Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Cdo/68/2022 Identifikačné číslo spisu: 3817204775 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Holič Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 420písm.

f/ CSP argumentovala tým, že odvolací súd sa v rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, ktorá bola podstatná pre vydanie rozhodnutia, a to konkrétne úspešné uplatnenie porušenia práva žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 13C/145/2014. Svoje rozhodnutie odôvodnil iba v bode 23 rozsudku troma vetami bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia, v rozpore s ust. § 220 CSP. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je predovšetkým doloženie správnosti rozhodnutia súdu pri vydávaní rozhodnutia a nástrojom ochrany pred svojvôľou súdnej moci. Odôvodnenie rozsudku by malo stranám sporu dovoľovať posúdiť, ako konajúci súd v ich veci vyložil a následne aplikoval právne predpisy a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej. Rozhodnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby je ustálenie pojmu úspešného uplatnenia porušenia práva spotrebiteľa a tak nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. Žalobkyňa má za to, že jej úspešným uplatnením porušenia práva spotrebiteľa bol výrok rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13C/145/2014, ktorým bola žaloba voči nej zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu, že konajúci súd považoval predmetnú zmluvu o úvere za bezúročnú a bezpoplatkovú vzhľadom na absenciu obsahových náležitostí podľa zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj zakotvenie neprimeraných podmienok do zmluvy o úvere (neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru). Z daného dôvodu má nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pojem úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností spotrebiteľa je preto potrebné vykladať v rámci zákona a v súlade s predpismi na ochranu práv spotrebiteľov a čo možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností spotrebiteľa je otázkou, ktorá ešte v rámci dovolacích rozhodnutí nebola vyriešená a preto pre právnu istotu spotrebiteľov je jej vyriešenie jedným z dovolacích dôvodov. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd dostatočným spôsobom odvodniť svoje rozhodnutie, nakoľko prišlo k odklonu od rozhodovacej praxe súdov, keď žalobkyni nepriznal úspešné uplatnenie porušenia jej práv vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy. 3.2.

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP argumentovala tým, že odvolací súd sa v konaní nevysporiadal s právnou otázkou, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a to, čo možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa, ktoré je podmienkou k úspešnému uplatneniu nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, teda nároku, ktorý vyplýva z porušenia práv na ochranu spotrebiteľov, resp. z porušenia povinností určených na ochranu spotrebiteľov dodávateľmi. V danom prípade má žalobkyňa za to, že úspešne uplatnila porušenie jej práva, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13C 145/2014, v ktorom bola žaloba voči žalobkyni (v pôvodnom konaní v postavení žalovanej) zamietnutá z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov, kedy pre absenciu zákonných náležitostí bola zmluva o úvere vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov, najmä však zakotvenie neprimeraných podmienok do zmluvy o úvere (neprimerane vysoké úroky a poplatky za poskytnutie úveru). Podľa názoru odvolacieho súdu však úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa znamená, že spotrebiteľ musí podať žalobu, ktorou súd judikuje v jeho prospech napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, nárok z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Úspechom v konaní je však podľa názoru žalobkyne aj prípad, pokiaľ je spotrebiteľ žalovaným a žaloba je voči nemu v plnom rozsahu zamietnutá. Nebolo cieľom zákonodarcu, aby spotrebiteľ mal povinnosť podávať novú žalobu na súd, kde by vystupoval ako žalobca a bol mu priznaný nejaký nárok. Otázka, ktorá nebola dovolacím súdom riešená, by tak mohla znieť nasledovne: keďže podmienkou na priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, čo možno považovať za úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti na strane spotrebiteľa? Podmienkou práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie nie je porušenie spotrebiteľskej zmluvy, ale konkrétne súdne konanie, v ktorom bol občan ako spotrebiteľ úspešný. Keďže žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie práva, patrí jej primerané finančné zadosťučinenie za toto uplatnenie práva. Dovolateľka podporne poukázala na rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/80/2016 z 20.03.2018, sp. zn. 4Co/99/2019 z 12.03.2020, sp. zn. 17CoCsp/20/2020 z 18.08.2020. 4. K dovolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť, resp. ako nedôvodné zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania. K namietanému nedostatku odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).

§ 421ods.

