1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, v spolupáchateľstve
Trestného zákona, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/79/2020, zo 6. apríla 2021, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky o d m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/80/2011, z 20. júla 2020 bola obvinená G. D. uznaná za vinnú zo spáchania zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na skutkovom základe, že: dňa
3 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť
j) Trestného zákona, bez zistenia priťažujúcich okolnosti
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obvineného G. T.
c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresného prokurátora Nitra, sp. zn. 2Pv 597/2008, pre zločin podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spolupáchateľstve
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že : po vzájomnej dohode s treťou osobou, ktorá dňa
1 písm. b), d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok ohľadne obžalovaného Dr. Mgr. G. T. a z dôvodov uvedeného v § 324 Trestného poriadku aj ohľadne obžalovanej Ing. G. D..
3 Trestného poriadku obžalovaných
b) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby OP Nitra č. 2Pv 597/2008-57, podanej dňa 29.06.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin podvodu v spolupáchateľstve
1, 3 písm. a) Trestného zákona, ktorý mali spáchať na skutkovom základe v nej uvedenom, pretože skutok nie je trestným činom. II.
1 Trestného poriadku odvolanie obžalovanej Ing. G. D., narodenej XX.XX.XXXX, zamieta, pretože bolo podané oneskorene". Svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne. „Prvostupňový súd ohľadne obvineného Dr. Ing. G. T. dospel k správnemu právnemu záveru, že je tu neexistencia priameho alebo nepriameho usvedčujúceho (jednoznačného) dôkazu o tom, že spáchal žalovaný skutok. V tomto smere okresný súd správne aplikoval zásadu in dubio pro reo, keď zistil, že ani svedecké výpovede vypočutých svedkov neobsahujú v sebe také jednoznačné fakty, na základe ktorých by bolo možné konštatovať existenciu podvodného úmyslu u obvineného T.. Takýto úmysel tohto obvineného voči poškodenému nemožno vyvodiť ani z výpovede obvinenej D. a už vôbec nie z toho, že tento obvinený sa nechcel stretnúť s poškodeným. Táto obvinená pritom len uvádzala, že obvinený T. konal podvodne voči nej. Skutok uvedený v obžalobe prokurátora sa stal, ale tento nie je trestným činom, čo odôvodňuje aplikáciu dôvodu oslobodenia
b) Trestného poriadku z dôvodu, že žalovaný skutok nie je trestným činom. Z dôkazov, ktoré popísal prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku, predovšetkým výpovedí obžalovaných, poškodeného, svedkov a z obsahu listín je možné vyvodiť záver, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi B. Z. a Ing. G. D., č. l. 4, z obsahu ktorej vyplýva, že v nej nebol uvedený účel, na aký majú byť požičané peniaze použité, tento uvádzali zmluvné strany len ústne vo svojich výpovediach. Bola dohodnutá lehota vrátenia pôžičky a jej zabezpečenie. Poškodený takto podpísanú zmluvu, ktorú možno pokladať za objektívny dôkaz, podpísal dobrovoľne, bez nátlaku, jej text sám zabezpečil, preto si musel byť vedomý všetkých právnych následkov. Z výpovedí oboch aktérov tejto zmluvy jednoznačne možno vyvodiť záver, že poškodený uzavrel takúto zmluvu s určitým zištným motívom a nie za podmienok, že by bol obžalovanou D. uvedený do omylu alebo, že by táto využila jeho omyl. Z hľadiska naplnenia subjektívnych znakov trestného činu podvodu je nevyhnutné, aby páchateľ už pri uzatvorení zmluvy konal v podvodnom úmysle. Takýto podvodný úmysel však z predmetnej zmluvy ako objektívneho dôkazu nevyplýva a bol uvádzaný len poškodeným, a to až následne, keď sa domáhal vrátenia pôžičky. V popise skutku uvedeného v obžalobe absentuje popis podvodného konania zo strany obžalovaných, teda uvedenie do omylu alebo využitie omylu poškodeného. V prípade predmetnej zmluvy o pôžičke došlo k odovzdaniu peňazí poškodeným obvinenej D., ktorá s nimi mohla disponovať