8 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze napadnuté rozhodnutie sa z r u š u j e v celom rozsahu. Európsky zatýkací rozkaz zo
1, § 84 ods. 1 číslo 2 nemeckého Trestného zákonníka, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že 2 6 Tost 40/2011 od
1 nemeckého Trestného zákonníka, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že V. T. si prenajala od
1, ods. 2 číslo 2 nemeckého Trestného zákonníka, ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že bol faktickým konateľom spoločnosti občianskeho práva „P.“, ktorá prevádzkovala kaviareň s rovnakým názvom pod adresou A. v L.. Hoci vedel, že bol povinný 3 6 Tost 40/2011 za zamestnancov zamestnaných v kaviarni príslušným miestam hlásiť príspevky na sociálne poistenie, neurobil to v období od februára 2008 vrátane do júna 2009. Okrem toho zanedbal odvody príslušných sociálnych príspevkov. Príslušným miestam takto vznikla škoda vo výške 18 191,71 eur, 4/ trestné stíhanie za trestný čin sprenevery
1 nemeckého Trestného zákonníka, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že spolu s T. zobrali so sebou kávovar značky La Cimbeli v hodnote 9 400 eur a prepravili ho na neznáme miesto. T. kúpila tento prístroj dňa
4 zák. č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) Európsky zatýkací rozkaz, vydaný Štátnym zastupiteľstvom v Landshute, SRN dňa 04. apríla 2011, na A. M., nar. X., štátneho občana Talianskej republiky, povolenie na pobyt č. X., trvale bytom D. sa nevykoná a vyžiadaná osoba sa neodovzdá do Spolkovej republiky Nemecko: - na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, uloženého za spáchanie trestného činu machinácií v súvislosti s konaním o konkurze a vyrovnaní
1, § 84 ods. 1 nemeckého trestného zákona ani trestné stíhanie za trestný čin neoprávneného 4 6 Tost 40/2011 zmocnenia sa vlastnej veci
1 nemeckého trestného zákona z dôvodov § 23 ods. 1 písm. d/ zákona o EZR; - na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, uloženého za spáchanie trestného činu zadržiavania a sprenevery mzdy
1, ods. 2 nemeckého trestného zákona ani trestné stíhanie za trestný čin sprenevery
1 nemeckého trestného zákona z humanitárnych dôvodov, vyplývajúcich z článkov 3 ods. 1, 9 ods. 1 a 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, prijatého dňa
názoru prokurátorky krajský súd v danej časti nedôvodne aplikoval Dohovor o právach dieťaťa. Nepopiera síce, že záujem dieťaťa v rozsahu, v akom je definovaný v predmetnom dohovore je rovnako dôležitý ako spoločný záujem štátov Európskej únie na zabránení úteku, resp. úniku osôb pred trestným konaním pobytom v inom štáte, avšak má za to, že tento by v danom prípade rozhodnutím súdu o odovzdaní vyžiadanej osoby do Spolkovej republiky Nemecko porušený nebol. Dieťa je v riadnej starostlivosti jeho matky V. T., na ktorú bol inak tiež vydaný európsky zatýkací rozkaz za účelom jej vydania na trestné stíhanie do Spolkovej republiky Nemecko, čo bolo ale napokon zamietnuté zo strany Krajského súdu v Banskej Bystrici z humanitárnych dôvodov, vyplývajúcich z článku 3 ods. 1, článku 9 ods. 1 a článku 18 ods. 1 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Proti uvedenému rozhodnutiu pritom prokuratúra nepodala ani sťažnosť, keďže sa s ním stotožnila. Pokiaľ ide o samotné napadnuté rozhodnutie, považovala prokurátorka za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že súd síce konštatoval v jeho odôvodnení, že odlúčenie vyžiadanej osoby od dieťaťa by mohlo nenapraviteľne poznamenať jeho vývoj, avšak toto všeobecné tvrdenie nepodporil žiadnymi konkrétnymi relevantnými okolnosťami odôvodňujúcimi závažnosť vplyvu odlúčenia na nepriaznivý vývoj dieťaťa. A navyše 5 6 Tost 40/2011 takéto významné okolnosti nevyplývajú ani zo samotných výpovedí A. M., ktorý sa na verejnom zasadnutí krajského súdu vyjadroval výlučne k negatívnym dôsledkom jeho vydania do Spolkovej republiky Nemecko pre začiatok jeho podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky. A