1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom
G. sa zamieta. Odôvodnenie I. Konanie pred súdom I. stupňa Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 12. novembra 2021, sp. zn. BB-5T/23/2020, bol obžalovaný G. G. uznaný za vinného v bode 1) rozsudku zo zločinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona a v bode 2) rozsudku z prečinu prechovávania extrémistických materiálov
júla 2019, na tom skutkovom základe, že 1) dňa
2 Trestného zákona s poukazom na § 41 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov.
2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona mu súd uložil aj trest prepadnutia vecí, a to - mobilného telefónu zn. NOKIA 6303 classic, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX, na pamäťovej karte SanDisk 2GB micro, - tablet zn. LENOVO TB3-850M, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX - mikinu s kapucňou modrej farby s tmavomodrými rukávmi vpredu s nápisom „H8 MACHINE, Hardcore is our life, REVOLUTION“ a vzadu s nápisom „PRIDE IS OUR WAY TO SURVIVE, H8machine“ - biele tričko s nápisom na prednej strane „Sport Macht Frei“ a troma holohlavými postavičkami, ktoré majú na sebe čísla 14, 18 a 8 a vzadu s nápisom „SPORT MACHT FREI, 2. ročník, 8:8“, - obrázok na papieri formátu A4, na ktorom sú tri holohlavé postavičky v čiernych trenírkach a bielymi tričkami, na ktorých sú čísla 14, 18 a 8, - kovovú pracku, na ktorej je nápis VERNÍ SEBE, SVORNE NAPRED“, uprostred ktorej je znázornený dvojitý rovnoramenný kríž.
5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
1 Trestného poriadku obžalovanému G. G., nar. XX. O. XXXX, uložil aj povinnosť nahradiť poškodeným N. N. škodu v sume 1.003,20 eur a DÔVERE zdravotnej poisťovni, a.s., 851 01 Bratislava, Einsteinova 2506/1986, škodu v sume 214,98 eur. V odôvodnení rozsudku Špecializovaný trestný súd uviedol, že vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) prijal vyhlásenie obžalovaného o vine
1 písm. c) Trestného poriadku, na základe čoho dokazovanie vo vzťahu k vine k uvedenému skutku nevykonával. Vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) Špecializovaný trestný súd uviedol, že obhajoba obžalovaného G. G. bola vyvrátená výpoveďou poškodeného N. N.. Obhajobu obžalovaného potvrdzovala svedkyňa E. D., ktorej výpoveď Špecializovaný trestný súd vyhodnotil ako účelovú výlučne v prospech obžalovaného za účelom zbavenia jeho trestnej zodpovednosti. Svedkyňa E. D. bola blízkou priateľkou obžalovaného, s ktorým v tom období trávila voľný čas na jeho chalupe. Pravidelne sa navštevovali, obžalovaný trávil svoj voľný čas v jej spoločnosti a s jej deťmi. Špecializovaný trestný súd k tomu uviedol, že je prirodzené, že svedkyňa vypovedala v prospech obžalovaného, aj keď medzi nimi v čase rozhodovania súdu nebol žiaden vzťah. Špecializovaný trestný súd poukázal aj na to, že svedkyňa vypovedala prvýkrát o udalostiach, ktoré sa mali stať v júni 2017 až na hlavnom pojednávaní, v priebehu prípravného konania obžalovaný svedkyňu nenavrhol vypočuť a orgány činné v trestnom konaní nemali možnosť vedieť o existencii tejto svedkyne.
