1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného z 27.decembra 2007, č. I/221/14980-90509/2007/990325-r, ktorým ţalovaný
5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) zmenil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov II zo 7.septembra 2007, č. 924/230/ 44458/2007/Wol tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť sumu 1 419 192,- Sk ako rozdiel medzi vráteným nadmerným odpočtom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) a DPH, určenou po druhej opakovanej daňovej kontrole a odvolacom konaní, za zdaňovacie obdobie júl 2002. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného dospel krajský súd v záveru, ţe toto je v súlade so zákonom. Poukázal na to, ţe ţalobné námietky bolo moţné rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvá sa týkala zákonnosti výkonu druhej opakovanej daňovej kontroly a porušenia procesnoprávnych ustanovení ţalovaným a správnym orgánom prvého stupňa a druhá sa týkala vzniku nároku ţalobcu na odpočítanie DPH
l, 2 zákona č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2002. Pokiaľ išlo o prvú skupinu námietok krajský súd zdôraznil, ţe daňová kontrola spadá pod obsah pojmu správa daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní). V zmysle tohto zákona sa nepovaţuje za súčasť daňového konania (§ 1a písm. d/ citovaného zákona). Zákon výslovne nedefinuje pojem daňovej kontroly, ale charakterizuje ju iba zmyslom a účelom - chápe ju ako jeden z procesných nástrojov, ktorým si správca dane preveruje rôzne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane (§15 ods. l zákona o správe daní). Okrem daňovej kontroly zakotvuje zákon o správe daní aj inštitút opakovanej daňovej kontroly tak, ţe ide o daňovú kontrolu u totoţného daňového subjektu, pričom musí byť zachovaná aj totoţnosť kontrolovanej dane a zdaňovacieho obdobia, za ktoré uţ bola vykonaná. V ustanovení § 15b ods. l zákona o správe daní sú pozitívne vymedzené podmienky, za ktorých môţe byť opakovaná daňová kontrola vykonaná, kým ustanovenie § 15b ods.3 tohto zákona negatívne vymedzuje, čo sa za opakovanú daňovú kontrolu nepovaţuje. 3 2Sžf/22/2010
názoru krajského súdu druhá opakovaná daňová kontrola bola vykonaná na podnet ţalovaného ako odvolacieho orgánu (podnet ţalovaného č. I/225/5483-43381/ 2006/990813 z 20.júna 2006), pričom nešlo ani o jeden prípad uvedený v § 15b ods. 3 zákona o správe daní, kedy sa nejedná o opakovanú daňovú kontrolu. Krajský súd nesúhlasil s tvrdením ţalobcu, ţe išlo o preverovanie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnom opravnom prostriedku. Odvolacie konanie o odvolaní ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru daňového úradu Prešov II. č. 924/230/4013/2006/Wol zo dňa 30.1.2006 bolo ukončené vydaním rozhodnutia ţalovaného č. I/225/5483-39198/2006/990813-r z 1.júna 2006 a aţ následne 20.júna 2006 bol vydaný podnet na vykonanie druhej opakovanej daňovej kontroly, v rámci ktorej mal správca dane odstrániť nedostatky vytýkané ţalovaným v rozhodnutí z 1.júna 2006. Za uvedenej situácie je preto
názoru krajského súdu právne bezvýznamná argumentácia ţalobcu,
ktorej výkon druhej opakovanej daňovej kontroly bol v rozpore s právnymi závermi nálezov Ústavného súdu Českej republiky, ktorý posudzoval ústavné sťaţnosti daňových subjektov v súvislosti s výkonom opakovaných daňových kontrol. Navyše krajský súd v tejto súvislosti poznamenal, ţe ide o právnu úpravu, ktorá nie je súčasťou slovenského právneho poriadku (zákona ČNR č. 337/1992 Sb. o správě daní a poplatku), ktorá navyše výslovne inštitút opakovanej daňovej kontroly ani neupravuje.