na záver upozornila tiež na to, že samotný Dohovor o právach dieťaťa v článku 9 ods. 4 predpokladá možnosť odlúčenia dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené je preto prokurátorka toho názoru, že aplikácia Dohovoru o právach dieťaťa ako dôvodu rozhodnutia o nevykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu a následnom neodovzdaní vyžiadanej osoby do Spolkovej republiky Nemecko bola nedôvodná a predovšetkým zjavne neprimeraná povinnosti vyžiadanej osoby niesť trestnoprávne následky za svoje protiprávne konanie. Z toho dôvodu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté rozhodnutie v časti, proti ktorej bola podaná sťažnosť a sám rozhodol o tom, že európsky zatýkací rozkaz vydaný Štátnym zastupiteľstvom Landshut dňa 04. apríla 2011 za účelom vydania A. M. na výkon trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, uloženého mu za spáchanie trestného činu zadržiavania a sprenevery mzdy
1, ods. 2 nemeckého trestného zákona a trestné stíhanie za trestný čin sprenevery
1 nemeckého trestného zákona sa vykoná a vyžiadaná osoba sa odovzdá do Spolkovej republiky Nemecko. K predmetnej sťažnosti zaslal prostredníctvom svojho obhajcu písomné vyjadrenie i vyžiadaný A. M.. Poukázal v ňom pritom v prvom rade na tú skutočnosť, že žije v spoločnej domácnosti so svojou družkou V. T., s ktorou spolu vychovávajú ich spoločnú dcéru L. M., nar. X.. Pokiaľ ide o jeho podnikateľskú činnosť (prevádzkuje od konca júla 2011 na území Slovenskej republiky reštauračné zariadenie - pizzériu), tak z jej výsledkov živý celú rodinu a zabezpečuje takto jej existenciu. Bez tejto jeho činnosti by sa jeho družka i s dcérou dostali do nepriaznivého sociálneho postavenia za hranicu sociálnej núdze. Jeho družka sa z dôvodu útleho veku ich dcéry nemôže zaradiť do pracovného procesu, z ktorého by jej plynul príjem postačujúci na úhradu nevyhnutných životných potrieb svojich a ich spoločnej dcéry, pričom rodinný prídavok vo výške 22,01 eur mesačne a rodičovský príspevok vo výške 6 6 Tost 40/2011 190,10 eur mesačne, ktoré sú v súčasnosti jej jediným príjmom, sú v tomto smere nedostatočné.
vyžiadaného by však jeho odlúčenie od rodiny znamenalo nielen priame ohrozenie materiálnych potrieb jeho mal. dcéry, ale taktiež by nenapraviteľne poznamenalo aj jej harmonický vývoj v psychickej a fyzickej oblasti, a bol by v dôsledku toho teda jednoznačne ohrozený jej záujem (čo súd správne vyhodnotil), ktorý je v zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým záujmom a stojí nad všetkými ostatnými záujmami spoločnosti. Napriek vyššie uvedenému má ale zároveň za to, že pokiaľ ide o skutok,
nemeckého trestného zákona kvalifikovaný ako trestný čin zadržiavania a sprenevery mzdy
1, ods. 2, tak tento nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky. Tento totiž v prvom rade spoločnosť občianskeho práva, ktorej zamestnancom bol, vôbec nepozná a navyše keďže on v uvedenej spoločnosti pracoval len ako čašník/obsluha, nemôže byť ani subjektom trestného činu skrátenia dane a poistného. V danej súvislosti uviedol pritom tiež aj ten fakt, že keď prokurátorka krajskej prokuratúry v rámci predbežného vyšetrovania v súlade s § 19 ods. 4 zákona o EZR požiadala justičný orgán štátu pôvodu o dodatočné informácie, tieto jej boli poskytnuté k § 266a nemeckého trestného zákona, a preto
neho nie je možné posúdiť, či skutok upravený v § 266 ods. 1, ods. 2 nemeckého trestného zákona je trestným aj
slovenského trestného zákona. A ako vyžiadaný podotkol na tomto mieste ďalej, u trestného činu neodvedenia dane a poistného
slovenského trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ zadržal a neodviedol splatné odvody určenému príjemcovi, čo je splnené vtedy, ak páchateľ zadrží a súčasne neodvedie splatné odvody, ktoré má k dispozícii, pričom však
nemeckého trestného zákona sa splnenie tejto podmienky pre naplnenie trestnoprávnej zodpovednosti nevyžaduje. Čo sa týka potom skutku, kvalifikovaného