neobmedzeným spôsobom, keďže v predmetnej zmluve účel, na aký mala použiť peniaze, nebol vymedzený. Obrana obvinenej D., že nemala úmysel vylákať od poškodeného pôžičku tak, že by ho uviedla do omylu, alebo využila jeho omyl, nebola žiadnym spôsobom vyvrátená, a to už aj preto, že spoluobžalovaný vo veci nevypovedal. Takýto záver nie je možné vyvodiť ani z výpovedí vo veci vypočutých svedkov a pokiaľ to prokurátor takto vyvodzuje, je to jeho subjektívny názor. V popise skutku uvedeného v obžalobe absentuje popis podvodného konania zo strany obvinených. V konečnom dôsledku zopakoval, že v zmysle uzatvorenej zmluvy len došlo k odovzdaniu peňazí do vlastníctva D., ktorá nimi mohla disponovať neobmedzeným spôsobom. Nie je prípustné riešiť občianskoprávne vzťahy prostriedkami trestného práva (princíp ultima racio). Vo vzťahu k právnym záverom, ktoré sa týkali obvineného T., ohľadne ktorého podal prokurátor riadne a včas odvolanie a ktoré bolo predmetom odvolacieho konania, sú s poukazom na § 324 Trestného poriadku (zásada beneficium cohaesionis, dobrodenie v prospech obvineného) na prospech aj spoluobvinenej D., ktorá odvolanie nepodala včas, preto odvolací súd s odkazom na toto ustanovenie zrušil napadnutý rozsudok aj ohľadne nej a následne za splnenia zákonných podmienok vyplývajúcich z § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o oslobodení oboch obvinených spod obžaloby z dôvodu
b) Trestného poriadku". Pre úplnosť treba dodať, že obom vyššie uvedeným rozhodnutiam predchádzalo skoršie rozhodnutie Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T/80/2011, z 10. októbra 2018, ktorým rozhodol
Obvinenú G. D. uznal za vinnú zo zločinu podvodu
1, ods. 3 Trestného zákona a uložil jej
2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť
j) Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a na výkon trestu odňatia slobody ju zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Uvedený rozsudok odvolaním napadla prokurátorka okresnej prokuratúry, a to voči oslobodzujúcemu výroku voči obvinenému T. a obvinená G. D. voči odsudzujúcemu výroku. Krajský súd v Nitre zrušil uznesením, sp. zn. 1To/33/2019, z 26. apríla 2019 a
1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/79/2020, zo 6. apríla 2021 (v poradí druhom rozhodnutí) podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet poškodeného B. Z. dovolanie (č. l. 1324-1333 spisu) z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku, pretože týmito rozhodnutiami bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12, § 285 písm.
vyjadrení obvinenej G. D. po dohode s obvineným G. T. na jeho návrh na zabránenie exekúcie vystavila uvedenú zmenku v prospech obvineného G. T. v júni 2008 so spätným dátumom, ktorý mal však určiť obvinený G. T. na
dovolateľky jasne preukazuje, že sa tak obvinená G. D., ako aj obvinený G. T., obohatili tým, že poškodeného B. Z. uviedli do omylu a požičané peniaze poškodenému nevrátili, čo obaja vedeli už pri poskytnutí pôžičky zo strany poškodeného. Nemožno preto
ministerky súhlasiť s názorom okresného a krajského súdu, že by o protiprávnom konaní obvineného G. T. nebol produkovaný žiadny usvedčujúci dôkaz. Práve naopak, vykonané dokazovanie, najmä výpovede obvinenej G. D., svedkov G. V., R. I., M. E., G. M., či výpis účtu manželky obvineného T. a obsah SMS správ obvinenej D. jasne preukazuje aktívne konanie zo strany obvineného v uvedenom skutku. ministerka spravodlivosti poukázala na znenie § 285 písm. b) Trestného poriadku, § 221 ods. 1 Trestného zákona, § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona, § 2 ods. 10, § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Obvinená G. D. a obvinený G. T. tak svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
Ďalej tiež uviedla, že princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia ukladá súdu povinnosť vykonať dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, objasňujúc s rovnakou starostlivosťou okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a následne dôkazy vyhodnotiť