názoru krajského súdu ţalovaný ako odvolací orgán bol oprávnený rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vydaného na základe opakovanej daňovej kontroly vykonanej ţalovaným, pričom predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie daňového úradu ako správcu dane. Tento záver jednoznačne vyplýva z uţ citovaných ustanovení § 3 ods. 6 písm. c), d),
názoru krajského súdu v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného sú popísané skutkové zistenia správcu dane vrátane vyjadrení a obsahu dokladov predloţených ţalobcom počas daňovej kontroly a ţalovaným zaujaté stanovisko ku všetkým odvolacím námietkam. Ţalovaný podrobne zdôvodnil akým spôsobom hodnotil jednotlivé dôkazy a aplikoval relevantnú právnu úpravu. Preto sa krajský súd nestotoţnil so ţalobnou námietkou ţalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného. 4 2Sžf/22/2010 Pri preskúmavaní druhej skupiny ţalobných námietok bolo úlohou krajského súdu posúdiť, či ţalobcovi vznikol nárok na odpočítanie DPH
l, 2 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie júl 2002 na základe siedmych faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou A., a.s., ktorých predmetom bol predaj loţísk rôznych typov; jedenástich faktúr vystavených dodávateľom W., s.r.o. v likvidácii, ktorých predmetom bol predaj loţísk rôznych typov, resp. prepravné náklady súvisiace s dodávkou tovaru; a siedmych faktúr vystavených spoločnosťou D., s.r.o., ktorých predmetom bol predaj loţísk. Z administratívneho spisu mal krajský súd preukázané, ţe obchodné spoločnosti mali predmetné loţiská nadobudnúť od spoločnosti B., s.r.o. na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej 7.mája 2001 a 13.mája 2001. Preto
názoru krajského súdu správca dane v rámci druhej opakovanej daňovej kontroly ako aj v rámci predchádzajúcich daňových kontrol správne postupoval, keď zisťoval, či predmetné loţiská mala vo vlastníctve spoločnosť B., s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti – M. D. vo vyjadrení zaznamenanom v zápisnici č. 695/340/73418/03/Fra z 1.júla 2003 uviedol, ţe konateľom spoločnosti B., s.r.o. sa stal v novembri 2001 a uvedený tovar sa uţ v tom čase nachádzal v evidencii aj fyzicky v skladoch v R., ktoré uţívala B., s.r.o. Správca dane ako aj ţalovaný z týchto údajov vyvodili záver, ţe vedomosť o existencii predmetných loţísk museli mať aj osoby dovtedy zodpovedné za túto spoločnosť. Išlo o spoločníkov a zároveň konateľov spoločnosti B., s.r.o. v období od 19.júla 1995 do 2.decembra 2001 – Ing. T. S., Ing. Ľ. G., Ing. M. G. a Ing. M. A... Menovaní v písomných svedeckých výpovediach uviedli, ţe pri predaji ich obchodných podielov inventúrny zápis majetku nebol vykonaný a existenciu hnuteľného majetku – priemyselných loţísk nepotvrdili. Ako hnuteľný majetok uviedli poľnohospodárske stroje a zariadenia a úţitkový automobil. Ing. M. G. v doplnení svojej písomnej svedeckej výpovedi výslovne konštatoval, ţe nemá ţiadne vedomosti o tom, ţe B., s.r.o. obchodovala s loţiskami. Nadobudnutie predmetných priemyselných loţísk obchodnou spoločnosťou A., a.s. od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. nepreukázali ani svedkovia M. A. a Ing. M. B. – bývalí štatutári dodávateľskej spoločnosti A., a.s. a súčasne aj ţalobcu. Menovaní pôsobili ako podpredseda predstavenstva spoločnosti A., a.s. (Ing. M. B.), resp. ako člen predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti (M. A.) v období od 19.marca 2001 do 4.februára 2003. Svedkovi M. A. neboli známe obchodné aktivity spoločnosti A., a.s. týkajúce sa priemyselných loţísk a Ing. M. B. uviedol, ţe môţe potvrdiť informácie o zdaniteľných plneniach pre spoločnosť A., s.r.o., ktorej sa predali priemyselné loţiská za účelom ďalšieho predaja, pričom nevedel poskytnúť ďalšie informácie, kde bol tovar uloţený, kto viedol v tom čase účtovníctvo a pod. V tomto smere odkázal na M. D., ktorý bol v tom čase predsedom 5 2Sžf/22/2010 predstavenstva tejto spoločnosti. Krajský súd poukázal tieţ na to, ţe k nadobudnutiu predmetných priemyselných loţísk bol ako svedok vypočutý bývalý konateľ ţalobcu JUDr. P. Š., ktorý v písomnej svedeckej výpovedi z 8.11.2006 uviedol, ţe ţalobca príleţitostne nakúpil tovarové zásoby – priemyselné loţiská, ktorých časť bola následne predaná. Pri jeho odchode z funkcie boli ešte skladové zásoby na sklade. Prepravou, manipuláciou a skladovaním tovaru sa v tom čase nezaoberal, pretoţe týmto obchodným záleţitostiam v R. a v jeho okolí sa venoval M. D.. Ţalovaný preto
