1 C. s. p. 2. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil a v časti náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
neho vecne správne rozhodol. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobkyne, odvolací súd doplnil ďalšie dôvody. 2.1. V posudzovanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, v ktorom na strane žalobcov musia vystupovať všetci vlastníci alebo spoluvlastníci pozemku, na ktorom neoprávnená stavba stojí. Hoci ustanovenie § 135c O. z. (stavba na cudzom pozemku) smeruje k ochrane vlastníka pozemku, dotknuté ustanovenie je systematicky zaradené medzi ustanovenia O. z., upravujúce nadobúdanie vlastníctva. Súdne konanie o vyporiadanie neoprávnenej stavby je konaním, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi stranami a kde súd nie je viazaný návrhom strán konania (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2223/2013). Ak súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné, musí upraviť vzťah medzi stranami iným spôsobom, vyplývajúcim z ustanovenia § 135c O. z. Preto samotná skutočnosť, že na strane žalobcov nevystupovali všetci spoluvlastníci zastavanej nehnuteľnosti, vylučovala vyporiadanie neoprávnenej stavby
rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3179/2005). V danom prípade sa nejednalo o žalobu na ochranu vlastníckeho práva
O. z., v prípade ktorej prostriedky ochrany vlastníckeho práva prináležia každému jednotlivému spoluvlastníkovi, proti tomu, kto predmet spoluvlastníctva neoprávnene zadržuje alebo do neho neoprávnene zasahuje. Vyporiadanie neoprávnenej stavby
predpokladá nutnosť účasti v konaní všetkých spoluvlastníkov zastavaného pozemku, teda tak žalobkyne, ako i druhého spoluvlastníka pozemku, ktorý nebol stranou v spore (za ktorú nemožno pokladať intervenienta na strane žalovaných). Súd v konaní o usporiadanie pomerov v prípade stavby na cudzom pozemku môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, ako navrhovaným spôsobom, s poukazom na ustanovenie § 135c O. z., aplikácia ktorého v dôsledku nedostatku vecnej aktívnej legitimácie nebola možná. Spoluvlastník je sám legitimovaný na podanie takej žaloby, ktorou by čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu, čo však nebol daný prípad. Vo vzťahu k užívaniu a využívaniu predmetu spoluvlastníctva odvolací súd uviedol, že pri rozhodovaní o hospodárení so spoločnou vecou je určujúcim činiteľom veľkosť spoluvlastníckych podielov (tzv. majoritný princíp). Ak nastane rovnosť hlasov, môže ktorýkoľvek spoluvlastník podať návrh na súd. Primárne je preto rozhodujúce, aby si spoluvlastníci upravili vnútorné vzťahy vo vzťahu k predmetu spoluvlastníctva, na základe dohody alebo
právnej úpravy, a následne riešili pomery vo vzťahu k tretím osobám. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa (ďalej len „dovolateľka“) z dôvodu
1 písm. a) C. s. p. Namietala, že odvolací súd sa svojím rozhodnutím a právnym názorom odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a teda tento právny názor odvolacieho súdu je v rozpore s právnym názorom Najvyššieho súdu SR. Poukázala na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/69/2006, 2Cdo/80/2002, 1Cdo/68/2008 (ochranu proti zásahu žalovaného, ktorým neoprávnene bezprostredne narušuje vlastnicke právo žalobkyne preto súd nesmel odoprieť. Ani spochybňovanie vecnej legitimácie žalobkyne dovolateľom v spore poukazovaním na to, že je len spoluvlastničkou nehnuteľnosti (s podielom 1/2) bola sama bez účasti druhej spoluvlastníčky v tejto právnej veci vecne legitimovaná podať proti žalovanému negatórnu žalobu. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spaluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb.) 3.1.
dovolateľky predmetom sporu je vo vzt'ahu k žalovaným konečné vyriešenie neoprávneného užívania. Ako žalobkyňa si doposiaľ voči žalovaným vôbec neuplatňovala sekundárny zodpovednostný nárok, ale s konečnou platnosťou sa domáha odstránenia protiprávneho stavu postupom vymedzeným v § l35c ods. 1 a § 126 Občianskeho zákonnika upravujúceho právo vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva voči neoprávnenému užívateľovi, ktorými žalovaní sú. 3.
1 a 2 C. s. p. a § 450 C. s. p.
Predmetný stav
žalovaných vznikol v dôsledku pochybenia stavebného úradu.
žalovaných žalobkyňa neoznačila jediné rozhodnutie, ktoré by predmetnú ustálenú prax podporovalo, žeby sa súdy odklonili od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Tieto závery nevyplývajú ani zo žalobkyňou uvádzaných rozhodnutiach najvyššieho súdu a preto navrhli dovolanie odmietnuť alebo zamietnuť.
právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu.
p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). 10. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C. s. p., je povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod.
p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.
