1 k § 175 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákonníka Českej republiky a iné, na neverejnom zasadnutí konanom
1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdenej G. J. sa zamieta. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 13. decembra 2022, sp. zn. 6Ntc/13/2022,
1 písm. b), ods. 2, ods. 3 Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdenej G. J., nar. XX. H. XXXX v V., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Sučany, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Trnave z
negatívnych záznamov z predchádzajúcich ústavov o výkone trestu odsúdenej je potrebné konštatovať, že celkovo neplnila program zaobchádzania v časti edukácia. Pri hodnotení splnenia prvej materiálnej podmienky podmienečného prepustenia, a to polepšenia sa odsúdenej plnením povinností vo výkone trestu odňatia slobody krajský súd uviedol, že do januára 2020 bolo správanie odsúdenej na požadovanej úrovni, získala 7 disciplinárnych odmien, v priebehu obdobia od januára 2020 do
krajského súdu možné urobiť záver o splnení prvej materiálnej podmienky, vzhľadom na pretrvávajúce problémové správanie odsúdenej a nerešpektovanie pravidiel ústavu. Negatívne správanie a vystupovanie odsúdenej výrazne prevyšuje pozitíva v jej správaní v rámci ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Aj napriek skutočnosti, že momentálne je správanie odsúdenej v ÚVTOS pre mladistvých Sučany na požadovanej úrovni, neexistuje
krajského súdu žiadna záruka, s ohľadom na jej predchádzajúce zmeny správania a „skrat“, že uvedený stav polepšenia je trvalého charakteru. Aj napriek dlhému obdobiu dobrého správania sa odsúdenej vo výkone trestu nemožno prehliadnuť jej správanie počas spomínaných 5 mesiacov, počas ktorých bola 18-krát disciplinárne potrestaná. U odsúdenej vzhľadom na jej správanie a vystupovanie vo výkone trestu nemožno tvrdiť, že plnením svojich povinností a svojim správaním preukázala polepšenie alebo že došlo k zmene škodlivých návykov a nevhodných charakterových vlastností, ktoré viedli k páchaniu trestnej činnosti, keďže sa u nej počas výkonu trestu objavilo opakovane nežiadúce a nevhodné správanie. S poukazom na to krajský súd dospel k záveru, že doterajším výkonom trestu doposiaľ nebol naplnený výchovný účel uloženého trestu, tak aby bolo možné jednoznačne tvrdiť, že odsúdená sa vo výkone trestu polepšila a bude viesť riadny život. K obdobnému záveru pritom dospel už pri svojom predchádzajúcom rozhodovaní o žiadosti odsúdenej o podmienečné prepustenie, pričom v tom čase bolo preukázané, že odsúdená bola 7-krát disciplinárne odmenená a 18-krát disciplinárne potrestaná. Z aktuálneho hodnotenia odsúdenej za posledný rok je teda zrejmé, že počet disciplinárnych odmien sa jej nezvýšil, naopak, bola dvakrát disciplinárne potrestaná, pričom aktuálne má evidovaných 20 disciplinárnych potrestaní. Vo vzťahu k osobe odsúdenej a k očakávaniu vedenia riadneho života v budúcnosti z jej strany krajský súd poukázal na jej odpis registra trestov GP SR, z ktorého vyplýva, že odsúdená bola doposiaľ 4-krát súdne trestaná za spáchanie závažnej trestnej činnosti, a to nielen na území Slovenskej republiky (trestný čin lúpeže, trestný čin vydierania, trestný čin pozbavenia osobnej slobody, trestný čin podielnictva), ale aj na území Českej republiky. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odsúdená páchala trestnú činnosť v Českej republike aj v čase, keď vedela, že je stíhaná na území Slovenskej republiky. Je preto
krajského súdu viac ako pravdepodobné, že v páchaní trestnej činnosti odsúdenú zastavilo len obmedzenie osobnej slobody orgánmi činnými v trestnom konaní v Českej republike. Osoba odsúdenej, jej predchádzajúci život, závažnosť spáchaných trestných činov, spôsob spáchania trestných činov, pohnútky k trestnej činnosti preto
názoru krajského súdu nedávajú záruku, že v budúcnosti bude viesť riadny život, nakoľko jej sklony k páchaniu trestnej činnosti sú badateľné. Nateraz tak celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdenej je možné len počas výkonu nariadeného trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdenej z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je účinná ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Pre úplnosť krajský súd doplnil, že ani osoba, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody po prvýkrát, tak ako odsúdená, nemá automaticky nárok na to, aby bola podmienečne prepustená. Aj u takejto osoby je potrebné striktne individuálne preskúmať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok a pokiaľ súd dospeje k záveru, že riziko recidívy je u takejto osoby príliš vysoké, nemôže byť pre absenciu druhej materiálnej podmienky podmienečne prepustená. Uvedené sa vzťahuje aj na odsúdenú, u ktorej aj po výkone takmer 13 rokov trestu odňatia slobody zostávajú naďalej dôvodné pochybnosti o tom, či možno od nej očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Proti tomuto uzneseniu zahlásila odsúdená G. J. sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení, priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí. Zahlásenú sťažnosť dodatočne odôvodnila prostredníctvom obhajcu Mgr. Štefana Slováčika písomným podaním z 13. februára 2023, v ktorom uviedla, že dôvody, pre ktoré krajský súd nevyhovel jej žiadosti, sa jej javia veľmi vágne a nepresvedčivo. Súd sa zaoberal iba dôkazmi svedčiacimi v jej neprospech a nezaoberal sa dôkazmi a skutočnosťami, ktoré preukazujú, že odsúdená vyjadrila snahu polepšiť sa, jej kritický postoj k trestnej činnosti a záujem viesť riadny život. Skutočnosť, že vzhľadom na preukázanú snahu o polepšenie sa a vyjadrenie presvedčenia, že samotný počet disciplinárnych odsúdení v priebehu 5 mesiacov (z celkových viac ako 11 rokov výkonu trestu odňatia slobody) nemôže byť