Špecializovaného trestného súdu si svedkyňa po viac ako štyroch rokoch od skutku nemohla objektívne pamätať, čo presne sa dialo v deň skutku 18. júna 2017, na časy príchodu a odchodu obžalovaného k nej domov a na oblečenie, ktoré mal obžalovaný v ten deň oblečené. Vina obžalovaného bola
Špecializovaného trestného súdu preukázaná výpoveďou poškodeného N. N. a nepriamo aj výpoveďou svedka N. L., ktorý bezprostredne po skutku zaslal poškodenému dve fotografie na jeho mobilný telefón, na ktorých však nebola fotografia obžalovaného, ale dve fotografie svedka T. s tým, že ten kto ho napadol by mal byť obžalovaný G. G.. Poškodený obžalovaného predtým nepoznal. Pred vykonaním rekognície teda nevidel fotografiu obžalovaného. Obhajoba namietala tento dôkaz s poukazom na jeho nezákonnosť, pretože neboli splnené podmienky uvedené v § 126 ods. 1 Trestného poriadku. Z obsahu zápisnice o vykonaní rekognície pritom vyplýva, že poškodený pred samotným predložením fotografií neopísal osobu, ktorú mal opoznať, pretože tento úkon bol vykonaný bezprostredne po výsluchu poškodeného, v rámci ktorého opísal osobu, ktorá ho mala napadnúť. Z tohto pohľadu je
Špecializovaného trestného súdu nadbytočné, aby opätovne v priebehu niekoľkých minút poškodený opisoval osobu útočníka, keď túto osobu popísal už vo svojej predchádzajúcej výpovedi. Aj napriek tomu, že obžalovaného predtým nepoznal, poškodený ho označil opakovane ako osobu, ktorá ho napadla. Špecializovaný trestný súd uveril tvrdeniam poškodeného o tom, akým spôsobom bol fyzicky napadnutý, aké zranenia mu boli spôsobené
Špecializovaného trestného súdu spôsobené tým, že od skutku uplynula doba štyroch rokov, obžalovaný mohol zmeniť svoju vizáž, oblečenie, strih vlasov do takej miery, že po uplynutí štyroch rokov od skutku ho poškodený skutočne nemusel spoznať. Keď však poškodenému boli predložené fotografie obžalovaného spolu s inými fotografiami náhodných osôb, poškodený opätovne opoznal aktuálnu tvár obžalovaného v čase, kedy malo ku skutku dôjsť. Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal spontánne v takom rozsahu ako v rámci prípravného konania. Špecializovaný trestný súd preto uveril tvrdeniam poškodeného, že obžalovaný G. G. bol tou osobou, ktorá ho v spoločnosti ďalších piatich až šiestich mužov U., chytila ho rukami pod košeľu a po páde na zem opakovane kopala do oblasti hlavy. Následkom útoku obžalovaného došlo k tržným zraneniam tváre poškodeného v oblasti hlavy a pomliaždeniu ľavého predlaktia s dobou práceneschopnosti 21 dní. Útok obžalovaného bol vedený na oblasť hlavy poškodeného, pričom z charakteru poranení vyplýva, že útok bol vedený s veľkou dávkou agresivity a úderov, resp. kopancov, ktorých bolo viac. Zranenia a ich charakter nasvedčujú tomu, ako ich opisoval poškodený a ako sú opísané aj v lekárskych správach. Mozog bol otrasený početnými údermi a je len možné konštatovať, že zhodou okolností nedošlo k ďalším závažným poraneniam vo vnútri lebky a mozgu. Obžalovaný svojou účasťou na bití poškodeného
Špecializovaného trestného súdu zodpovedá za celý následok spoločného konania bez ohľadu na to, akým spôsobom sa na skutku podieľal. S poukazom na jeho osobu, prostredie, okruh osôb, medzi ktorými sa pohyboval, ako aj s poukazom na samotné priznanie sa obžalovaného v súvislosti s prechovávaním extrémistických materiálov, ktoré boli u neho nájdené pri domovej prehliadke, Špecializovaný trestný súd konštatoval, že jeho motívom bola nenávisť voči poškodenému ako príslušníkovi etnickej skupiny Rómov. Obžalovaný verbálne poškodeného nenapadol, konkludentným spôsobom na neho zaútočil bez príčiny, podporovaný pokrikmi zvyšných mužov, ktorí boli prítomní pri útoku slovami v znení „zajeb ho“, „zajeb ho cigáňa“. Jeho konanie bolo teda
