Obsah (5)

§ 366§ 365§ 419§ 420§ 449

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/125/2021 Identifikačné číslo spisu: 7818203501 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2023 Meno a priezvisko: Mgr. Renáta Gavalcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 366

CSP odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za plnenia zákonom stanovených (novoty v odvolacom konaní). Vyššie uvedené tvrdenia žalobcu v odvolaní, (o. i.) že premlčacia doba začala plynúť od

1. augusta 2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
2. júla 2015, predniesol žalobca až v odvolacom konaní, hoci tieto bez akýchkoľvek obtiaží mohol použiť pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil a súd prvej inštancie preto správne vec posúdil a právne kvalifikoval. Z uvedeného bolo zrejmé, že odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v jeho zamietavom výroku, a pretože nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

§ 365ods.

1 písm.

1. a)a
2. b)CSP, odvolací súd potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania. 2.2. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalovanému, a to v plnej výške, o ktorej bude rozhodnuté prvoinštančným súdom osobitným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku, ktorým v prevyšujúcej časti rozsudok (istina 2.289,49 eur s prísl.) potvrdil a vo výroku o náhrade trov odvolacieho konania, podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 420 písm.
3. f)CSP. 3.1. Dovolateľ uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním podľa § 365 ods. 1 písm.
4. h)CSP, kde namietal nesprávne právne posúdenie premlčania súdom prvej inštancie. Odvolací súd vyhodnotil jeho právne argumenty ohľadne začiatku plynutia premlčacej doby ako neprípustné novoty v odvolacom konaní. Klasifikovanie odvolacieho dôvodu vrátane jeho zdôvodnenia odvolacím súdom ako novoty v odvolacom konaní je v rozpore so skutočným priebehom konania pred súdom prvej inštancie, resp. v konaní uplatnenými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany stranami sporu. Skutočnosť je taká, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany vzniesol námietku premlčania in concreto v odpore proti platobnému rozkazu z 25. januára 2019. Dovolateľ sa k vznesenej námietke premlčania vyjadril písomne podaním zo 07. mája 2019 (označenom ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní), ktoré je súčasťou spisu. Súd prvej inštancie sa jeho replikou k vznesenej námietke premlčania nezaoberal vôbec. Takisto sa ním bezdôvodne nezaoberal ani odvolací súd. Odvolací súd týmto svojím postupom nerešpektujúc zákaz denegatio iustitiae, znemožnil dovolateľovi uskutočniť procesné práva, pretože sa bezdôvodne odmietol zaoberať relevantne uplatneným prostriedkom procesného útoku v priebehu konania, ktorého správne vyhodnotenie by znamenalo jeho úspech v spore. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd na základe ustanovenia § 449 ods. 1 CSP rozsudok odvolacieho súdu v napadnutých častiach zrušil. 4. Žalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „najvyšší súd“ alebo ako „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie bolo podané včas (§ 424 CSP) a to oprávneným subjektom (§ 427 CSP), zastúpeným podľa § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti, pričom zistil, že dovolanie je dôvodné. 6.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Podľa § 420 písm.
7. f)CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Pod porušením práva na spravodlivý proces

citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). 10. Podstatou je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 11. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

1. a)sa týkajú procesných podmienok,
2. b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
4. d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. 12. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. 13. V danej veci odvolací súd nepripustil predložené skutkové tvrdenia žalobcu v odvolaní, že premlčacia doba začala plynúť od 21. augusta 2016 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20. júla 2015, nakoľko uvedené predniesol žalobca ako nové až v odvolacom konaní. Odvolací súd bol názoru, že túto jeho novú skutkovú argumentáciu mohol žalobca predložiť už v štádiu prvoinštančného konania, a preto dané s poukázaním na ustanovenie § 366 CSP nepripustil. 14. Dovolací súd sa teda zaoberal námietkou neexistencie novôt v odvolacom konaní, čím malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata uvedenej námietky spočívala v skutočnosti, že odvolací súd mal nesprávne posúdiť žalobcovo vyjadrenie sa k vznesenej námietke premlčania, ako prvýkrát uplatnené až v predmetnom odvolacom konaní. Z obsahu spisu však vyplýva, že žalobca konkrétne tvrdenia uplatnil už písomne elektronickým podaním, doručeným súdu 09. mája 2019 (označenom ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní), ktoré je súčasťou spisu (č. l. 108 ). Súd prvej inštancie sa jeho replikou k vznesenej námietke premlčania nezaoberal vôbec, čím v podstate odignoroval predmetné tvrdenia žalobcu. Následne odvolací súd toto pochybenie súdu prvej inštancie prehĺbil konštatovaním, že dané tvrdenia žalobcu v odvolaní je novotou v odvolacom konaní, ktorá je neprípustná. 14.1. Námietka uvedená stranou sporu v odvolaní je relevantným argumentom predneseným v priebehu sporu, s ktorým sa následne súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí mal vysporiadať. Ak tak neurobil, tento nedostatok po jeho opätovnom namietaní zo strany žalobcu by mal napraviť odvolací súd. Pokiaľ tak odvolací súd neurobil a naopak, tieto opätovne vznesené námietky žalobcu označil za novotu v prebiehajúcom spore, svojím postupom tak, nerešpektujúc zákaz denegatio iustitiae, znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, pretože sa bezdôvodne odmietol zaoberať relevantne uvedenými námietkami v priebehu konania, ktorých vyhodnotenie môže v konečnom dôsledku priniesť strane sporu celkový, či aspoň čiastočný úspech. Zároveň jej tak aj (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných mimoriadnych opravných prostriedkov. 15. Dovolací súd tak konštatuje, že konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nerešpektovaní zákazu denegatio iustitiae, pričom uvedené pochybenie je takej intenzity, že zakladá prípustnosť i dôvodnosť podaného dovolania žalobcu v prejednávanej veci v predmetnej časti. 16. V preskúmavanej veci dospel dovolací súd k záveru, že postup odvolacieho súdu vo vzťahu k namietanej zmätočnosti vykazuje znaky namietaného nesprávneho procesného postupu vyplývajúceho z § 420 písm.
5. f)CSP. 17. Vzhľadom na zistenie, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm.
6. f)CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. 18. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd

§ 449a § 450 CSP zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15. októbra 2020 sp. zn. 1Co

Csp/19/2020 v časti výrokov II., III. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP). Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.