1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) vlastnícke právo k pozemkom kat. úz. L., na chýbajúcu výmeru 4526m2, pozemkov v kat. úz. L., zapísané v PKV č. X., mpč. X., roľa P. o výmere 15838m2, mpč. X. pastvina P. o výmere 4976m2, pod B/5b v podiele 1/36 a pod B/6d v podiele 8/36, po zápise registra ZRPS, stav E-KN zapísaný na LV č. X., parc. č. X., OP o výmere 12055m2, parc. č. X. TTP, o výmere 4223m2 v kat. úz. L., pod B/2, v podiele 9/36. Zároveň správny orgán rozhodol, že navrhovateľovi nepriznáva ani právo na náhradu za uvedené pozemky
503/2003 Z.z. z dôvodu, že nie je oprávnenou osobou
1 tohto zákona a ani ďalšou oprávnenou osobou
2 tohto zákona s tým, že pozemky neprešli v rozhodnom období na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov ako sú uvedené v § 3 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Zároveň vo výrokovej časti správny orgán rozhodol, že rozdiel vo výmere medzi stavom pozemno-knižným a stavom EKN sa zistil až po spracovaní registra ZRPS a jeho zápise do KN pod položkou Z 420/2002 na základe rozhodnutia č. 2002/000001 na Správe katastra Sobrance. Krajský súd takto rozhodol keď sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že v rozsahu uplatnenému reštitučnému nároku jeho žiadosti zo dňa 29.12.2004 je oprávnenou osobou
1 písm.
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vlastníctvo Slovenskej republiky – S. v. p., š.p., Ž. bolo zapísané na LV č. X.
ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., parcela C – KN č. X 2Sžo/143/2010 3 v operáte KN zapísaná na LV č. X. ako celok nebola predmetom konania pri spracovaní registra ZRPS ale bola iba z evidencie KN prevzatá a vlastnícke právo bolo zapísané na S. v. p., š.p. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu ďalej vyplýva, že pozemky, ktoré navrhovateľ uplatnil v reštitučnom nároku neboli predmetom výkupu pre VSN – Záchytný kanál L., na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.7092-1/72 zo dňa 15.11.1974 a teda tieto pozemky v rozhodujúcom období neprešli na štát ani inú právnickú osobu, a preto pozemky pre výstavbu záchytného kanála v kat. úz. L., zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. v rozhodujúcom období neboli vyvlastnené. Čo sa týka rekonštrukcie stavby rieky U. bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu v Michalovciach o povolení stavby zo dňa 12.10.1997, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.11.1997 a pre účely tejto vodohospodárskej výstavby bola z pozemkov parc. č. KN – E X. a parc. č. KN – E X. zapísaných na LV č. X. kat. úz. L. zabratá výmera spolu 10 235m2, a navrhovateľovi bola z tejto výmery zabratá výmera 2559m2 zodpovedajúca jeho spoluvlastníckemu podielu 9/36 k celku
výpisu z LV č. X. kat. úz. L. pod B2. Taktiež krajský súd poukázal na to, že sa stotožňuje s názorom navrhovateľa iba v tej časti, že odporca nevie odôvodniť prevzatie všetkých pozemkov, čo však nie je v reštitučnom konaní na ujmu navrhovateľa, pretože v prípade preukázania svojho vlastníckeho práva si môže navrhovateľ toto svoje právo uplatniť v občianskoprávnom konaní. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako nezákonný zmenil s tým, že rozhodnutie odporcu ako nezákonné zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. Poukázal na to, že krajský súd sa vôbec nevyporiadal s jeho námietkou, že je podstatný rozdiel medzi časom zistenia rozdielu vo výmere medzi stavom pozemno-knižným a stavom EKN-E a časom zásahov, teda skutočnej zmeny a zistenie v rámci konania ROEP za okolností ako k tomu došlo, nemôže mať vplyv na reštitučný nárok. Nevykonanie geodetického zamerania a spracovanie podkladov ZRPS a ROEP bez reambulovaných máp pri takomto nedostatočnom stave evidencie nehnuteľností v kat. úz. L., ako to vyplýva zo spisu, je ďalším nedostatkom pri spoľahlivom zistení skutkového stavu, čomu ani správny orgán ale ani krajský súd napriek názoru a upozorneniu Správy katastra Sobrance č. 18/2009 zo dňa 20.10.2009 nevenovali náležitú pozornosť. Zdôraznil, že si uplatnil nárok na nehnuteľnosti ako celok, a že v reštitučnom konaní sa uplatňuje nárok
stavu k času odňatia veci, 2Sžo/143/2010 4 teda k rozhodnému obdobiu. Uvedenie nesprávnych, resp. neexistujúcich a neidentifikovaných výmer parciel v pozemkovej knihe, resp. katastri nehnuteľností, nemá dopad na zákonný rozsah uplatneného nároku, ktorý je identifikovaný a ohraničený parcelnými číslami, a to nezávisle od vykázaných zmien a úbytkov, ku ktorým došlo dodatočne. Poukázal na to, že reštitučný nárok bol uplatnený v rozsahu výmery
stavu, v akom sa nachádzal v pozemno-knižnej vložke č. X. kat. úz. L., a to mpč. X. – roľa P. o výmere 15 838m2, mpč. X. – pastvina P. o výmere 4976m2 a má sa navrátiť vlastníctvo k pozemku v rozsahu, ktorý prešiel na štát z dôvodov
503/2003 Z.z.