názoru krajského súdu dospel k správnemu záveru, ţe obchodná spoločnosť B., s.r.o. nevlastnila loţiská do uskutočnenia zmeny konateľov spoločnosti v novembri 2001, ako to deklaroval M. D. v zápisnici o ústnom pojednávaní z 1.júla 2003, a teda ani nemohla loţiská odpredať spoločnostiam A., a.s. a W., s.r.o. a následne tieto spoločnosti nemohli tieto loţiská dodať ţalobcovi a navyše spoločnosť B., s.r.o. v určenom poslednom zdaňovacom období na DPH (apríl 2002) neuviedla ţiadnu sumu ako ročné zúčtovanie odpočtu dane z majetku a zo zásob. Krajský súd poukázal na to, ţe táto skutočnosť preukazovala, ţe spoločnosť B., s.r.o. nemohla v máji 2001 odpredať loţiská spoločnostiam A., a.s. a W., s.r.o. Ţalobnú námietku ţalobcu, ţe spoločnosť B., s.r.o. mohla nadobudnúť loţiská aj od neplatiteľa dane z pridanej hodnoty po odchode bývalých konateľov Ing. T. S., Ing. Ľ. G., Ing. M. G. a Ing. M. A. po 2.decembri 2001, krajský súd zhodne so ţalovaným povaţoval za nedôvodnú, nakoľko konateľ spoločnosti B., s r. o. v zápisnici z 1.júla 2003 výslovne potvrdil, ţe predmetné loţiská boli vo vlastníctve B., s.r.o. uţ v novembri
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. mája 2011
1 veta prvá OSP.
1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase, zdaniteľné plnenie je uskutočnené pri dodaní tovaru dňom odovzdania tovaru v určitom mieste alebo dňom odovzdania tovaru prvému dopravcovi na prepravu, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním tovaru, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru
kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru; v ostatných prípadoch dňom, keď je príjemcovi umoţnené nakladať s tovarom, a to aj vtedy, ak k zmene vlastníckeho práva k tovaru
kúpnej zmluvy dôjde aţ zaplatením ceny tovaru,
1 daňová povinnosť vzniká platiteľovi dňom uskutočnenia zdaniteľného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
1 platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach, ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon 7 2Sžf/22/2010 neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu pouţitia prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.
ods. 2 platiteľ má nárok na odpočet dane, ak
Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníctva k hnuteľným veciam zo 7.mája 2001 mala previesť vlastnícke právo k týmto loţiskám na spoločnosť A. a. s.. Z dokladov spoločností W. spol. s r.o. a D., spol. s r.o. bolo zistené, ţe tieto boli veriteľmi spoločnosti B., spol. s r.o. a v zmysle zmluvy 8 2Sžf/22/2010 o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam dlţník prevedie na veriteľov vlastnícke práva k hnuteľným veciam.
vyjadrenia M. D., likvidátora oboch spoločností, W. s.r.o. a D. s.r.o. nadobudli predmetné pohľadávky na základe zmlúv o odplatnom odstúpení pohľadávky od spoločnosti L. S. spol. s r.o. Pohľadávka vznikla tak, ţe spoločnosť B. s.r.o. neuhradila L. S. odplatu za podstúpenie pohľadávky, preto postúpila pohľadávku spoločnosti W. s.r.o., D. s.r.o. a A. a.s., ktorí uzatvorili s dlţníkom Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam v prípade, ţe B. s.r.o. nesplní svoje záväzky. Pohľadávky mali byť zaúčtované v účtovnej evidencii. Likvidátor spoločnosti B., s.r.o., Ing. S. K. vo svojej výpovedi uviedol, ţe potom, ako bol ustanovený do funkcie likvidátora, predchádzajúci konateľ spoločnosti B., s.r.o. M. D. mu oznámil, ţe poţadované účtovné doklady mu nie je moţné odovzdať, pretoţe ich nemá k dispozícii a likvidátor účtovné a daňové doklady za roky 2001 a 2002 nevlastnil a ani nimi nikdy nedisponoval.