právneho poriadku Spolkovej republiky Nemecko ako trestný čin sprenevery
1 nemeckého trestného zákona, tak v tomto smere sa jedná
vyžiadaného rovnako o skutok, ktorý nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky. Jeho družka totiž nemala v zmluve s firmou R. nijakým spôsobom obmedzené užívanie predmetného kávomatu miestom jeho prevádzky, pričom oprávnenie užívať tento prístroj nebolo 7 6 Tost 40/2011 podmienené dokonca ani riadnym zaplatením všetkých splátok v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. On sa teda nedopustil ničoho, čo by mu zákon zakazoval a už vôbec si nie je vedomý toho, že by si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená, resp. že by pomáhal inej osobe v takomto protiprávnom konaní. Vyžiadaný v podanom vyjadrení tiež opätovne upriamil pozornosť i na tú skutočnosť, že ku dňu rozhodovania krajského súdu ubehlo odo dňa jeho zadržania (12. júla 2011) viac ako 100 dní, pričom on nemá žiadnu vedomosť o tom, z akého dôvodu sa nepodarilo dodržať lehotu ustanovenú zákonom na rozhodnutie o výkone EZR. S ohľadom na to namieta preto porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne porušenie práva na spravodlivý proces v kontexte práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, čo predstavuje
neho zákonnú prekážku jeho vydania. A na záver vyžiadaný uviedol i to, že podaná sťažnosť nie je
neho prípustná, pretože sa týka dôvodu odmietnutia vykonania EZR, pre ktorý zákon sťažnosť prokurátora nepripúšťa (v zmysle § 22 ods. 7 zákona o EZR je sťažnosť prokurátora prípustná len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania EZR
). Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podanú sťažnosť ako neprípustnú odmietol, resp. ako nedôvodnú zamietol.
2 zákona o EZR európsky zatýkací rozkaz možno vykonať a/ ak bol vydaný na účely trestného stíhania pre skutok, ktorý je
právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom a ak možno
právneho poriadku štátu pôvodu za takýto skutok uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania, b/ ak bol vydaný na účely vykonania už uloženého trestu odňatia slobody pre skutok, ktorý je
právneho poriadku Slovenskej republiky a právneho poriadku štátu pôvodu trestným činom, ak uložený trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace a nie je dôvod na odmietnutie jeho vykonania. Viaceré tresty 8 6 Tost 40/2011 alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.
3 zákona o EZR o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu rozhoduje súd uznesením na neverejnom zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanej osobe a jej obhajcovi vyjadriť sa písomne k európskemu zatýkaciemu rozkazu. Ak v tomto vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak to považuje súd za potrebné, o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu rozhodne súd na verejnom zasadnutí.
4 zákona o EZR ak sa v konaní preukáže, že existuje dôvod odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
1, súd rozhodne, že európsky zatýkací rozkaz sa nevykoná. Ak sa v konaní preukáže, že existuje dôvod odmietnutia
2, súd môže rozhodnúť, že sa európsky zatýkací rozkaz nevykoná.
7 zákona o EZR proti rozhodnutiu krajského súdu o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu je prípustná sťažnosť vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
1, sťažnosť má odkladný účinok; sťažnosť prokurátora je prípustná pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu
alebo ak rozhodnutím o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu bol porušený tento zákon; sťažnosť má odkladný účinok.
8 zákona o EZR o sťažnosti rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky po doplnení konania, ak je to potrebné, sám rozhodne o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu. O rozhodnutí bezodkladne informuje ministerstvo spravodlivosti a útvar SIRENE; ak tento útvar nie je príslušný konať, informáciu postúpi neodkladne útvaru INTERPOL.