navrhovateľa dôležitý je údaj uvedený v uplatnenom nároku v položke „ďalšie skutočnosti“, kde je uvedené, že časť parciel presne neidentifikovaného rozsahu je vo vlastníctve SR v správe S. v. p., š.p., Ž. a poukázal v tejto súvislosti na to, že uplatneným reštitučným nárokom tu nie je iba rozdiel vo výmere medzi stavom pozemno-knižným a stavom EKN po spracovaní registra ZRPS vo výmere 4526m2, ktorú skutočnosť správa katastra nevie právne argumentačne zdôvodniť, ale navrátenie vlastníctva k pozemku v rozsahu skutočného odňatia
Za danej skutkovej situácie je navrhovateľ toho názoru, že je oprávnenou osobou v zmysle § 2 ods. 1 v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 písm. o), a to prevzatie nehnuteľností bez právneho dôvodu a tiež
3 zákona. Ďalej navrhovateľ uviedol, že chýbajúci úbytok 4526m2 (
správy katastra 4670m2) z pôvodnej výmery 20 814m2 nie je možné považovať za dovolenú odchýlku aj keby boli mapy skutočne vyhotovené krokársky, čo však nie je pravdou, keďže z listu správy katastra na strane 2 vyplýva, že „nejednalo sa o krokárske náčrty ale o náčrty rámcové, vyhotovené rozdelením mapových listov v mierke 1:2880“. Poukázal na to, že pokiaľ odporca tvrdí, že v roku 1976 bolo v kat. úz. L. vykonané technicko-hospodárske mapovanie pozemkov, na základe ktorého bola vytvorená CKN parcela č. X. – vodná plocha (rieka U) o výmere 125 512m2, zapísaná na LV č. X. vo vlastníctve S. v. p., š.p., tak neobstojí argumentácia odporcu, že nebolo možné zistiť, z akých parciel bola vytvorená, nakoľko chýbal mapový (technický) podklad a že list vlastníctva č. X. bol založený v roku 1974 na pôvodnú parcelu č. X., ktorá po THM v roku 1976 bola prečíslovaná na parcelu č. x, tak
navrhovateľa takýto technický podklad bol dodatočne zabezpečený, a ak predsa chýba právny titul, na základe ktorého štát mal nadobudnúť predmetné pozemky, tak list vlastníctva bol založený
navrhovateľa v rozpore aj s vtedy platným právnym stavom a pozemky štát prevzal bez právneho dôvodu. Táto skutočnosť vyplýva 2Sžo/143/2010 5 aj z konštatovania rozhodnutia odporcu na poslednej strane jeho rozhodnutia, kde odporca tvrdí, že sa malo vykupovať a vyvlastňovať už v roku 1968 v prospech čsl. štátu povodia Bodrogu a Hornádu pre VSN – Záchytný kanál L. a že parcely X. a X. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. neboli predmetom týchto konaní. Tvrdenia odporcu sú vyvrátené dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, vrátane odpovede Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009 a reambulovanej mapy z pozemkového katastra z roku 1932. Skutočnosť, že vlastníctvo je evidované (deklarované) na mene štátu alebo právnickej osoby, ešte nevylučuje odňatie vlastníctva bez právneho dôvodu. Aj z rozhodnutia odporcu
navrhovateľa vyplýva, že predmetné prevody a zmeny sa konali v rozhodnom období, a teda k zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľa došlo v rozhodnom období, a to prevzatím nehnuteľností bez právneho titulu a náhrady a na veci nemení nič ani tá skutočnosť, že rozdiel tzv. úbytok 4526m2 v zápise bol zistený až po zápise rozhodnutia o ZRPS. Sám správny orgán potvrdzuje, že nie je možné z listinných dôkazov preukázať, akým spôsobom vznikol stav vlastníctva na mene Slovenskej republiky. Je nesporné, a vyplýva to aj zo spisového materiálu, že na základe nedostatočne spracovaného registra ZRPS a ROEP sa zapisovalo vlastníctvo, resp. sa deklaroval stav vlastníctva v katastri nehnuteľností. Po vykonanej nedostatočnej úprave ROEP došlo k zápisu o zmene vlastníctva štátu na liste vlastníctva č. X., avšak len sa deklaroval určitý stav, avšak nešlo o nadobudnutie vlastníctva zo strany štátu, pretože titul nadobudnutia vlastníctva aj
vyjadrenia odporcu sa tu nenachádza. Ide tu o pozemky, ktoré sa
navrhovateľa čiastočne vytvorili z ich pozemkov a tohto času sú vo vlastníctve štátu bez presného rozsahu výkazu zmien a titulu nadobudnutia. Navrhovateľ ďalej poukazoval na to, že nesúhlasí s tvrdením, že by voda zobrala z ich parciel skoro pol hektára z dvoch hektárov, pretože k žiadnej zmene na týchto parcelách okrem stavebných úprav nedošlo, a taktiež ani s tvrdením, že čo voda zobrala z predmetných parciel usadilo sa o niečo ďalej v pôvodnom koryte rieky a táto časť je označená a parc. č. X. – zbytok neknihovanej rieky U-. Aj z listu vlastníctva vyplýva, že parcela č. X. je ostatnou plochou a nie vodnou plochou a novovytvorenou parcelou. Pokiaľ by to bolo pravdou, tak ani to by nevylučovalo