Špecializovaného trestného súdu motivované nenávisťou k rómskemu etniku. II. Odvolanie a vyjadrenie k nemu Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný G. G. ihneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Zahlásené odvolanie dodatočne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Vanča písomným podaním z 10. mája 2022, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 13. apríla 2023, v ktorom odkázal na záverečnú reč prednesenú obhajcom, pričom s argumentmi uvedenými v tejto záverečnej reči sa
neho Špecializovaný trestný súd nevysporiadal, resp. nesprávne a nedostatočne ich posúdil. Poukázal najmä na nezákonnosť a procesnú nepoužiteľnosť vykonanej rekognície, pričom za scestný považuje tiež argument, že poškodený obžalovaného nemohol spoznať, pretože sa zmenil. Poškodený pritom vo svojich výpovediach opakovane uvádzal, že útočník bol nižšej postavy, cca. 175cm, pričom samotný odvolací súd si
jeho názoru môže urobiť živý dojem, akej postavy je obžalovaný. Doplnil k tomu, že svedok A. T. je osobou nižšej postavy. Svedok A. T. vo svojej výpovedi pred vyšetrovateľom
fotografii jeden zo svedkov, nikdy nebol v Dolnom Kubíne na stanici a ani nepočúva tvrdú hudbu. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že svedok neuviedol, kde sa nachádzal v čase skutku a jeho výpoveď
obžalovaného budí dojem účelnosti a nedôveryhodnosti. Za chybu orgánov činných v trestnom konaní považuje, že s touto osobou ďalej nepracovali. Ani výpoveď svedka G. z prípravného konania z 31. mája 2019 nekorešponduje s výpoveďami svedka A. T. ohľadom ich stretnutia, pričom obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že
výpovede svedka G. svedok T. už v čase stretnutia so svedkom G. o bitke vedel, nie ako to tvrdil svedok T., že sa o bitke dozvedel práve od svedka G.. Obžalovaný pritom vo svojich výpovediach pred vyšetrovateľom uviedol, že o bitke sa dozvedel práve od svedka T.. Poškodený N. N. na hlavnom pojednávaní konanom 22. októbra 2021 okrem iného uviedol, že tých útočníkov bolo 6 až 7, jeden mal maskáčové nohavice a kanady, toho G. si pamätal, lebo ten ho bil najviac, poznal ho
fotiek, ktoré mu ukazovali policajti na vypočutí. Jeho kopal do hlavy ten čo mal maskáčové nohavice najviac, poznal toho G., ten ho tiež bil. Keď prišiel z nemocnice, jeho bratranec N. L. mu poslal fotku G. aj toho čo mal maskáče,
neho ich stiahol z Facebooku. Ten v maskáčoch vyzeral ako skín, ti ostatní sa nezdali ako skíni. Toho G. on nikdy nestretol. Ten v tých maskáčoch bol vysoký, G. bol nižšej postavy, tí ostatní boli strednej postavy. Zapamätal si G. tvár aj toho v maskáčoch, pretože obidvaja prišli k nemu, keď sedel na lavičke a
svedka N. sa táto osoba, G., nenachádzala v pojednávacej miestnosti a to ani po výzve sudcu, aby si prítomné osoby sňali z tváre rúška, či sa v pojednávacej miestnosti nachádza G. alebo tá osoba v maskáčoch. Svedok N. napriek tomu uviedol, že v pojednávacej miestnosti sa nenachádza ten G. a ani ten v tých maskáčoch. Na hlavnom pojednávaní sa
1 Trestného poriadku čítala výpoveď svedka N. N. z prípravného konania, na čo svedok uviedol, že fotky boli
neho z Facebooku a jedného si zapamätal, že mu odstávajú uši a to je ten G.. Ďalej svedok uviedol, že ho bili dvaja, on to tak cítil a on G. ani pred a ani po skutku nestretol. Následne Špecializovaný trestný súd
