zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a iné

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/36/2023 Identifikačné číslo spisu: 1206211404 Dátum vydania rozhodnutia: 30.03.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Rumana Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1206211404.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov: 1/ Z. T., nar. XX.X.XXXX, T. XX, 2/ C. T., nar. XX.X.XXXX, N. XX, M. F. 3/ B. Z., nar. X.X.XXXX, O. XX, K., H., všetci zastúpení advokátkou Mgr. Ivetou Vajdovou, Bárdošova 2939/25, Bratislava, proti žalovanej: N. E., nar. XX.X.XXXX, D. XX, Q., zastúpená advokátom JUDr. Miroslavom Kučerom, Krajinská 30, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o náhradu za investície do spoločnej nehnuteľnosti, v konaní o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/103/2022 - 1572 zo dňa 30.09.2022, takto rozhodol: Dovolanie odmieta. Priznáva žalobcom 1/, 2/ a 3/ proti žalovanej nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. Odôvodnenie 1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej „odvolací súd“) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania a žalobcom 1/ - 3/ proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2. Krajský súd v odôvodnení uviedol, že súd prvej inštancie správne rozhodol o nároku na náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia mali vo veci v konaní pred okresným súdom v zmysle § 255 ods. 1 CSP plný úspech. Argumentáciu podporil poukazom na R 54/1973 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26.07.2012 sp. zn. 4MCdo/10/2012. Žalovaná so žiadnou zo vznesených námietok neuspela. V rámci návrhu žalovanej priznať jej nárok na náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP uviedol, že žalovaná nepreukázala stav osoby so zdravotným postihnutím a nízkym dôchodkom. Z uznesenia, ktorým jej nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov je zrejmé, že ide o dostatočne finančne a majetkovo zabezpečenú osobu. Okrem toho s odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR neboli zistené žiadne iné dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. 3. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná včas dovolanie z dôvodu uvedenom v § 421 CSP bez ďalšej špecifikácie. Pripomenula konanie a rozsudok súdu prvého stupňa vydaný pred jeho zrušením odvolacím súdom. Odvolací súd jej v zrušujúcom rozhodnutí dal za pravdu. Podľa jej názoru mal o trovách správne súd rozhodnúť v zmysle § 257 CSP a výnimočne žalobcom 1/ - 3/ náhradu trov konania nepriznať z dôvodu, že nehnuteľnosti boli deliteľné a preto malo dôjsť k dohode, kde by bolo možné ich rozdeliť. Okresný súd nekonal bez prieťahov a zbytočných úkonov, čím navýšil trovy konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí aj v donútení súdom prvého stupňa prevziať nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za náhradu, pričom išlo o nefunkčné pozemky. Preto navrhla, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v časti nároku na náhradu trov konania a žalobcom 1/ - 3/ tento nepriznal. 4. Žalobcovia 1/ - 3/ vo svojom vyjadrení pripomenuli časť odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Žalovaná nesúhlasila so žiadnym spôsobom vyporiadania a spôsobovala prieťahy. Obsah dovolania považujú za špekulatívny a nekorešpondujúci s obsahom spisu. Rozhodnutie odvolacieho súdu považujú za správny. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 06.06.2019 sp. zn. II. ÚS 113/2019 a § 448 navrhli, aby Najvyšší súd SR dovolanie zamietol a žalovanú zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolanie podľa § 421 CSP 5. Podľa § 421 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 6. Dovolací súd po preskúmaní spisu zistil, že žalovaná dovolací dôvod podľa § 421 CSP nevyšpecifikovala uvedením konkrétneho ustanovenia. Preto súd musel konkrétny dovolací dôvod posúdiť podľa jeho obsahu. Z neho vyplýva, že namietala nesprávne právne posúdenie nároku na náhradu trov konania súdmi prvého a druhého stupňa. 7. Dovolateľka namietala, že individuálne okolnosti prejednávanej veci odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP a vyslovenie záveru o nepriznaní nároku na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na § 421 ods. 2 CSP, z ktorého vyplýva, že dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.
4. a)až
5. n)CSP. Podľa § 357 písm.
6. m)CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o trovách konania je vylúčená, ak ide o dovolací dôvod spočívajúci v právnej otázke podľa § 421 CSP. Dovolací súd preto nemohol dovolanie meritórne prejednať. Posudzovanie zásadných právnych otázok ohľadne trov konania zákonodarca nezaradil do prípustných dovolacích dôvodov. 8. Vyššie uvedený výklad je možné aplikovať analogicky aj na trovy dovolacieho konania, a preto pokiaľ dovolanie žalobkyne smeruje proti výroku, ktorým odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania, smeruje proti procesnému rozhodnutiu, ktorého prieskum dovolacím súdom z hľadiska právneho posúdenia je vylúčený per analogiam citovaným § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm.
7. m)CSP (k tomu porovnaj aj bod 27. uznesenia Ústavného súdu SR z 8. februára 2017 sp. zn. I. ÚS 56/2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.11.2022 sp. zn. 4Cdo/298/2020). Preto ani v tejto časti nebola daná prípustnosť dovolania žalobkyne podľa § 421 ods. 1 písm.
8. a)až
9. c)CSP. 9. Nakoľko dovolanie smeruje voči výroku rozhodnutia, proti ktorému dovolanie nie je v zmysle § 421 ods. 2 CSP prípustné, dovolací súd ho musel v zmysle § 447 písm.
10. c)CSP odmietnuť. 10. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 11. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.