Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Obdo/27/2022 Identifikačné číslo spisu: 6118289734 Dátum vydania rozhodnutia: 26.04.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 278písm.

1. b)CSP prostredníctvom interpretácie pojmu „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP Tieto pojmy nemožno podľa dovolateľky za žiadnych okolností stotožňovať a zamieňať, keďže „vážne okolnosti" v rámci inštitútu kontumačného rozsudku predstavujú inú kategóriu, než „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania. 17. Neúčasťou žalobkyne na pojednávaní totiž podľa dovolateľky nedochádza z jej strany k mareniu spravodlivosti, preto nebolo dôvodné uplatnenie sankcie v podobe vydania kontumačného rozsudku. Možnosť zúčastniť sa na súdnom pojednávaní je právom každého účastníka a záleží výlučne na ňom, či toto právo využije, alebo nie. Ak účastník toto právo nevyužije a z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlní, súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. septembra 2011 sp. zn. 3Cdo/40/2011). 18. Dovolateľka dodala, že pri žalovanej sume necelých 250 eur a dopravnej vzdialenosti medzi Bratislavou a Kežmarkom navyše iba samotné hotové výdavky, spojené s účasťou advokáta na pojednávaní (cestovné výdavky, náhrada za stratu času, režijný paušál) prevyšujú hodnotu sporu. Pri zohľadnení navýšenia týchto výdavkov o odmenu advokáta a DPH je zrejmé, že rozhodnutie bez pojednávania alebo v neprítomnosti advokáta žalobkyne je najhospodárnejšie a voči žalovanej najústretovejšie. V tejto súvislosti poukázala aj na právny názor Krajského súdu v Trnave z 19. novembra 2019 sp. zn. 9Co/105/2019, podľa ktorého „ak žalobca nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti, nemožno konštatovať, že žalobca bol doposiaľ v konaní pasívny. Žalobca použil prostriedky procesného útoku v súlade s ust. § 149 CSP (sudcovská koncentrácia konania), keď riadne pripojil a označil v žalobe, ako aj v podaní zo 14. decembra 2018 dôkazy, ktoré je potrebné vykonať a snažil sa ospravedlniť z pojednávania z dôvodu hospodárnosti. Na základe uvedeného odvolací súd konštatoval, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie tak, ako to predpokladá ustanovenie § 278 písm.
2. b)CSP". 19. Dovolateľka preto považuje za iracionálne, aby bol rozsudok pre zmeškanie vydaný v konaní, v ktorom sa sporová strana o svoje práva aktívne zaujíma, predloží vlastné skutkové a právne tvrdenia, dôkazné prostriedky, reaguje na vyjadrenia protistrany, ospravedlní svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní, v záujme hospodárnosti a efektívnosti nepožaduje odročenie a súhlasí s prejednaním veci v neprítomnosti. 20. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR zo 4. júna 2019 č. k. I. ÚS 233/2019-22, dovolateľka dodala, že je nevyhnutné dbať na to, aby boli vždy bezpodmienečne splnené všetky zákonné podmienky na vydanie kontumačného rozsudku. V opačnom prípade stráca štátny orgán (súd) legitimitu rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní spôsobom, ktorý vykazuje negatívne prvky byrokratického rozhodovania. Dovolateľka týmto považuje za nepochybné, že rozsudok pre zmeškanie nemal byť vydaný a odvolací súd ho mal zrušiť, a nie odmietnuť odvolanie. 21. Na základe vyššie uvedeného dovolateľka navrhla, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok na ďalšie konanie. 22. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila. 23. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP")], po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) preskúmal spor a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je prípustné a dôvodné. 24. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 25. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 26. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
3. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
4. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
5. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
6. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
7. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo
8. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Podľa § 428 CSP, dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 28. Podľa § 431 ods. 1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 29. Predmetom dovolacieho prieskumu je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým rozhodnutím bolo odvolanie žalobkyne proti súdom prvej inštancie vydanému rozsudku pre zmeškanie odmietnuté. Z tohto dôvodu je dovolanie voči napadnutému rozhodnutiu prípustné podľa § 420 CSP, pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 30. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
9. f)CSP, podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Túto vadu vzhliadla dovolateľka v takom postupe odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, kedy tieto vyhodnocovali „vážne okolnosti"

§ 278písm.

1. b)CSP prostredníctvom interpretácie pojmu „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP Tieto pojmy nemožno podľa dovolateľky stotožňovať a zamieňať, keďže „vážne okolnosti" v rámci inštitútu kontumačného rozsudku predstavujú inú kategóriu, než „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania. 31. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm.
2. a)na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
3. a)sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
4. b)žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 32. Civilný sporový poriadok upravuje rozsudok pre zmeškanie (nazývaný aj kontumačný rozsudok) ako osobitný druh súdneho rozhodnutia, ktorý je následkom pasivity procesných strán (t.j. žalobcu alebo žalovaného) v sporovom konaní. Pod pasivitou je potrebné chápať neplnenie si základných povinností sporovej strany, čo v prípade žalovaného znamená nepodanie vyjadrenia k žalobe, či tak v prípade žalobcu ako aj žalovaného nedostavenie sa na pojednávanie bez včasného ospravedlnenia svojej neúčasti vážnymi okolnosťami. Na to, aby súd mohol takýmto rozsudkom rozhodnúť v neprospech jednej zo sporových strán však musia byť splnené podmienky. 33. Zároveň Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo 4. júna 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019-22 vyslovil názor, že rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie aj za splnenia všetkých procesných podmienok „nie je žiadúce najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej). 34. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu je novým procesným inštitútom zavedeným Civilným sporovým poriadkom a podľa zákonodarcu

dôvodovej správy je zavedenie takéhoto kontumačného rozsudku odôvodnené tým, že „Dôsledky kontradiktórneho sporového konania vyžadujú procesnú aktivitu oboch sporových strán zásadne rovnako, preto predkladateľ prikročil ku konštruovaniu sankcie za procesnú pasivitu i na strane pasívneho žalobcu".

