1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, o dovolaní obvineného podanom proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 3T/33/2022, z 26. septembra 2022 takto rozhodol:
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného V. C. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 3T/33/2022, z 26. septembra 2022 bol obvinený V. C. uznaný za vinného zo spáchania zločinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona pre skutok podrobne rozvedený vo výrokovej časti rozsudku Okresného súdu Topoľčany. Za to bol menovanému uložený
3, § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov, pričom na výkon trestu odňatia slobody bol
2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému uložil ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 428,40 Eur a so zvyškom nároku bola poškodená strana odkázaná na civilný proces. Proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany podal obvinený V. C. prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie z dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, preto že: „ ... rozhodnutie Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 3T/33/2022, z
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Rozsudok bol vydaný po predchádzajúcom prijatí vyhlásenia obvineného
1 písm. b) Trestného poriadku (č. l. 334) o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Žiadna z oprávnených strán konania nepodala proti označenému rozsudku odvolanie, a preto nadobudol právoplatnosť 12. októbra 2022.
5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie
odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane
3 písm. c), d), f),
1 písm. c) Trestného poriadku. V citovanom zákonnom ustanovení nie je špecifikovaný konkrétny subjekt, ktorému takéto právo (podať dovolanie) prislúcha, a preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt (oprávnenú osobu v zmysle § 369 Trestného poriadku), oprávnený na podanie dovolania v prípadoch
5 Trestného poriadku. Ustanovenie § 257 ods. 5 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale je potrebné vykladať ho v súhrne s ďalšími zákonnými ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, v tomto prípade v prvom rade s ustanovením § 369 ods. 2 Trestného poriadku a tiež s ustanovením § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku.
1 dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1, - ods. 2 proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
1 písm. c) Trestného poriadku proti rozsudku súdu prvého stupňa, neprichádza do úvahy, a to ani s ohľadom na právo na spravodlivý proces. Prípadne zistená nesprávnosť vo vyššie uvedených rozhodnutiach môže byť napravená len na podklade dovolania podaného ministrom spravodlivosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku. V predmetnej veci ďalším ustanovením, ktoré vylučuje obvineného z okruhu oprávnených osôb na podanie dovolania, je ustanovenie § 372 ods. 1 prvá veta Trestného poriadku,
ktorého oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Tým, že obvinený V. C. vyhlásil, že je vinný, ktoré vyhlásenie bolo prijaté súdom, a tým že nepodal odvolanie proti výroku o treste, deklaroval svoju spokojnosť s rozsudkom súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa priznaním viny a nepodaním odvolania vzdal. V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti tak, ako je to vysvetlené vyššie. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, vydanom po prijatí vyhlásenia obvineného o tom, že je vinný, je síce prípustné podať dovolanie (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku), dovolanie ale môže podať na podnet príslušného subjektu len minister spravodlivosti Slovenskej republiky v zmysle § 369 ods. 1 Trestného poriadku, pretože ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa.
b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Ako vyplýva z ustálenej súdnej judikatúry (R 12/2017), ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 Trestného poriadku nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (veta prvá) Trestného poriadku. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného poriadku) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Trestného poriadku), dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 Trestného poriadku]. Obmedzenie uvedené v § 371 ods. 4 veta druhá Trestného poriadku sa týka len podnetu na dovolanie ministra spravodlivosti podané
odseku 3 naposledy označeného ustanovenia a na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné skonštatovať, že obvinený nie je osobou oprávnenou na podanie dovolania v danej veci. Takou osobou by bol len minister spravodlivosti. Preto najvyšší súd dovolanie obvineného V. C. odmietol
b) Trestného poriadku ako dovolanie podané neoprávnenou osobou. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.