosahu dotknutého článku ako celku a nie individuálne za každé jedno tvrdenie či výrok. Dovolací súd na tomto mieste zároveň pripomína, že cieľom konania pred dovolacím súdom je poskytnúť dotknutej strane reálnu ochranu jej práva. Dovolateľom nastolená otázka má v danom prípade iba právno-teoretickú povahu a jej zodpovedanie dovolacím súdom by neviedlo k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd preto uzatvára, že predložená dovolacia argumentácia nepredstavuje vymedzenie relevantnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm.
3. a)CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. 14. Čo sa týka ďalších dovolateľom nastolených otázok [(
4. i)či neoprávneným zásahom objektívne spôsobilým vyvolať ujmu na osobnostných právach, respektíve dobrej povesti je zásadne každé nepravdivé alebo pravdu skresľujúce tvrdenie alebo nie, t. j. v rámci jedného článku alebo mimo jedného rámca článku ako celku a (
5. ii)či svedecká výpoveď občana (p. S.) v trestnom konaní netýkajúca sa skutkov trestného konania a použitá v predmetnom článku, môže sankcionovať žalovanú alebo nie s poukazom na to, že ide o zápisnicu svedka z trestného konania, a preto má byť žalovaná chránená, že sa spoliehala na oficiálnu informáciu z trestného konania, ktoré sa ukázali byť nepravdivými], tieto vyhodnotil dovolací súd ako otázky skutkové. Dovolací súd poznamenáva, že kladenie hypotetických otázok, samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP v spojitosti s § 432 CSP. 15. Nakoľko v dovolaní nie je dovolací dôvod podľa § 421 ods. 1 písm.
6. a)CSP vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP, dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm.
7. f)CSP. 16. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 453 ods.

§ 255ods.

1 CSP. V dovolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, ktorej vznikli trovy dovolacieho konania. Dovolací súd jej preto voči žalobcovi priznal ich náhradu v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 17. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.