1 písm. b/ CSP argumentoval nesplnením podmienky majetkového cenzu, keď predmetom konania bol peňažný nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 800,- eur, pre rok 2017 bola ustanovená minimálna mzda vo výške 435,- eur, a preto pre prípustnosť dovolania podaného z ktoréhokoľvek dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP sa vyžaduje, aby napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení prevyšoval sumu 870,- eur (§ 422 ods. 1 písmeno b), ods. 2 CSP). Naviac právna otázka, čo sa rozumie podľa úspešným uplatnením práva na účely výkladu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., bola riešená napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/

2. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala advokátom zastúpená (§ 429 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP je prípustné a aj dôvodné.
3. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.
4. Dovolateľka, vychádzajúc z obsahu dovolania, v rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 420 písm. f/ CSP namieta nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu.
5. Z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP). 8.
6. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré porušenie tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP, treba považovať aj taký postup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé. 8.
7. K tomuto dôvodu prípustnosti dovolania treba uviesť, že ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v rozsudkoch jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že súdy sa musia zaoberať najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). 8.
8. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 8.
9. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa zaoberá so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými námietkami strany sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo, aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP.
10. Aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil, prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.
11. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dáva relevantnú odpoveď na všetky podstatné otázky.
12. Dovolací súd dospel k záveru, že tomu tak nie je, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobsahuje dostatok dôvodov, prečo potvrdil zamietajúci výrok odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, keď vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne odvolací súd nereagoval na rozhodujúce odvolacie námietky.
13. Odvolací súd dostatočne komplexne nereagoval na námietku odvolateľky, ktorá poukázala na to, že žalobkyňa odvíjala svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia od úspechu v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13C/145/2014, v ktorom bola žaloba voči žalobkyni (v pôvodnom konaní v postavení žalovanej) zamietnutá, z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov, kedy pre absenciu zákonných náležitostí bola zmluva o úvere vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov. Primerané finančné zadosťučinenie nie je možné stotožňovať s bezdôvodným obohatením, nakoľko ide o dva diametrálne odlišné právne inštitúty, ktoré sú upravené rôznymi právnymi predpismi. Uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa žalobkyne nie je viazané na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo iného inštitútu majetkového charakteru, ale jedinou podmienkou jeho uplatniteľnosti je splnenie podmienky podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností.
14. Odvolací súd pri výklade pojmu úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. vychádzal len zo skutočnosti, že v predmetnej veci nebol žalobkyni priznaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto nebola splnená podmienka úspešnosti uplatnenia práva voči žalovanému. Odvolací súd však ničím neodôvodnil, prečo za úspešné uplatnenie práva nemožno považovať úspech žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 13C/145/2014, v ktorom bola žaloba voči žalobkyni (v pôvodnom konaní v postavení žalovanej) zamietnutá, z dôvodu porušenia zákona o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov, kedy pre absenciu zákonných náležitostí bola zmluva o úvere vyhodnotená ako bezúročná a bez poplatkov. Jedná sa pritom o takú podstatnú otázku, od ktorej posúdenia závisel výsledok sporu a ktorej zodpovedanie vyžadovalo od odvolacieho súdu špecifickú argumentáciu, zohľadňujúcu aj rozhodovaciu prax najvyššieho súdu (por. judikáty R 47/2022, R 48/2022, rozhodnutia sp.zn. 3 Cdo 31/2020, 9 Cdo 324/2020).
15. Dovolateľka preto dôvodne namieta, že jej odvolacie námietky predstavovali relevantné argumenty, pri ktorých bolo nevyhnutné, aby sa k nim vyjadril odvolací súd. Pokiaľ sa odvolací súd vôbec nevenoval zásadným argumentom žalobkyne, má to za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a porušenie práva žalobkyne na spravodlivý proces. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak nespĺňa náležitosti presvedčivosti a preskúmateľnosti odôvodnenia a prisvedčuje názoru dovolateľky o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
16. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka opodstatnene namieta, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Dovolanie žalobkyne je preto v zmysle § 420 písm. f/ CSP prípustné a zároveň aj dôvodné, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť. Dovolací súd preto podľa § 449 ods. 1 v spojení s § 450 CSP napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na zistenú vadu zmätočnosti dovolací súd sa ďalšími dovolacími dôvodmi nemal možnosť zaoberať.
17. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
18. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
19. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.