1 písm. a) C. s. p. má určujúci význam vymedzenie „právnej“ otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Otázkou relevantnou
1 C. s. p. môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania podaného
uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti (vecnej prejednateľnosti) dovolania, zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C. s. p. (sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. 16.
1 písm. a/ C. s. p. je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom dovolateľ je povinný ním tvrdený odklon v dovolaní preukázať. Naopak prípustnosť dovolania nezakladá všeobecná nespokojnosť dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu (resp. jeho právnymi závermi), alebo všeobecné tvrdenie dovolateľa, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je v súlade s rozhodovacou praxou dovolacieho súdu. 17. Dovolateľka mala za to, že súdy nesprávne právne posúdili vec, v časti zamietnutia žaloby o odstránenie stavby žalovanými na ich vlastné náklady z dôvodu, že na strane žalobkyne nevystupoval aj druhý podielový spoluvlastník. Z obsahu dovolania vyplynulo, že súdy nesprávne aplikovali ust. § 135c ods. 1 OZ
ktorého, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). 18. Dovolateľka v tomto smere poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/69/2006, 2Cdo/80/2002, 1Cdo/68/2008 (ochranu proti zásahu žalovaného, ktorým neoprávnene bezprostredne narušuje vlastnícke právo žalobkyne preto súd nesmel odoprieť. Ani spochybňovanie vecnej legitimácie žalobkyne dovolateľom v spore poukazovaním na to, že je len spoluvlastníčkou nehnuteľnosti (s podielom 1/2 ) bola sama bez účasti druhej spoluvlastníčky v tejto právnej veci vecne legitimovaná podať proti žalovanému negatórnu žalobu. Z charakteru podielu ako výrazu vlastníctva k spoločnej veci vychodí, že spaluvlastník musí mať možnosť, aby aj samostatne čelil protiprávnym zásahom do práv a povinností plynúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Je preto aj sám legitimovaný na podanie negatórnej žaloby na odvrátenie protiprávnych zásahov do jeho spoluvlastníctva zo strany tretích osôb.) 18.1.
dovolateľky predmetom sporu je vo vzťahu k žalovaným konečné vyriešenie neoprávneného užívania. Ako žalobkyňa si doposiaľ voči žalovaným vôbec neuplatňovala sekundárny zodpovednostný nárok, ale s konečnou platnosťou sa domáha odstránenia protiprávneho stavu postupom vymedzeným v § 135c ods. 1 a § 126 Občianskeho zákonnika upravujúceho právo vlastníka domáhať sa ochrany vlastníckeho práva voči neoprávnenému užívateľovi, ktorými žalovaní sú. 19.
1 OZ ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby"). 19.1.
2 OZ pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. 19.2.
3 OZ súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
1 a 2 OZ môže podať len vlastník pozemku a tento musí smerovať proti vlastníkovi stavby (nie proti jej užívateľovi). Ak je pozemok pod stavbou vo vlastníctve viacerých spoluvlastníkov, môže žalobu podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov. Keďže u spoluvlastníkov pozemku by šlo o nerozlučné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 2 O. s. p., § 77 C. s. p.), ten spoluvlastník pozemku, ktorý by nebol žalobcom, bol by v postavení žalovaného spolu s vlastníkom stavby, resp. všetkými spoluvlastníkmi stavby, ak by stavba bola v podielovom spoluvlastníctve. 22. Naviac pre podielového spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý vystupuje na strane žalovaných ako intervenient, je
p. rozsudok záväzný, ak z osobitného predpisu vyplýva, že intervenient spolu so stranou sporu, na ktorej vystupuje tvoria nerozlučné spoločenstvo
p., čo prichádza do úvahy v prejednávanej veci, nakoľko intervenient vystupuje na strane žalovaných. 23. Dovolací súd konštatuje, že súdy z týchto právnych záverov nevychádzali, len uviedli, že v posudzovanej veci súdy založili svoje zamietavé rozhodnutie na nedostatku vecnej aktívnej legitimácie v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby, v ktorom na strane žalobcov musia vystupovať všetci vlastníci alebo spoluvlastníci pozemku, na ktorom neoprávnená stavba stojí. Vyporiadanie neoprávnenej stavby
predpokladá nutnosť účasti v konaní všetkých spoluvlastníkov zastavaného pozemku, teda tak žalobkyne, ako i druhého spoluvlastníka pozemku, ktorý sice nebol stranou v spore, ale bol intervenientom na strane žalovaných, pričom rozsudok, môže byť záväzný aj pre intervenienta a to v zmysle ust. § 84 C. s. p. s poukazom na § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok odvolacieho súdu a rovnakou vadou postihnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 C. s. p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.