odsúdenej dôvodom, že sa skutočne nepolepší. Prognózu jej polepšenia môže kvalifikovanejšie posúdiť zástupkyňa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany na základe každodenných kontaktov s odsúdenou a jej správaním, ktorá na verejnom zasadnutí poukázala aj na disciplinárnu odmenu za činnosti pre všeobecný rozvoj osobnosti, konkrétne organizovanie aktivity pre odsúdené ženy v rámci KOČ činnosti. Odsúdená je toho názoru, že krajský súd nesprávne posudzoval druhú materiálnu podmienku podmienečného prepustenia, pretože nesplnenie tejto podmienky zdôvodnil výlučne ,,excesmi“, ktoré nastali v priebehu 5 mesiacov z viac ako 11 rokov vykonávaného trestu. Vo vzťahu k individuálnej prevencii trestu odsúdená poukázala na to, že počas celého výkonu trestu odňatia slobody sa správala príkladne (okrem uvádzaného kritického obdobia), zodpovedne si plnila pracovné povinnosti, zapájala sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti. V rámci vykonaného dokazovania
svojho názoru dostatočným spôsobom preukázala, že po prepustení z výkonu trestu má vytvorené podmienky na to, aby viedla riadny život správneho občana. Je toho názoru, že jej môže byť zverená dôvera spoločnosti, že trest, ktorý jej bol uložený, aj bez ďalšieho výkonu trestu odňatia slobody splní svoj účel. Ak jej bude nariadená skúšobná doba, bude sa počas nej pravidelne dostavovať k výkonu probačného dohľadu a spolupracovať s probačným a mediačným úradníkom a bude sa snažiť viesť riadny život. Zároveň prisľúbila, že bude viesť usporiadaný spôsob života tak ako pred odsúdením, nakoľko samotné odsúdenie jej dalo dostatočnú nápravu a uvedomenie nad vlastným správaním. Na základe uvedeného odsúdená navrhla, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodovanie, alternatívne aby po zrušení napadnutého uznesenia vyhovel jej žiadosti o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Spis spolu so sťažnosťou odsúdenej bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) predložený
názoru predsedu kolégia v predmetnej veci neboli splnené podmienky na jej prerozdelenie náhodným výberom, ale vec mala byť iba prevedená do správne určeného registra senátu 4T, ktorému bola pri jej predložení najvyššiemu súdu náhodným výberom pridelená. Navrhol preto upraviť elektronickú podateľňu tak, aby pridelenie veci senátu 2T bolo označené ako mylný zápis a aby predmetná vec bola prevedená do správne určeného registra Urtost senátu 4T, ktorému bola pri predložení náhodným výberom pôvodne správne pridelená. Predseda najvyššieho súdu v liste z 9. marca 2023 uviedol, že postup spočívajúci v náhodnom pridelení veci v rámci súdneho registra Urtost považuje za správny a v súlade s pravidlami Rozvrhu práce. Poukázal na to, že zápis prebieha technicky tak, že zamestnanec elektronickej podateľne najskôr určí register, do ktorého bude vec zapísaná a až následne spustí proces náhodného pridelenia veci senátu. Keďže vec bola pri jej predložení nesprávne zapísaná do registra Urto, predseda súdu vydal pokyn na jej zápis do správne určeného registra Urtost, pričom realizácia náhodného výberu v tomto súdnom registri sa má uskutočniť až po určení správneho registra. Žiadne z pravidiel Rozvrhu práce pritom
predsedu súdu neumožňovalo neuplatniť všeobecné pravidlo o zápise vecí náhodným výberom, pričom neprichádzalo do úvahy usmerniť elektronickú podateľňu tak, aby danú vec z registra Urto zapísala priamo do registra Urtost senátu 4T, ako to navrhol predseda kolégia a riadiaci predsedovia senátov 2T a 4T. Za relevantný pritom nepovažoval ani argument spočívajúci v tom, že riadiaci predseda senátu 4T vo svojom liste žiadal prevedenie veci pod novú spisovú značku 4 Urtost, pretože pri rozhodovaní
čl. IV ods. 11 Rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2023 predseda súdu nie je návrhom príslušného predsedu senátu viazaný. S poukazom na uvedené, pri viazanosti uvedeným rozhodnutím predsedu najvyššieho súdu, senát 2T najvyššieho súdu ako nadriadeného súdu preskúmal na podklade sťažnosti, ktorú podala oprávnená osoba včas,
1 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému podala odsúdená sťažnosť a konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť odsúdenej nie je dôvodná.
1 zákona č. 549/2011 Z. z. súd, ktorý rozhodol o uznaní a výkone rozhodnutia, je oprávnený prijať všetky následné rozhodnutia spojené s výkonom trestnej sankcie, vrátane podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
1 písm. b) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
2 Trestného poriadku pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
3 Trestného poriadku ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov
odseku 1 písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu
2.
1 Trestného poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne. Predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu (formálna podmienka podmienečného prepustenia, ktorá u odsúdenej bola naplnená) aj to, že odsúdená počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázala polepšenie a môže sa od nej očakávať, že v budúcnosti bude viesť riadny život (materiálna podmienka podmienečného prepustenia). V posudzovanom prípade sa najvyšší súd stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu i s jeho konštatovaním, že odsúdená G. J. splnila iba formálnu podmienku podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, a to
1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.