Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/70/2022 Identifikačné číslo spisu: 1112226460 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 420písm.

1. f)CSP 6. Podľa § 420 písm.
2. f)CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie a na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 7. K tvrdeniam žalobcu o nedostatkoch odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu resp. rozsudku súdu prvej inštancie treba uviesť, že súčasťou práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci. Povinnosť súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-B, str. 49, § 30). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď aj na argument strany, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 8. Žalobca prípustnosť podaného dovolania vyvodil z § 420 písm.
3. f)CSP a svoju argumentáciu o existencii vady v zmysle § 420
4. f)CSP založil na tvrdení o absencii riadneho odôvodnenia, keď sa obmedzil len na stručné konštatovanie v závere (ods. 30.) odôvodnenia, kde uviedol, že zodpovednosť štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči žalobcovi a dostatočným spôsobom sa nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadom formálneho výkonu dohľadu žalovanej. 9. Pre vznik nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok, a to: existenciu nesprávneho úradného postupu, škody a príčinná súvislosť medzi týmito dvoma podmienkami. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť. To znamená, že ak osoba, ktorá sa cíti byť poškodená orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, neunesie dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania existencie niektorej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je potrebné žalobu o náhradu škody bez ďalšieho zamietnuť. 10. Odvolací súd svoje rozhodnutie, ktorým potvrdil zamietajúci rozsudok okresného súdu odôvodnil tým, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., a to nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi. Dôvody tohto záveru uviedol v bode 30. rozsudku. Dovolateľ preto neopodstatnene tvrdí, že sa odvolací súd s touto námietkou nijako, resp. nedostatočne vyporiadal, resp. že odvolací súd pri rozhodovaní neprihliadol na skutočnosť, že neiniciovanie konania proti Obchodníkovi s CP samo osebe nevylučuje možnosť podať žalobu o náhradu škody proti štátu. Súdy v základnom konaní nepodmienili úspešnosť žaloby neúspešným uplatnením si nároku u iného subjektu, práve naopak vylúčili zodpovednosť štátu práve pre absenciu jednej z podmienok nevyhnutných pre jej existenciu. 10.1. Rovnako neobstojí ani jeho námietka o nedostatku riadneho odôvodnenia týkajúca formálneho výkonu dohľadu žalovanej. Odvolací súd v bode 31. rozsudku zdôraznil, že za nesprávny úradný postup nie je možné považovať skutočnosť, že výklad hmotnoprávnych ustanovení štátneho orgánu je odlišný od očakávaní strany, ktorej práv sa rozhodnutie má dotýkať. 11. Dovolací súd má za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP a § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. 12. Dovolací súd z dôvodov vyššie uvedených vadu podľa § 420 písm.
5. f)CSP nezistil.

§ 421ods.

1 CSP všeobecne

1. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
2. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).
3. Na to, aby dovolací súd mohol pristúpiť k meritórnemu dovolaciemu prieskumu rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v § 431 až § 435 CSP. 16.
4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). 16.
5. Pre záver o tom, že ide o právnu otázku, kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej a pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci subjektívny názor sporovej strany, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca. Právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť hypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie, a ani otázky, ktoré vôbec nesúvisia s rozhodovaným sporom. Sama polemika dovolateľa s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 CSP.

§ 421ods.

1 písm.

1. c)CSP 17. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
2. c)CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len na také právne otázky, ktoré odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a ide o takú právnu otázku, ktorú dovolací súd rieši rozdielne. 18. Dovolateľ nastolil v dovolaní otázku (bod 3.2. tohto uznesenia), od vyriešenia ktorej podľa jeho názoru záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci a ktorú mal odvolací súd vyriešiť nesprávne, pričom takto položené otázky sú v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu riešené rozdielne. Dovolateľ síce jasne a zrozumiteľne uviedol v dovolaní konkrétnu právnu otázku, odvolací súd však na jej vyriešení nezaložil rozhodnutie napadnuté dovolaním. 18.1. Dovolateľ nastolil otázku, či žalobca v pozícii poškodeného je povinný preukázať bezúspešnosť vydania pohľadávky od škodcu (Obchodníka s CP) pri uplatnení nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom, resp. či v prípade, ak existovala možnosť si škodu uplatniť voči škodcovi a túto poškodený nevyužil, nie je oprávnený si nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom uplatniť voči žalovanému. Odvolací súd ale výslovne v bode 31. rozsudku uviedol, v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zákona č. 514/2003 Z. z, a to nesprávny úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou Obchodníka s cennými papiermi. Odvolací súd teda nepodmienil úspešnosť žaloby bezúspešnosťou vydania pohľadávky od škodcu (Obchodníka s CP), resp. uplatnením si náhrady škody u škodcu. Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré dovolateľ odkázal, riešia navyše vzťah práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánom verejnej moci a práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde nositeľ zodpovednosti za škodu (t. j. štát) je spravidla odlišný od subjektu, ktorý sa bezdôvodne obohatil na úkor fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá bola dotknutá nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. 19. Dovolací súd uzatvára, že na nastolenej právnej otázke odvolací nezaložil svoje rozhodnutie. Dovolací súd je prísne viazaný otázkou vymedzenou dovolateľom, nemôže ju modifikovať ani prispôsobovať (II. ÚS 291/2021). Dovolacia argumentácia z uvedených dôvodov nepredstavuje vymedzenie podstatnej právnej otázky tak, ako to predpokladá § 421 ods. 1 písm.
3. b)CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP. 20. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dovolanie dovolateľa nie je dôvodné a z uvedeného dôvodu ho preto dovolací súd podľa ustanovenia § 448 CSP zamietol. 21. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd aplikujúc ustanovenia § 438 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V dovolacom konaní bola úspešná žalovaná, čo zakladá jej právo na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovanej však trovy spojené s dovolacím konaním podľa obsahu spisu nevznikli žiadne, preto jej dovolací súd ich náhradu nepriznal. 22. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.