1 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu sa odmietne, ak a/ sa na trestný čin, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, vzťahuje amnestia, ktorá bola udelená v Slovenskej republike, a slovenský právny poriadok upravuje právomoc slovenských orgánov na trestné stíhanie tohto trestného činu, 9 6 Tost 40/2011 b/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom členskom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný
právnych predpisov členského štátu, v ktorom bol vynesený, c/ vyžiadaná osoba nie je
právneho poriadku Slovenskej republiky z dôvodu jej veku trestne zodpovedná za konanie, pre ktoré bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, d/ skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie
4 a 5; vo vzťahu k daniam, poplatkom, clám alebo k mene nie je možné odmietnuť výkon európskeho zatýkacieho rozkazu iba preto, že právny poriadok Slovenskej republiky neupravuje rovnaký druh daní alebo ciel alebo neobsahuje rovnaké ustanovenia týkajúce sa daní, poplatkov, ciel alebo meny ako právny poriadok štátu pôvodu, alebo e/ vykonávajúci justičný orgán zistil, že trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody vyžiadanej osoby sú premlčané
právneho poriadku Slovenskej republiky a na stíhanie trestného činu je daná právomoc slovenských orgánov
právneho poriadku Slovenskej republiky.
2 zákona o EZR vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu možno odmietnuť, ak a/ vyžiadaná osoba je trestne stíhaná v Slovenskej republike pre ten istý skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, b/ slovenské orgány rozhodli o tom, že pre skutok, pre ktorý bol vydaný európsky zatýkací rozkaz, sa nezačne trestné stíhanie alebo sa v začatom trestnom stíhaní nebude pokračovať, alebo bolo v inom členskom štáte vydané právoplatné rozhodnutie voči tej istej osobe pre ten istý skutok, ktoré bráni ďalšiemu konaniu, c/ vykonávajúci justičný orgán má informáciu, že konanie vedené v niektorom treťom štáte proti vyžiadanej osobe pre ten istý skutok právoplatne skončilo odsudzujúcim rozsudkom, ktorý bol už vykonaný, v súčasnosti sa vykonáva, alebo už nemôže byť vykonaný 10 6 Tost 40/2011
právnych predpisov tretieho štátu, v ktorom bol vynesený, d/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré sa
právneho poriadku Slovenskej republiky považujú za spáchané čiastočne alebo v celom rozsahu na území Slovenskej republiky, na palube lode plávajúcej pod štátnou vlajkou Slovenskej republiky alebo na palube lietadla zapísaného v registri lietadiel Slovenskej republiky; vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu možno v tomto prípade odmietnuť aj vtedy, ak skutok nie je trestným činom
právneho poriadku Slovenskej republiky, alebo e/ európsky zatýkací rozkaz sa týka skutkov, ktoré boli spáchané mimo územia štátu pôvodu, a právny poriadok Slovenskej republiky neumožňuje trestné stíhanie pre rovnaké skutky, ak boli spáchané mimo územia Slovenskej republiky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na príslušnom súde, postupom v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľka podala sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k takému záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná. Vo vzťahu k otázke prípustnosti predmetnej sťažnosti, tiež aj s poukazom na výhradu vyžiadaného považuje pritom za potrebné upozorniť zároveň na tú skutočnosť, že ak krajský súd v danom prípade rozhodol o odmietnutí vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu o. i. i z humanitárneho dôvodu v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru OSN o právach dieťaťa, majúceho prednosť pred vnútroštátnou implementáciou Rámcového rozhodnutia Rady z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (s čím sa napokon stotožnil i samotný vyžiadaný), nie je možné potom považovať sťažnosť prokurátorky smerujúcu proti aplikácii tohto dôvodu v uvedenom prípade - a to bez ohľadu na to, či by sa napádala zákonnosť alebo dôvodnosť jeho použitia - za neprípustnú. Pokiaľ ide potom o samotné napadnuté rozhodnutie, tak toto je
