interného rozpisu prác. Následne krajský súd uznesením zo dňa
apríla 2015, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-423 a zo dňa 13. apríla 2016, č. k. Z-2-47Cb/80/1996-462) každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu vecných nákladov. Napriek tomu, že uvedené ustanovenie nebolo prenesené do Civilného sporového poriadku, krajskú súd dodal, že postupoval
C.s.p., v zmysle ktorého, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Krajský súd v Bratislave konštatoval, že strany sporu sa v súvislosti so späťvzatím žaloby dohodli, že každá strana bude znášať svoje trovy konania, žalovaní si nebudú voči žalobcovi uplatňovať trovy právneho zastúpenia, ani žiadne iné trovy, ktoré im v konaní vznikli. Ďalej sa dohodli, že trovy spojené s vykonaním dôkazu (vypracovaním znaleckého posudku, účasť znalca na pojednávaní) znáša tá strana, ktorá dôkaz navrhla. Prípadné trovy konania spojené so znaleckým dokazovaním znášajú žalovaní v rozsahu
ich dohody. Nakoľko štátu vznikli trovy konania spojené s vykonávaním dôkazov krajský súd rozhodol, že štát má právo na plnú náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. Zároveň konajúci súd dodal, že Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). A preto povinnosťou konajúceho súdu bolo vysporiadať sa s touto situáciou. Krajský súd aplikujúc základné princípy čl. 4 ods. 2 C.s.p. mal za to, že štátu patrí náhrada trov, ktoré mu reálne vznikli (reálne ich vynaložil) v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 O.s.p.), ktorá mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Krajský súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 C.s.p. a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie tohto nároku štátu si súd prvej inštancie volil ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok tak, že jej výsledkom bude rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok na náhradu vynaložených trov konania. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalovaný 1/ (ďalej aj ako „odvolateľ“), ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil. Alternatívne žiadal napadnuté uznesenie zmeniť tak, že štát nemá nárok na náhradu trov konania prípadne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ je toho názoru, že krajský súd pochybil, ak nerozhodol o nároku na náhradu trov konania štátu v uznesení, ktorým sa konanie končí. Toto rozhodnutie bolo vydané dňa 31. augusta 2021 a právoplatné dňa 28. októbra 2021.
odvolateľa mohol krajský súd uznesenie o zastavení konania zo dňa 31. augusta 2021
1 C.s.p. doplniť o napadnutý výrok, čo však neurobil. Preto je odvolateľ presvedčený, že na vydanie napadnutého uznesenia neboli splnené procesné podmienky. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ aj na právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. júna 2015, sp. zn. 6MCdo/15/2013 týkajúci sa rozhodovania náhrady trov štátu v obdobnej veci. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s názorom vyjadreným vyššie, odvolateľ v podanom odvolaní požiadal o zmenu napadnutého rozhodnutia z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Odvolateľ poukázal na svoje majetkové pomery, vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, jediný zdroj príjmov vo výške 430,- Eur mesačne a život v spoločnej domácnosti s manželkou poberajúcou invalidný dôchodok vo výške 193,- Eur mesačne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) [§ 470 ods. 1, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania, viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383 C.s.p.), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1/ je dôvodné, z ktorého dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie oprel o čl. 4 C.s.p. v spojení s § 259, § 262 ods. 1 a § 470 ods. 1 C.s.p., pretože priznanie nároku štátu nebolo prenesené do Civilného sporového poriadku, a preto si súd prvej inštancie s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok zvolil ustanovenie § 128 v spojení s § 148 Občianskeho súdneho poriadku garantujúce nárok štátu na náhradu trov ako normu, pretože jedine týmto bude výsledkom rozumné usporiadanie procesných vzťahov v prejednávanom prípade.
(účinného v čase vydania uznesení zo dňa
1 O.s.p., štát má
výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
1 C.s.p., ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne (ods. 2).
1 C.s.p., súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej. Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku (ods. 2).
1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanom spore rozhodnutím, ktorým sa konanie končí je uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
1, 2 a § 225 ods. 1 C.s.p. Preto, pokiaľ súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej nerozhodol o trovách štátu a nerozhodol o nich bez návrhu ani do právoplatnosti tohto rozhodnutia, bolo vylúčené, aby o nich rozhodol neskôr napadnutým uznesením, vydaným tri mesiace od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vyššie uvedený záver je súladný s judikatúrou Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. júna 2015, sp. zn. 6MCdo/15/2013 týkajúci sa rozhodovania náhrady trov štátu v obdobnej veci. Dovolací súd v označenej veci zároveň poznamenal, že nerešpektovanie ustanovenia § 166 ods. 1 O.s.p. (§ 225 ods. 1 C.s.p., pozn. odvolacieho súdu) má za následok aj porušenie článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a tiež porušenie článku 13 ods. 1 písm. a) ústavy,
ktorého povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd (por. závery Ústavného súdu Českej republiky vyslovené v náleze z
ust. § 389 ods. 1 písm. a/ C.s.p. zrušil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a/ až n/ (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie
1 nie je prípustné, ak
písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť
ods. 1 neplatí, ak je
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.