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Aplikácia princípu voľného hodnotenia dôkazov orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi je nevyhnutným prostriedkom pre náležité zistenie skutkového stavu veci tak, aby sa v každom jednotlivom prípade vzali do úvahy osobitosti daného prípadu a súčasne zabraňuje šablónovitému, mechanickému postupu pri hodnotení dôkazov. Zákon pritom nepriznáva žiadnemu dôkazu a priori osobitný význam a ani neupravuje, aké množstvo dôkazov treba vykonať na preukázanie určitej skutočnosti. Uviedla tiež, že nemožno súhlasiť s tým, že by sa Okresný súd Nitra a Krajský súd v Nitre vyčerpávajúco, starostlivo, dôsledne a podrobne vysporiadali so všetkými vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami z nich vyplývajúcimi, tieto logicky vyhodnotili jednotlivo i v ich súhrne. Spôsob hodnotenia dôkazov súdmi nie je založený na prísnom logickom úsudku, ku ktorému by mal súd dospieť na podklade starostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Príslušné súdy sa nezaoberali významom ani vierohodnosťou jednotlivých vykonaných dôkazov a hodnotili ich jednostranne, v prospech obvinených G. D.Š. a G. T.. Nesprávnym hodnotením zabezpečených dôkazov, v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, okresný a krajský súd nepostupovali v súlade so zákonom, preto ich rozhodnutia nemožno ponechať bez nápravy, najmä keď zistené nedostatky viedli k neodôvodnenému rozhodnutiu v prospech obvinených - ich oslobodením spod obžaloby.
ministerky spravodlivosti súdy oboch stupňov nepostupovali v súlade so zákonom, preto ich rozhodnutia nemožno ponechať bez nápravy, najmä ak zistené nedostatky viedli k neodôvodnenému rozhodnutiu v prospech obvinených - oslobodením spod obžaloby a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom krajského súdu v spojení s rozsudkom okresného súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12, § 285 písm.
2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a zrušil aj rozsudok okresného súdu, a zrušil aj ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad.
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Nitra, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril poškodený B. Z. (č. l. 1357 spisu), ktorý uviedol, že nemá žiadne námietky a ďakuje Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky. K podanému dovolaniu zaslala obvinená Ing. G. D. stanovisko (č. l. 1358 - 1359), v ktorom uviedla, že rozsudok krajského súdu považuje za legitímny a správny, a preto dovolanie považuje za neodôvodnené. Ďalej uviedla, že dôkazy detailne v prospech oslobodzujúceho rozsudku uviedla v podaniach adresovaných prvostupňovému aj odvolaciemu súdu v konaniach vo veci a tieto podania musia byť súčasťou spisu. Svoje vyjadrenie k podanému dovolaniu zaslal aj prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (č. l. 1360 - 1361 spisu), ktorý uviedol nasledovné: ,,Krajský súd v Nitre oslobodil obvinených, pretože dospel k záveru, že žalovaný skutok nie je trestným činom. V oslobodzujúcom rozsudku poukázal na skutočnosť, že v danej veci nie je možné - ani prípustné - riešiť občianskoprávne vzťahy prostriedkami trestného práva - princíp ultima ratio. Taktiež je Krajský súd v Nitre toho názoru, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať úmysel oboch obvinených uviesť poškodeného B. Z. v súvislosti s uzavretou zmluvou o pôžičke peňazí do omylu a na jeho úkor sa obohatiť. Je pravdou, že trestné právo v zásade nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych záujmov jednotlivca v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na individuálnej aktivite jednotlivca, aby strážil svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. V danej veci sa však už poškodený domáhal svojho nároku úspešne aj v občianskoprávnom konaní. Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že obžaloba bola podaná za zločin podvodu vzhľadom na výšku spôsobenej škody a je teda potrebné prihliadať aj na závažnosť spáchaného činu. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky sa v dovolaní podrobne zaoberá vykonaným dokazovaním a vyhodnotením jednotlivých dôkazov dospela k záveru, že je jasne preukázané, že sa obaja obvinení obohatili tým, že poškodeného B. Z. uviedli do omylu a požičané peniaze poškodenému nevrátili, čo obaja vedeli už pri poskytnutí pôžičky zo strany poškodeného. Na uvedenú skutočnosť bolo poukazované aj v podaných odvolaniach okresným prokurátorom. Stotožňujem sa teda s obsahom podaného dovolania, že súdy nesprávne vyhodnotili vykonané dokazovanie ako aj s návrhom ministerky, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Nitre v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Nitre bol porušený zákon a aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prikázal Okresnému súdu Nitra
1 Trestného poriadku, aby vo veci znovu konal a rozhodol". Na dovolanie podané ministerkou spravodlivosti reagovala vyjadrením aj obvinená Ing. G. D.Š. prostredníctvom obhajkyne JUDr. Márie Humenskej (č. l. 1371 - 1373 spisu), ktorá uviedla, že jednotlivé okolnosti uvádzané v dovolaní, ktoré majú preukazovať, že spolu s obvineným G. T. spoločným konaním naplnili znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
Nemožno tiež súhlasiť ani s tvrdením ministerky o konaní vo forme priameho úmyslu
a) Trestného zákona. Ďalej uviedla, že vykonané dokazovanie nepreukázalo, že by poškodeného B. Z. mala úmysel obvinená uviesť do omylu, podstatou ktorého mal byť jej nezáujem vrátiť mu požičané peniaze. Všetky okolnosti, za akých došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany poškodeného, boli v rámci hodnotenia vykonaných dôkazov dôsledne posúdené odvolacím súdom. S rozhodnutím krajského súdu sa v celom rozsahu obvinená stotožňuje. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na logickom úsudku, ktorým zreteľne ozrejmil absenciu akéhokoľvek úmyselného konania obvinenej v rámci predmetného skutku.
názoru obvinenej sú výpovede poškodeného a svedkov, na ktoré odkazuje ministerka v podanom dovolaní, ju ani len čiastočne neusvedčujú zo spáchania skutku, pričom zotrvala na tom, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, že by poškodeného uviedla do omylu využívajúc jeho záujem na zisku z požičaných peňazí. Navrhla preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Trestného poriadku nezistiac dôvody dovolania toto zamietol. K podanému dovolaniu zaslal svoje vyjadrenie aj obvinený JUDr. Ing. G. T., a to prostredníctvom obhajcu Mgr. Štefana Slováčika (č. l. 1387 spisu), ktorý uviedol: ,,Mám za to, že dovolací dôvod
3 Trestného poriadku nie je daný. Tak Okresný súd Nitra ako aj Krajský súd v Nitre vychádzal pri svojom rozhodovaní zo správne a úplne zisteného skutkového stavu. V dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky nie je uvedené v akých podstatných okolnostiach bol skutkový stav nesprávne zistený, pričom dovolanie a dôvody v ňom uvedené sú zamerané na hodnotenie vykonaných dôkazov, čo ministerke spravodlivosti Slovenskej republiky neprináleží. Z uvedených dôvodov navrhujeme, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky
3 Trestného poriadku nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne a obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné. Najvyšší súd vo všeobecnosti poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi, ktoré zákonodarca kvalifikuje ako opodstatňujúce podanie odvolania a pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní tak, ako sú tieto podrobne zakotvené v Trestnom poriadku, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do právoplatnosti rozhodnutia (napadnutého dovolaním), ktorá je zásadnou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Právoplatnosť je vlastnosťou rozhodnutia, ktorá v sebe poníma jeho faktickú nezmeniteľnosť (formálna právoplatnosť) a záväznosť (materiálna právoplatnosť). Nezmeniteľnosť rozhodnutia znamená, že v rámci konania, v ktorom bolo vydané, nemožno o veci, ktorá bola jeho predmetom, naďalej pokračovať, resp. ju ,,nanovo" prejednať. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa potenciálne ,,širokým" uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala pre konanie pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie". Napokon, nezmeniteľnosť súdneho rozhodnutia nemožno vnímať absolútne, ale naopak relatívne, nakoľko zákon v určitých taxatívne vymedzených prípadoch pripúšťa jeho zmenu aj prostredníctvom uplatnenia mimoriadnych opravných prostriedkov, podanie dovolania nevynímajúc. Tým nie je dotknutý záver, že dovolací súd práve s poukazom na vyššie vyjadrené nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky v podanom dovolaní namieta hlavne skutkový stav, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach „nesprávne" zistený okresným súdom ako aj krajským súdom. Vo vzťahu k uvedenému dovolací súd uvádza, že z dôkazov, ktoré sú uvedené v predloženom spisovom materiály, ako výpovede obvinených, poškodeného, svedkov a listinných dôkazov, je možné vysloviť záver, že došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke na sumu 2 000 000,- Sk medzi poškodeným B. Z. a obvinenou G. D., z 9. októbra 2007 (č. l. 4 vyšetrovacieho spisu), ktorej text sám pripravil. Z predmetnej zmluvy je možné vyvodiť, že v nej nebol uvedený účel, na aký majú byť požičané peniaze použité, tento uvádzali obe zmluvné strany len ústne vo svojich výpovediach, bola dohodnutá lehota vrátenia požičanej sumy (15. novembra 2007) a zabezpečenie pôžičky. Poškodený takúto písomnú zmluvu podpísal bez nátlaku a dobrovoľne s plným vedomím všetkých právnych následkov. Na základe vykonaných dôkazov, výpovedí obvinenej aj poškodeného je zjavné, že poškodený uzatvoril takúto zmluvu s určitým úmyslom veľmi výrazného zisku a nie za podmienok, že by bol obvinenou uvedený do omylu alebo, že by táto využila jeho omyl. Na základe uvedeného došlo teda k odovzdaniu finančných prostriedkov poškodeným B. Z. obvinenej G. D.. V samotnej zmluve o pôžičke absentuje účel použitia týchto peňazí, potom obvinená mohla s týmito peniazmi disponovať, ako uznala za vhodné.
názoru dovolacieho súdu krajský súd správne uviedol, keď konštatoval, že: ,,V popise skutku uvedeného v obžalobe (súd môže rozhodovať len o skutku uvedenom v obžalobe, § 378 ods. 1 Trestného poriadku) absentuje prioritne popis ,,podvodného konania zo strany obžalovaných", teda buď uvedenie do omylu, alebo využitie omylu u poškodeného prípadne tretej osoby. Je nutné rozlišovať medzi trestnoprávnymi a občianskoprávnymi vzťahmi. Nie je možné ani prípustné riešiť občianskoprávne vzťahy (medzi ktorými sú aj záväzkové vzťahy, kúpna zmluva, prenájom, zmluva o úvere atď.) prostriedkami trestného práva (princíp „ultima racio"), čo napokon aj v danej veci bolo riešené samotným poškodeným, ktorý sa svojho nároku na vrátenie peňazí úspešne domáhal v občianskoprávnom konaní". Vo vzťahu k preukázaniu viny obvinenému G. T. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zo získaných dôkazov, jednotlivých výpovedí svedkov, ktoré sa nachádzajú v spise, nie je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností určiť, že bol usvedčený zo spáchania činu, ktorý sa mu obžalobou kladie za vinu. Na základe vykonaných dôkazov je možné uviesť, že vo vzťahu k obvinenému boli tieto dôkazy nepriame a vo svojom súhrnne nevytvárajúce logickú, ničím nerušenú a uzatvorenú sústavu dôkazov, na základe ktorej by bolo dokázané, že skutok spáchal obvinený G. T.. Dovolací súd poukazuje na R 45/2017
ktorého: ,,IV. Ak minister spravodlivosti využije svoje oprávnenie podať dovolanie
3 TP pre nesprávne zistenie skutkového stavu v podstatných bodoch na základe vykonaných dôkazov, musí v dovolaní konkretizovať nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov (§ 168 ods. 1 TP), nakoľko len taká chyba môže byť v uvedenej situácii podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom. Ak sa dovolateľ obmedzí na výpočet vykonaných dôkazov, alebo uvedie len ich vlastné hodnotenie, dovolanie je zrejme nedôvodné [§ 382 písm. c) TP] (uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2TdoV/7/2016, z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.