1 písm. d) Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného H. A. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Žilina (ďalej tiež „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") trestným rozkazom z 13. novembra 2019, sp. zn. 22T/93/2019 uznal za vinného obvineného H. A. (ďalej tiež „obvinený") zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že: -dňa
2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov. Okresný súd ďalej
1, ods. 2, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil obvinenému aj súhrnný trest zákazu činnosti viesť akékoľvek motorové vozidlá na dobu 3 roky. Súčasne okresný súd
2 Trestného zákona zrušil právoplatný výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Považská Bystrica z 28. mája 2019, sp. zn. 12T/9/2019, ktorým bol obvinenému za prečin zanedbania povinnej výživy
2 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušovaný výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Proti trestnému rozkazu okresného súdu podal obvinený vo svoj prospech v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Emila Hadbábnyho dovolanie. Dovolanie obvinený podal na podklade dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Úvodom svojho dovolania obvinený uviedol, že napadnutým rozhodnutím trestným rozkazom Okresného súdu Žilina z
vlastných slov, potrestaný dvakrát za ten istý skutok. Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý trestný rozkaz okresného súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina (ďalej tiež „prokurátorka"), ktorá uviedla, že vady vytýkané v dovolaní považuje za bezpredmetné a napadnutý trestný rozkaz možno v celom rozsahu pokladať za zákonný a dôvodný. K písomnému vyjadreniu prokurátorky sa obvinený a ani jeho obhajca do konania nariadeného neverejného zasadnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, písomne bližšie nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), z dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.
1 Trestného poriadku, dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
2 Trestného poriadku, právoplatné rozhodnutie súdu druhého stupňa môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por.
1 Trestného poriadku v spojitosti s § 368 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, môže podať iba minister spravodlivosti (primerane pozri aj R 12/2017). Obvinený nie je subjektom oprávneným napadnúť dovolaním právoplatný trestný rozkaz. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že dovolanie bolo podané proti trestnému rozkazu okresného súdu neoprávnenou osobou, a preto ho dovolací súd na neverejnom zasadnutí, bez meritórneho preskúmania veci,
b) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.