navrhovateľa oprávnenosť jeho reštitučného nároku v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) v spojení s § 6 ods. 2 zákona č. 503/02003 Z.z. 2Sžo/143/2010 6 Obvodný pozemkový úrad Michalovce sa k odvolaniu navrhovateľa písomne vyjadril a poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 29.07.2009 a žiadal, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať v reštitučnom konaní, že je oprávnenou osobou
ako aj tú skutočnosť, že žiadané nehnuteľnosti prešli na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodnom období z dôvodov uvedených v § 3 zákona č. 503/2003 Z.z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke www.nsud.sk.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania posudzoval, vzhľadom na námietky navrhovateľa, či správny orgán ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a či vzhľadom na námietku navrhovateľa ohľadne hodnotenia dôkazov bolo reštitučné konanie vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Reštitučný zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spoločne s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období stanovenom v tomto zákone vo vzťahu k zakotvenému okruhu subjektov a zákonom ustanovenom okruhu reštitučných titulov. 2Sžo/143/2010 7 Zákon č. 503/2003 Z.z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané
osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb.) . Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodné obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
2 zákona č. 503/2003 Z.z., ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol celé dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi
závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
v zákone stanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu splnenia zákonom stanovených podmienok. Okruhom osôb uvedených v ustanovení § 2 ods. 2 písm. e) zákona č. 503/2003 Z.z. je okruh uzavretý a ďalšie oprávnené osoby nemôžu už prichádzať do úvahy. Z administratívneho spisu správneho orgánu mal odvolací súd za preukázané, že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. písomným podaním zo dňa 29.12.2004, ktoré podanie došlo Obvodnému pozemkovému úradu Michalovce dňa 29.12.2004. Navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok na pozemkové nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. L., a to na pozemno-knižné parcely č. X. a X..
navrhovateľa predmetné parcely prešli na čsl. štát v rozhodnom období bez právneho dôvodu a že náhrada za predmetné parcely mu vyplatená nebola. Správny orgán ako i krajský súd konštatovali, že pozemno-knižné parcely č. X. a X. zapísané v pozemno-knižnej vložke č. X. kat. úz. L. neboli predmetom výkupu pre VSN – Záchytný kanál L. na základe geometrického plánu č. 915-027-6 zo dňa 30.01.1968 a právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia č. Výst.7092-1/72 zo dňa 15.11.1974 v prospech čsl. štátu, v Správe povodia Bodrogu a Hornádu, t.j. v rozhodnom období od
odvolacieho súdu toto nemôže byť právny dôvod, aby si navrhovateľ nie v reštitučnom konaní ale v občianskom súdnom konaní uplatňoval svoje nároky, ako to tvrdí krajský súd. Preto bolo povinnosťou krajského súdu ako i obvodného pozemkového úradu jednoznačne skutkovo a právne ustáliť, či v posudzovanej veci ide o reštitučné nároky v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. a či uplatnený reštitučný nárok zo strany navrhovateľa spadá pod vecnú pôsobnosť zákona č. 503/2003 Z.z.
právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ak by navrhovateľom uplatnený reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. spadal pod tento reštitučný zákon, tak nie je možné stotožniť sa s právnym záverom krajského súdu, že v podstate navrhovateľovi nič nebráni, aby si svoje nároky uplatňoval v občianskom súdnom konaní, teda inými právnymi prostriedkami.
1 písm.
1,2 a 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy.
1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 správneho poriadku).