1. Jednou z podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu je skutočnosť, že žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť vážnymi okolnosťami. Zákonodarca pojem „vážne okolnosti" ďalej nešpecifikuje a právna teória k pojmu „vážne okolnosti" uvádza, že sú to okolnosti takej intenzity a závažnosti, ktoré znemožňujú účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov (choroba, úraz, úmrtie v rodine) s dôrazom, že „vážnosť okolností" je vždy na posúdení a voľnej úvahe súdu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck,
2. s. 1004).
3. Na druhej strane česká právna úprava používa v daných intenciách termín „dôvodné ospravedlnenie", pričom právna teória zastáva názor, že ospravedlnenie žalovaného je dôvodné, ak tvrdí také skutočnosti, ktoré sú spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní súdu ospravedlniť (Bureš. J. - Drápal. L. a kol.: Občanský soudní řád, komentář,
4. vydání).
5. Dovolací súd konštatuje, že vyhodnotenie „vážnych okolností"

§ 278písm.

b) CSP prostredníctvom interpretácie pojmu „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania podľa § 183 ods. 1 CSP, nie je správne. Ide o rozličné procesné situácie, kedy následkom vyhodnotenia „vážnych okolností"

§ 278CSP je vydanie kontumačného rozsudku v neprospech žalobcu, a to bez ďalšieho.

Tento inštitút je možné aplikovať jedine za prísneho splnenia všetkých procesných podmienok, medzi ktoré patrí pasivita žalobcu, za ktorú však nie je možné považovať doručenie takého návrhu, ktorým ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní a z dôvodu hospodárnosti konania výslovne žiada o prejednanie veci bez jeho prítomnosti.

1. Je pritom irelevantné, či v takomto návrhu uvádza advokát žalobcu ako jeden z dôvodov jeho neprítomnosti na vytýčenom pojednávaní v súdenej veci iné kolidujúce pojednávania alebo nie (ako v prípade žiadosti o odročenie pojednávania), nakoľko takýto procesný postup žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, ktorým výslovne z dôvodu hospodárnosti žiada o pojednávanie bez jeho prítomnosti (za podmienky, ak je takýto návrh doručený včas), nie je možné považovať za pasivitu žalobcu, resp. stratu záujmu na konaní. Vzhľadom na procesný útok žalobkyne v súdnom spore, ktorým k žalobe pripojila a označila dôkazy, ktoré navrhuje v konaní vykonať, ako aj všetky jej podania k vyjadreniam žalovanej strany, čím žalobkyňa neostala v konaní pasívna, by bol postup konajúceho súdu na základe prísneho výkladu splnenia podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie rýdzo formalistický (I. ÚS 233/2019).
2. Preto dovolací súd uzatvára, že by bolo procesne nesprávne, ak by konajúce súdy v procesnej situácii, kedy žalobca včas žiada o ospravedlnenie jeho účasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania s výslovnou žiadosťou o vykonanie pojednávania bez jeho prítomnosti, tento vyhodnocovali prostredníctvom interpretácie pojmu „dôležitý dôvod" na odročenie pojednávania. Zároveň je možné zdôrazniť, že čisto formalistický postup súdu, ktorý by na návrh žalovaného automaticky rozhodol kontumačným rozsudkom pre zmeškanie žalobcu z dôvodu, že dôvodom neprítomnosti žalobcu nie je „vážna okolnosť", by nebol v súlade s článkom 17 základných princípov, podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
3. Preto ak v súdenej veci konajúce súdy dospeli k záveru, že žalobkyňa v ospravedlnení zo
4. augusta 2020 kvalifikovala ako „vážne okolnosti" kolíziu iných pojednávaní s pojednávaním v danej veci, kedy advokát žalobkyne nijako súdu nepreukázal, že sa snažil zabezpečiť svoju účasť na pojednávaní iným zástupcom na základe substitučného plnomocenstva, ale ani to, či v čase, keď sa mali konať tieto pojednávania zamestnával iba dvoch advokátskych koncipientov, postupovali procesne nesprávne, ak čisto formalisticky vyhoveli návrhu žalovanej a mali za to, že sú v danom prípade splnené všetky procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne. A to s akcentom nielen na vyššie uvedené skutočnosti súvisiace s procesným útokom žalobkyne realizované v priebehu konania, ale aj doručenia ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti konania a výslovnej žiadosti o pojednávanie v jej neprítomnosti.
5. V súdenom prípade žalobkyňa pojednávanie nezmeškala z objektívnych dôvodov, ale naopak, nezúčastnila sa ho zo subjektívnych, odôvodnených a vopred súdu včas oznámených dôvodov, čím žalobkyňa nezostala v spore pasívna, preto podmienky pre aplikáciu inštitútu podľa § 278 CSP a vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobkyne, neboli v súdenej veci splnené.
6. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľka dôvodne namietala nesprávne procesný postup konajúcich súdov pri vydaní rozsudku pre zmeškanie žalobkyne, z ktorého dôvodu najvyšší súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP).
7. Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené uznesenie odvolacieho súdu, sa vzťahujú aj na rozsudok súdu prvej inštancie a nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, najvyšší súd zrušil aj rozsudok súdu prvej inštancie (§ 449 ods. 2 CSP) a vec vrátil Okresnému súdu Kežmarok, ako súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
8. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
9. V ďalšom konaní sú súdy nižšej inštancie (súd prvej inštancie a aj odvolací súd) právnym názorom dovolacieho súdu viazané (§ 455 CSP).
10. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3 :
11. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.