1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného podanom proti trestnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/85/2020, z 3. augusta 2020 takto rozhodol:
d) Trestného poriadku dovolanie obvineného A. Z. odmieta. Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/85/2020, z 3. augusta 2020 bol obvinený A. Z. uznaný za vinného v bodoch 1/ až 3/, 5/ až 7/ zo spáchania pokračovacieho prečinu krádeže
1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a pokračovacieho prečinu poškodzovania cudzej veci
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, v bode 4/ z prečinu krádeže
1 písm. g) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody
1 Trestného zákona a v bode 8/ zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa
1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pre skutky podrobne rozvedené vo výrokovej časti citovaného rozhodnutia. Za to mu bol uložený
2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky, pričom
2 písm. b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok o treste uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T/41/19, zo 17. septembra 2019, právoplatným toho istého dňa ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku súd zaviazal obvineného nahradiť škodu tam uvedeným štrnástim poškodeným. Obvinený A. Z. proti trestnému rozkazu súdu prvého stupňa podal prostredníctvom obhajcu dovolanie, a to s poukazom na naplnenie dôvodov dovolania
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Obvinený v dovolaní v podstate namietal, že v dvoch samostatných konaniach mu bol v rozpore s § 42 Trestného zákona uložený ten istý trest, a že ním spáchaný skutok uvádzaný v bode 8/ výroku napádaného trestného rozkazu nenapĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu zločinu útoku na verejného činiteľa. Žiadal preto, aby dovolací súd trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 3T/85/2020, z 3. augusta 2020 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Využijúc svoje právo
Trestného poriadku sa k dovolaniu vyjadril prokurátor, a síce v tomto smere, že sa stotožnil s argumentáciou dovolateľa, týkajúcou sa uloženia toho istého trestu v dvoch samostatných konaniach a nestotožnil sa s tvrdeniami obvineného vo vzťahu ku kvalifikácii skutku uvedeného v bode 8/ predmetného rozhodnutia. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaniu obvineného v časti týkajúcej sa duplicity jemu uložených súhrnných trestov vyhovel z dôvodu, že tým bol naplnený dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku, lebo súhrnný trest je nesprávne uložený. + + + Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) predovšetkým skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti a či je prípustné a dospel k záveru, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že v predmetnej veci nie sú splnené podmienky dovolania
Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
d) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak nie sú splnené podmienky dovolania
alebo § 373 ani po postupe
1. Z ustanovenia § 372 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že jednou z podmienok pre prípadne ,,úspešné" podanie dovolania, ktorú musia oprávnené osoby (okrem ministra spravodlivosti) splniť, je využitie ich zákonného práva na podanie riadneho opravného prostriedku (s výnimkami uvedenými v druhej a tretej vete tohto ustanovenia). Nesplnenie tejto podmienky je neodstrániteľnou vadou dovolania, ktorá má za následok odmietnutie dovolania
d) Trestného poriadku. Najvyšší súd preto konštatuje, že ak obvinený A. Z. v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava III nevyužil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa opravný prostriedok, deklaroval tak svoju ,,spokojnosť" s trestným rozkazom vo všetkých jeho výrokoch. V takom prípade sa použije záver, že obvinený sa v ďalšom konaní nemôže procesne účinným spôsobom (podaním dovolania) domáhať ochrany svojich práv, ak sa v predchádzajúcich štádiách konania o tieto práva náležitým spôsobom nezaujímal a nestaral (vigilantibus leges sunt scriptae - zákony sú napísané pre bdelých, treba byť bdelý, aby sme mohli ochrániť svoje právo, vigilantibus iura - právo je na strane ostražitých, vigilantibus non dormientibus iura subveniunt - právo pomáha bdelým, nie spiacim). Najvyšší súd dopĺňa, že pod podaním riadneho opravného prostriedku v predmetnom konaní by napriek tomu nebolo možné rozumieť ,,len" využitie práva podať odpor proti trestnému rozkazu
1 veta prvá Trestného poriadku. Odpor podaný obvineným proti trestnému rozkazu nie je možné stotožňovať s pojmom riadny opravný prostriedok (ktorého uplatnenie je požadované ustanovením § 372 Trestného poriadku) z dôvodu, že priamo nevyvoláva prieskumné konanie týkajúce sa rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Podanie odporu je procesný úkon, ktorým strana v konaní pred súdom odmieta ,,skrátenú" formu predmetného trestného konania a s ktorým zákon v dôsledku jeho včasného podania osobou na to oprávnenou ukladá súdu povinnosť prejednať vec na hlavnom pojednávaní v zmysle § 355 ods. 1 a ods. 3 Trestného poriadku Naopak, pod riadnym opravným prostriedkom treba rozumieť podanie odvolania proti rozsudku, ktorým by súd rozhodol po zrušení trestného rozkazu na základe riadne a včas podaného odporu prednesením obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní - R 8/2011. Najvyšší súd uzatvára, že nakoľko obvinený v konaní pred okresným súdom nevyužil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, nesplnil tak podmienku pre podanie dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Trestného poriadku. Táto právna skutočnosť súčasne predstavuje neodstrániteľnú vadu konania, ktorú by nebolo možné napraviť ani po výzve
1 Trestného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd ustálil, že v danom prípade nebola splnená základná podmienka na podanie dovolania obvineným. Preto nezostalo najvyššiemu súdu nič iné, ako dovolanie obvineného A. Z. odmietnuť
d) Trestného poriadku s tým, že na prípadné chyby v konaní pred súdom prvého stupňa nebolo možné prihliadnuť. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.