1, 2 správneho poriadku účastník konania zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu, ich spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z obsahu administratívneho spisu mal Najvyšší súd SR za preukázané, že príslušný obvodný pozemkový úrad neumožnil navrhovateľovi, aby navrhol alebo predložil dôkazy s poučením o jeho procesných právach a neumožnil mu, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci samej vyjadril k jeho podkladom ako aj k spôsobu ich zistenia. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal odvolací súd za preukázané, že správny orgán postupoval v správnom konaní v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku, pretože neumožnil, aby sa navrhovateľ mohol pred vydaním 2Sžo/143/2010 11 rozhodnutia vyjadriť k jeho podkladom, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Za danej skutkovej a právnej situácie v posudzovanej veci považuje odvolací súd uvedené procesné pochybenie správneho orgánu za takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné a je potrebné ho z dôvodov ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. za použitia ustanovenia § 250l ods. 2 O.s.p. zrušiť. I z listinného dôkazu nachádzajúceho sa v súdnom spise, a to listu Katastrálneho úradu v Košiciach, Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009, adresovaného Obvodnému pozemkovému úradu v Michalovciach vyplýva, že v predmetnej veci nebol riadne zistený skutočný stav veci. Pozemkový úrad v dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného poukazuje na to, že v minulosti predmetná nepresnosť vo výmerách mohla okrem iného nastať v dôsledku použitia i krokárskych máp, avšak z obsahu uvedeného listu Správy katastra Sobrance zo dňa 20.10.2009 vyplýva, že zachovali katastrálne meračské náčrty z mapovania v roku 1863 a nejednalo sa o krokárske náčrty ale o náčrty rámcové, vyhotovené rozdelením mapových listov v mierke 1:2880. Taktiež z obsahu listu Správy katastra Sobrance vyplýva, že príslušné náčrty zobrazovali polohu a tvar pôvodných nehnuteľností a obsahovali tiež ich parcelné čísla a po identifikácii všetkých dostupných informácií o parcelách
zachovalých materiálov do katastrálnych meračských náčrtov dá sa zrekonštruovať mapa pozemkového katastra reambulovaná v roku 1932. Pri reambuláciách máp z roku 1863 dochádzalo aj k prečíslovaniu parciel, nakoľko dochádzalo k deleniu nehnuteľností
držby, čím vznikalo veľa nových odlomenín. Taktiež Správa katastra Sobrance okrem iného konštatuje, že reambulovaná mapa pozemkového katastra nebola a nemohla byť zohľadnená pri spracovaní ZRPS ani ROEP, nakoľko sa nenachádza v archívnych materiáloch správy katastra, nepodarilo sa ju získať vykonávateľovi ZRPS, resp. správnemu orgánu ROEP a preto ich nemohli poskytnúť spracovateľovi oboch registrov. Taktiež dôležitá skutočnosť vyplýva i zo záveru príslušného podania Správy katastra Sobrance keď konštatuje, že keby boli správnemu orgánu zo strany pracovníkov štátneho archívu zakarpatskej oblasti Ukrajiny poskytnuté aspoň kópie reambulovaných máp z roku 1932, tak ako ich poskytli oprávnenej osobe, tak tento problém by sa nemusel riešiť. I z obsahu tohto tvrdenia Správy katastra Sobrance vyplýva nesporne, že v posudzovanej veci nebol náležite zistený skutočný stav veci, pretože príslušnú reambulovanú mapu z roku 1932 si navrhovateľ dokázal zabezpečiť zo štátneho archívu zakarpatskej oblasti Ukrajiny, 2Sžo/143/2010 12 pričom takýto listinný dôkazný prostriedok v záujme čo najobjektívnejšieho zistenia skutočného stavu veci správny orgán vôbec nežiadal a naviac pokiaľ by bol postupoval v úzkej súčinnosti v priebehu správneho konania s účastníkom konania, teda s navrhovateľom, bol by navrhovateľ príslušný listinný dôkazný prostriedok pozemkovému úradu predložil. V ďalšom štádiu konania bude preto povinnosťou správneho orgánu postupovať dôsledne v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku a vo veci vykonať náležité dokazovanie a pokiaľ by mal správny orgán pochybnosti, ako to v skutočnosti v súčasnosti i v prírode fyzicky s týmito predmetnými parcelami je, tak nič nebráni správnemu orgánu i v priebehu správneho konania vo veci ustanoviť príslušného súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie (§ 36 správneho poriadku), ktorému zadá príslušné znalecké úlohy za účelom čo najobjektívnejšieho zistenia skutočného stavu veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. zmenil a rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Michalovciach ako nezákonné v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 2 O.s.p. za použitia ustanovenia § 246c ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože v priebehu odvolacieho konania navrhovateľovi napriek úspechu vo veci trovy konania nevznikli a odporcovi náhrada trov konania zo zákona neprináleží. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 18. mája 2011 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.