1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V danom prípade dovolanie smeruje proti uzneseniu, ktoré nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Nejedná sa 6 Cdo 54/2012 3 o zmeňujúce, ani o potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, preto prípustnosť dovolania
neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu sa osobitne zameral na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu jeho oneskorenosti, keď záver súdu o tejto otázke nebol správny. Dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je touto vadou postihnuté. Odvolací súd totiţ odmietol odvolanie ţalovaného 1/, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky.
1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
2 veta prvá O.s.p. odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané 6 Cdo 54/2012 4 po uplynutí lehoty
odseku 1 preto, ţe sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Odvolanie je procesným úkonom účastníka konania, podaným za účelom preskúmania rozhodnutia súdu prvého stupňa. Medzi objektívne podmienky prípustnosti odvolania patrí včasnosť jeho podania. I keď odvolacia lehota zásadne činí pätnásť dní (s výnimkou obdobia od 1.9.2003 do 31.8.2005, kedy platila tridsaťdňová lehota na podanie odvolania proti rozsudku), počítaných od doručenia rozhodnutia, je v niektorých prípadoch priamo zo zákona predĺţená. O takýto prípad ide aj vtedy, keď súd účastníka nesprávne poučí o lehote na podanie odvolania (napr. uvedie dlhšiu lehotu na jeho podanie). Ak odvolateľ, spravujúc sa nesprávnym poučením súdu o dlhšej odvolacej lehote, podá riadny opravný prostriedok do uplynutia tejto lehoty uvedenej v poučení, doručí ho včas. Jeho odvolanie preto nemôţe byť odmietnuté ako oneskorene podané. V posudzovanej veci rozsudok Okresného súdu Ţilina z 30. novembra 2010 č. k. 24 C 112/2009-136 obsahuje na strane 8 nesprávne poučenie o odvolacej lehote, keď uvádza, ţe moţno proti nemu podať odvolanie do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie je v takomto prípade podané včas v zmysle § 204 ods. 2 veta prvá O.s.p. aj vtedy, ak ho účastník podá do uplynutia lehoty uvedenej v poučení, t.j. v danom prípade do uplynutia 30-dňovej lehoty od doručenia rozsudku.
ustanovenia § 57 ods. 1 a 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty; lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Z doručenky súdneho doručovateľa pripojenej na č. l. 145 spisu vyplýva, ţe bol ţalovanému 1/ doručený dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.