Trestného poriadku oboznámil zápisnicu z rekognície, a svedok na to okrem iného uviedol, že si pamätá fotografiu č. 2, č. l. 326, ten človek tam bol, ale nebil ho, G. vyzerá inak. Po predložení fotoalbumu na č. l. 345 spisu svedok uviedol, že vo fotoalbume č. l. 326 číslo 2 mal vtedy holú hlavu, predstavil si ho
fotky, lebo sa na neho dlho pozeral, tak to spoznal. N. L. poslal správu, dve fotky, nevie, či mal problémy s ľuďmi, ktorých mu poslal, že títo dvaja to mohli byť. Následne boli poškodenému predložené fotografie na č. l. 81 - 82, 108 - 109, pričom svedok uviedol, že sú to tie fotografie, ktoré mu poslal N. L. a on vyšetrovateľovi ukázal tieto dve fotografie. Obžalovaný k tomu doplnil, že na oboch fotografiách je zobrazený svedok A. T., s tým, že N. L. svedkovi uviedol, že jeden je T. a druhý je G.. Obžalovaný pritom považuje za zvláštne, že poškodený opisuje G. ako osobu nízku, ktorej odstávajú uši a naživo v bezprostrednom kontakte ho nespozná. Úvahy o tom, že za 4 roky sa zmenil tak, že ho poškodený nie je schopný spoznať, považuje za scestné a účelové. Obžalovaný nenarástol a nikdy mu neodstávali uši. Poškodený taktiež hovorí o dvoch útočníkoch, pričom útočník bol
kamerového záznamu len jeden. Svedok N. L. na hlavnom pojednávaní 12. novembra 2021 uviedol, že poškodený mal byť napadnutý skínmi. Mal fotky z Facebooku, potvrdil, že poslal poškodenému fotky osôb, nevedel koľko fotiek, či to boli muži alebo ženy a o bitke počul na ulici. Následne bola
1 Trestného poriadku za účelom odstránenia rozporov prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania, v rámci ktorej svedok uviedol, že je pravdou, že o bitke počul v krčme, bavila sa o tom nejaká partia, ale nevedel či tam sedel G., poslal fotografiu A. T., lebo vedel, že A. a G. spolu chodili a on mal s obžalovaným problémy. Potvrdil po ukázaní, že sú to tie fotky, ktoré poslal. Po stiahnutí rúšok svedok spoznal G. G.. Svedok v podstate vypovedal o tom, že mal nejaké potýčky v minulosti s G.. Napriek tomu ale poslal fotografie A. T. s poznámkou, že toto je G., ten ťa bil a tak sa dostalo meno G. do vyšetrovacieho spisu. K rasovému motívu obžalovaný uviedol, že tento je odvodený len z tvrdení poškodeného, že počul ako po nich s útočníkom kričí Zajeb ho! a Zajeb ho cigáňa! Možno ide o chybu pravopisu, ale cigán je s malým c, teda vo význame klamár, nie Cigáň ako národnosť. Aj v prípade uvažovania o pravopisnej chybe prvostupňový súd
obžalovaného nemal dostatok podkladov na preukázanie rasového motívu. Rovnako tak obžalovaný vyslovil pochybnosti o pokuse ťažkého ublíženia na zdraví, ktoré je
jeho názoru postavené len na domnienke, bez bližšieho odôvodnenia. Poukázal taktiež na pochybnosti ohľadom páchateľa a doslova snahu prvostupňového súdu presvedčiť poškodeného, že ho napadol práve G. prítomný na súdnom pojednávaní, hoci samotný poškodený sa vyjadril, že tento G. to nebol a uvedené tvrdenie poškodeného je podporené jeho výpoveďou, v ktorej G. opisuje ako chlapa malého vzrastu asi 175 cm s odstavajúcimi ušami. Práve tento opis sa pritom hodí na osobu svedka A. T.. Pre náležité objasnenie veci obžalovaného navrhol vypočuť a dať poškodenému na súde opoznať osobu svedka A. T., ale aj osobu svedka M. Č.. S poukazom na uvedené obžalovaný navrhol napadnutý rozsudok