názoru sťažnostného súdu správne a až na niektoré menšie nedostatky (napravené týmto rozhodnutím) sa s ním v podstate plne stotožňuje. 11 6 Tost 40/2011 Čo sa pritom týka zdôvodnenia použitia humanitárneho dôvodu ako dôvodu odmietnutia vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu v danom prípade, tak v tejto súvislosti sťažnostný súd zároveň poznamenáva, že i
neho by vydanie vyžiadaného A. M. do Spolkovej republiky Nemecko mohlo nenapraviteľne poznamenať vývoj jeho mal. dcéry L. M. (nar. X.), ktorú má spolu so svojou družkou V. T., a to predovšetkým s poukazom na jej nízky vek ako i s ohľadom na stratu príjmu plynúceho z podnikateľskej činnosti vyžiadaného, na čo napokon i on sám v predmetnom konaní viackrát poukázal (tiež i na verejnom zasadnutí konanom dňa 09. novembra 2011). Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky má teda za to, že momentálne v danom prípade existujú vážne humanitárne dôvody brániace vykonaniu vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu a odovzdaniu vyžiadaného A. M. na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, uloženého mu za spáchanie trestného činu zadržiavania a sprenevery mzdy
1, ods. 2 číslo 2 nemeckého Trestného zákonníka, ako i trestné stíhanie za trestný čin sprenevery
1 nemeckého Trestného zákonníka do Spolkovej republiky Nemecko. Ďalej je potrebné upozorniť i na tú skutočnosť, že keďže ani jeden z vyššie spomenutých trestných činov nebol v európskom zatýkacom rozkaze priradený pod niektorú z kategórii trestných činov uvedených v ust. § 4 ods. 4 zákona o EZR, krajský súd správne pristúpil k skúmaniu ich trestnosti aj
právneho poriadku Slovenskej republiky. I v tomto ohľade sa pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky s jeho závermi stotožňuje, a preto na ne v plnom rozsahu odkazuje. Pokiaľ ide o námietky vyžiadaného, žiaduce nepriznať povahu trestných činov
právneho poriadku Slovenskej republiky i konaniam, v európskom zatýkacom rozkaze kvalifikovaným ako trestný čin zadržiavania a sprenevery mzdy
1, ods. 2 číslo 2 nemeckého Trestného zákonníka a trestný čin sprenevery
1 nemeckého Trestného zákonníka, tak tieto treba považovať za neopodstatnené, a to predovšetkým s ohľadom na zo strany justičného štátu orgánu pôvodu dodatočne predložené informácie a materiály. Z ich obsahu vyplýva napokon i tá skutočnosť, že v európskom zatýkacom rozkaze je pri trestnom čine zadržiavania a sprenevery mzdy nesprávne uvedené číslo paragrafu nemeckého Trestného zákonníka, ktorý má uvedený trestný čin upravovať, pretože týmto má byť nie § 266 ale § 266a, ku ktorému bolo aj dodatočne predložené jeho paragrafové znenie. 12 6 Tost 40/2011 V súvislosti s výhradami týkajúcimi sa trestného činu sprenevery
1 nemeckého Trestného zákonníka možno upozorniť tiež na to, že tieto sú v danom konaní irelevantné, pretože slovenským orgánom ako vykonávajúcim justičným orgánom pri rozhodovaní o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu neprislúcha sa zaoberať otázkou viny či neviny vyžiadanej osoby, resp. skúmať dôvodnosť jej trestného stíhania v cudzine (slovenské justičné orgány sú v tomto konaní viazané skutkovými zisteniami uvedenými v európskom zatýkacom rozkaze). A. M. však nič nebráni v tom, aby ich príp. uplatnil v prebiehajúcom trestnom konaní pred príslušnými nemeckými orgánmi. A na záver vo vzťahu k námietkam vyžiadaného smerujúcim k nedodržaniu lehôt
zákona o EZR na prijatie rozhodnutia o výkone európskeho zatýkacieho rozkazu považuje sťažnostný súd za nevyhnutné zdôrazniť tú skutočnosť, že hoci aj je z obsahu predloženého spisového materiálu zrejmá nedôslednosť v konaní krajského súdu, pokiaľ ide o dodržanie príslušných ustanovení § 24 zákona o EZR, táto nemôže sama osebe predstavovať zákonnú prekážku jeho príp. vydania do Spolkovej republiky Nemecko. Takýto následok spojený s nesplnením predmetných lehôt nevyplýva totiž nielen zo zákona o EZR, ale ani z rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.