Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Ndc/4/2023 Identifikačné číslo spisu: 1218202509 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Halušková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 39ods.

1 CSP ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.

§ 39ods.

2 CSP na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.

§ 39ods.

3 CSP o prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať. 4. Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný (§ 36 ods. 1 CSP). Príslušnosť sa určuje

okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania (§ 36 ods. 2 CSP). Výnimku z tejto zásady obsahuje ustanovenie § 39 CSP, upravujúce v odseku 1 tzv. nutnú delegáciu a v odseku 2 tzv. vhodnú delegáciu. Prikázaním veci dochádza k zmene miestnej príslušnosti súdu tej istej inštancie. 4.

1. K nutnej delegácii veci dochádza vtedy, ak je nadriadeným súdom rozhodnuté, že všetci sudcovia príslušného okresného alebo krajského súdu sú z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčení. 4.
2. Predpokladom prikázania veci z dôvodu vhodnosti

ustanovenia § 39 ods. 2 CSP je existencia okolností, ktoré umožňujú efektívnejšie, hospodárnejšie a rýchlejšie prejednanie veci. Nemožno pritom opomenúť, že miestna príslušnosť súdu, ktorý má vec prejednať, je základnou zásadou a prípadná delegácia príslušnosti inému súdu je len výnimkou z tejto zásady, ktorú treba - ako výnimku - vykladať reštriktívne. Ak by totiž nadriadený súd prikázal vec inému súdu

§ 39ods.

2 CSP, hoci by pre takéto rozhodnutie neboli podmienky, porušil by ústavne zaručenú zásadu, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi a že príslušnosť súdu ustanoví zákon (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Úvaha súdu o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie pomerov všetkých strán sporu, pričom na pomery strany, ktorý delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na ostatné strany sporu. Dôvody delegácie pritom môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä však osobnú, zdravotnú, sociálnu či finančnú.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vychádzajúc z obsahu návrhu žalovaného (§ 124 CSP) konštatuje, že dôvod nutnej delegácie (rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že všetci sudcovia Krajského súdu v Bratislave sú z prejednávania a rozhodovania vo veci vylúčení) nie je daný. Najvyšší súd tiež skúmal, či je daný niektorý dôvod pre delegáciu vhodnú. Ako je uvedené vyššie, dôvodmi vhodnosti pre prikázanie sporu inému súdu môžu byť len okolnosti umožňujúce hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie sporu (nesporovej veci) iným ako príslušným súdom. Úvaha o vhodnosti delegácie preto zahŕňa posúdenie predmetu konania i pomerov strán sporu (účastníkov konania), pričom na pomery strany sporu (účastníka konania), ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie nebude mať negatívny dopad na druhú stranu sporu (ostatných účastníkov konania). Rozhodne nie zanedbateľný význam pri posudzovaní existencie dôvodov pre delegáciu má i stanovisko ostatných strán sporu (účastníkov konania).
2. Najvyšší súd po preskúmaní predloženej veci dospel k záveru, že nie je daná žiadna taká okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver, že Krajský súd v Trnave vec prejedná hospodárnejšie, rýchlejšie, prípadne po skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie. Dôvody vhodnej delegácie síce môžu mať v praxi rozmanitú povahu, najmä osobnú, zdravotnú, sociálnu, či finančnú, no žalovaný vo svojom návrhu nijaké konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vhodnosť ním navrhovanej delegácie, neuviedol. Aj jeho tvrdenia o vylúčení sudcov Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania sporu aj tvrdenie o sústavne páchanej trestnej činnosti sú len v rovine ničím nepodložených tvrdení.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky potom dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti v zmysle § 39 ods. 2 CSP, preto návrhu žalovaného nevyhovel.
4. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.