1 písm. a), b), c) Trestného poriadku zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie alebo oslobodiť obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu. Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného uviedol, že sú závažné pochybnosti o správnosti skutkových zistení tak, ako na to poukázal v písomnom odôvodnení odvolania a preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaný G. G. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava návrhu svojho obhajcu JUDr. Jozefa Vanča a pripomína, že v pôvodnom konaní nebola vypočutá svedkyňa D., pričom tento dôkaz považuje za dôležitý vykonať pre náležité zistenie skutkového stavu. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a správny a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
III. Konanie pred odvolacím súdom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku, ako i správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie obžalovaného G. G. nie je dôvodné. V prvom rade je potrebné uviesť, že najvyšší súd v rámci tohto odvolacieho konania nepreskúmaval výrok o vine vo vzťahu ku skutku pod bodom 2) napadnutého rozsudku, pretože tento sa stal právoplatným z dôvodu prijatého vyhlásenia obžalovaného o vine vo vzťahu k tomuto skutku a s tým súvisiacou nemožnosťou podať proti tomuto výroku odvolanie, o čom bol obžalovaný pred tým, ako mu bola daná možnosť urobiť niektoré z vyhlásení
1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom
zápisnice o rekognícii uviedol: „Poznávajúca osoba po cca jednej minúte uviedla, že osoby č. 1, 2, 4 a 5 to určite neboli. Po ďalšej minútke uviedol, že si myslí, že to mohli byť osoby 3 alebo 6, ale viacej sa mu zdá, že to bola osoba č. 6. Po ďalšej chvíľke uviedol, že skorej je to tá osoba č. 6, lebo tá sa mu zdá najpodobnejšia. Na fotografii č. 6 je osoba s menom G. G.. Uvedenú osobu spoznala hlavne
uší a
toho zarastenia.“ (č. l. 334 spisu). Rovnako tak aj vo svojej výpovedi poškodený uviedol, že obžalovaného si zapamätal
výzoru a
toho, že mu odstávali uši, čo napokon zodpovedá fotografii obžalovaného v rámci fotoalbumu predloženého poškodenému pri rekognícii. Aj z uvedeného je zrejmé, že poškodený si zapamätal určité črty tváre obžalovaného, ktoré mu utkveli v pamäti, pričom je pochopiteľné, že po náhlom útoku s rýchlym priebehom, pri ktorom utrpel zranenia, si detailne nepamätal podrobný popis postavy útočníka. Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní poukazoval na rozpory vo výpovedi svedka A. T., k tomu sa žiada uviesť, že aj tieto rozpory v konečnom dôsledku potvrdzujú výpoveď poškodeného N. N., ktorý vo svojich výpovediach, ako aj v rámci rekognície opoznal tak obžalovaného G. G., ako aj svedka A. T., pričom k obom sa vyjadril, že boli na mieste činu, pričom to bol práve obžalovaný G. G., ktorý ho mal napadnúť a zbiť. Neobstojí preto v tomto smere ani snaha obžalovaného v podanom odvolaní naznačiť, že poškodený si ho mal zrejme spliesť so svedkom T., na ktorého by
neho sedel aj popis uvádzaný poškodeným, pretože poškodený tak vo svojej výpovedi, ako aj v rámci rekognície opakovane uvádzal, že zo skupiny osôb, ktorá k nemu prišla, si pamätal dve osoby, a to osobu obžalovaného, ktorý ho fyzicky napadol a zbil, a osobu svedka T., ku ktorej najprv uviedol, že tento ho mal chytiť za ľavé zápästie, aby nemohol utiecť a po prehratí kamerového záznamu výpoveď modifikoval tak, že ho mala biť len jedna osoba a tá druhá osoba ostala stáť na peróne a neprikročila na koľajnice, pričom k tomu doplnil, že cítil, že ho na tých koľajniciach niekto držal za ruku, myslel si, že to bol ten druhý chalan, celé sa to zbehlo