zistení kontrolnej skupiny spoločnosť B. s.r.o. v čase odpredaja priemyselných loţísk spoločnostiam W. s.r.o. a A. a.s. na základe uţ uvedených zmlúv o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, t. j. v máji 2001 uţ nebola platiteľom DPH, pretoţe jej Daňový úrad v Roţňave rozhodnutím z 12.apríla 2002
3 zákona o DPH určil posledné zdaňovacie obdobie apríl 2002. Týmto rozhodnutím zároveň správca dane vyzval spol. B. s.r.o. na splnenie povinností v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH, t. j. aby v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, t. j. apríl 2002 priznala a odviedla daň z majetku, pri ktorom uplatnila odpočet DPH a to
stavu v účtovníctve ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia. Daňový subjekt B. s.r.o. 28.mája2002 podal za zdaňovacie obdobie apríl 2002 daňové priznanie k DPH, v ktorom neuviedol ţiadnu sumu ako ročné vysporiadanie odpočtu DPH z majetku a zásob. Z uvedeného je zrejmé, ţe tvrdenie M. D., konateľa spoločnosti B. s.r.o. od 3.decembra 2001, ţe k tomuto dátumu spoločnosť predmetné loţiská vlastnila sa nezakladá na pravde a túto skutočnosť potvrdili vo svojich výpovediach aj bývalí konatelia spoločnosti B. s. r. o. Ing. T. S., Ing. Ľ. G., Ing. M. G. a Ing. M. A.., ktorí zhodne uviedli, ţe spoločnosť B. s.r.o. v čase vzdania sa ich funkcií konateľov (2.december 2001) nevlastnila ţiaden 9 2Sžf/22/2010 nehnuteľný majetok a z hnuteľných vecí len počítač, poľnohospodárske stroje a úţitkový automobil, pričom z hľadiska podnikateľských aktivít sa zaoberala obchodom s rezivom a guľatinou. O obchodovaní s priemyselnými loţiskami nemali svedkovia ţiadne vedomosti. Preto táto spoločnosť ani nemohla uvedené loţiská odpredať spoločnostiam A. a.s., W. spol. s r.o. a D. spol. s r.o, od týchto ich následne nemohol kúpiť ţalobca a tieto ani nemohli byť predmetom dodávky spoločnosti B. SK spol. s r.o., ktorá mala tieto loţiská vyviezť na Ukrajinu. Nadobudnutie predmetných priemyselných loţísk obchodnou spoločnosťou A., a.s. od obchodnej spoločnosti B., s.r.o. nepreukázali ani svedkovia M. A. a Ing. M. B. – bývalí štatutári dodávateľskej spoločnosti A., a.s. a súčasne aj ţalobcu. Menovaní pôsobili ako podpredseda predstavenstva spoločnosti A., a.s. (Ing. M. B.), resp. ako člen predstavenstva tejto obchodnej spoločnosti (M. A.) v období od 19.marca 2001 do 4.februára 2003. Svedkovi M. A. neboli známe obchodné aktivity spoločnosti A., a.s. týkajúce sa priemyselných loţísk a Ing. M. B. uviedol, ţe môţe potvrdiť informácie o zdaniteľných plneniach pre spoločnosť A., s.r.o., ktorej sa predali priemyselné loţiská za účelom ďalšieho predaja, pričom nevedel poskytnúť ďalšie informácie, kde bol tovar uloţený, kto viedol v tom čase účtovníctvo a pod. V tomto smere odkázal na M. D., ktorý bol v tom čase predsedom predstavenstva tejto spoločnosti. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe v rozhodnom období december 2001 aţ apríl 2002 bol jediným konateľom spol. B. s.r.o., D. s.r.o., W. s.r.o. a W. E. M. spol. s r.o. (zakladajúci spoločník ţalobcu), M. D., ktorý bol taktieţ predsedom predstavenstva v spoločnosti A. a.s.. Preto jeho tvrdenia, ktoré nekorešpondujú s ostatnými dôkazmi zaloţenými s spisovom materiáli, resp. nie sú podloţené relevantnými dôkazmi, nie sú pre odvolací súd vierohodné. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 10 2Sžf/22/2010 Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. mája 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.