veľmi rýchlo. Uvedený rozpor v počte osôb, ktoré naňho mali fyzicky zaútočiť, pritom poškodený vysvetlil aj na hlavnom pojednávaní 22. októbra 2021, keď uviedol, že bol v šoku, nikdy predtým žiadnu bitku nedostal, dodnes má traumu z toho čo prežil a má strach. Práve s poukazom na krátky časový úsek, počas ktorého malo k napadnutiu poškodeného dôjsť, ako aj na traumu, ktorá mu týmto útokom vznikla, tento rozpor v jeho výpovedi nespôsobuje jej nedôveryhodnosť, naopak, javí sa byť pochopiteľným, že pri neočakávanom napadnutí si poškodený nebude pamätať detailne celý priebeh skutku. Ak teda obžalovaný v podanom odvolaní poukazuje na rozpory vo výpovedi svedka T. ohľadom jeho tvrdenia, že na mieste činu sa v tom čase nenachádzal, aj uvedené potom potvrdzuje výpoveď poškodeného N., ktorý uvádzal, že uvedený svedok na mieste činu taktiež bol, svedka opoznal aj v rámci rekognície, avšak uviedol, že to nebola tá osoba, ktorá ho mala fyzicky napadnúť. Napokon, k obžalovaným namietanému nevypočutiu svedkyne D. už v prípravnom konaní sa žiada v zhode so Špecializovaným trestným súdom uviesť, že táto svedkyňa nebola vypočutá v prípravnom konaní, pretože obžalovaný, hoci bol v prípravnom konaní poučený aj
Trestného poriadku o práve navrhovať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, výsluch tejto svedkyne nenavrhol, vo svojej výpovedi ju nespomenul a orgány činné v trestnom konaní v priebehu prípravného konania nemali vedomosť o existencii tejto svedkyne. Obžalovaný začal svedkyňu prvýkrát spomínať až na hlavnom pojednávaní. Možno preto uzavrieť, že Špecializovaný trestný súd po vykonanom dokazovaní správne uznal obžalovaného za vinného aj zo skutku v bode 1) obžaloby, pričom na tomto nič nezmenili ani odvolacie námietky obžalovaného, naopak, spochybnením výpovede svedka T. sa výpoveď poškodeného N. javí ešte vierohodnejšia. Pre úplnosť sa žiada dodať, že obžalovaný v odôvodnení odvolania síce navrhol vypočuť a dať poškodenému opoznať na hlavnom pojednávaní svedka A. T. a svedka M. Č., v rámci konania na Špecializovanom trestnom súde však prostredníctvom obhajcu vzal písomným podaním z 23. septembra 2021 späť návrh na výsluch svedka T., súhlasil s prečítaním výpovede tohto svedka a výsluch tohto svedka ani svedka M. Č. a ich fyzické opoznanie poškodeným nenavrhol ani po výsluchu poškodeného N. N. na hlavnom pojednávaní, ani v priebehu celého ďalšieho konania na Špecializovanom trestnom súde. Obžalovaným navrhované dôkazy by pritom
odvolacieho súdu žiadnym spôsobom nezmenili zistený skutkový stav, na základe čoho nevidel dôvod na vyhovenie týmto dôkazným návrhom. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu pritom nie je potrebné, aby bol takýto návrh formálne odmietnutý na verejnom zasadnutí, postačuje, aby sa s ním odvolací súd vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu zo 14. mája 2018, sp. zn. 1 TdoV 6/2017, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43, roč. 2018). Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného, aj v tejto časti sa možno stotožniť s napadnutým rozsudkom, v ktorom Špecializovaný trestný súd na rozdiel od podanej obžaloby skutok právne kvalifikoval ako zločin ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný poškodeného opakovane kopal do hlavy, v ktorom sa nachádza životne dôležitý orgán - mozog, pričom tento útok bol vedený veľkou dávkou agresivity a len zhodou okolností pri ňom poškodený neutrpel závažnejšie zranenia (zrejme najmä pre to, že poškodenému sa podarilo postaviť sa a ujsť, nie pre to, že by obžalovaný od ďalšieho útoku naňho upustil). Je preto zrejmé, že konanie obžalovaného bolo správne právne kvalifikované
1 Trestného zákona v štádiu pokusu
1 Trestného zákona, keďže konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu
1 Trestného zákona, ale k dokonaniu činu, teda k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, nedošlo. Pokiaľ ide o obžalovaným namietaný rasistický motív, ktorý zakladá právnu kvalifikáciu konania
2 písm. c) Trestného zákona, aj v tejto časti sa možno stotožniť s odôvodnením napadnutého rozsudku Špecializovaného trestného súdu,
ktorého bolo preukázané, že obžalovaný sa konania dopustil motivovaný nenávisťou k rómskemu etniku, čomu zodpovedá nielen podpora jeho útoku na poškodeného rasistickými pokrikmi ostatných osôb zo skupiny (ktorej súčasťou pri príchode na miesto činu bol aj obžalovaný) prítomných pri útoku, ale nepriamo ho podporujú aj extrémistické materiály nájdené v byte obžalovaného, vo vzťahu ku ktorým urobil vyhlásenie o vine. Jeho odvolacie námietky týkajúce sa otázky pravopisného vyjadrenia slova cigán s veľkým alebo malým písmenom v napadnutom rozsudku sú pritom nedôvodné, pretože uvedené slovo zaznelo vo vzťahu k poškodenému formou pokriku, nie písomnou formou, preto polemika vo vzťahu k pravopisnému vyjadreniu tohto slova je v tomto prípade bez právneho významu. Pokiaľ ide o výrok o treste, k tomu je potrebné uviesť, že obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (päť rokov). Jedinou nesprávnosťou, ktorú najvyšší súd v rámci svojej prieskumnej činnosti identifikoval, bolo súbežné použitie priťažujúcej okolnosti
h) Trestného zákona (ak páchateľ spácha viac trestných činov) a tzv. asperačnej zásady
2 Trestného zákona v rámci výroku o treste. Uvedené duplicitné použitie oboch týchto ustanovení je pritom v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia prijatým 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 104/2009, uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. l, roč. 2011, v zmysle ktorého: „Pojmy „viac“ v slovnom spojení „viac trestných činov“ v § 37 písm.
h) Trestného zákona, ak by išlo zároveň o okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby, pričom môže ísť aj o okolnosť
ustanovenia všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2 Trestného zákona).“ Uvedené pochybenie by však nezakladalo naplnenie dovolacieho dôvodu
1 Trestného poriadku, nakoľko aj v prípade vypustenia priťažujúcej okolnosti
h) Trestného poriadku, pri prevahe poľahčujúcich okolností by
3 Trestného zákona došlo len k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, čo by na trest uložený obžalovanému na samej dolnej hranici trestnej sadzby nemalo žiaden vplyv. S poukazom na uvedené preto odvolací súd nepristúpil k zrušeniu výroku o treste a jeho opätovnému vyhláseniu v tejto časti, nakoľko vypustenie priťažujúcej okolnosti by neovplyvnilo dolnú hranicu trestnej sadzby, v rámci ktorej bol obžalovanému trest uložený (pričom prísnejší trest odvolací súd s poukazom na zásadu zákazu reformatio in peius, pri odvolaní podanom iba obžalovaným, ani nemohol uložiť). Ani výrok o treste prepadnutia veci a výrok o náhrade škody netrpia takou vadou, ktorá by odôvodňovala ich zrušenie, pričom na žiadnu takúto vadu napokon nepoukazoval ani obžalovaný vo svojom odvolaní. Odvolanie obžalovaného preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné a s poukazom na to ho
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.