Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Cdo/107/2022 Identifikačné číslo spisu: 8119213654 Dátum vydania rozhodnutia: 23.05.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Šobichová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 427až § 431 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. Práve uvedené ustanovenie zákona vyjadruje vzťah osobitného a všeobecného právneho predpisu (Lex specialis derogat legi generali). Súd prvej inštancie správne konštatoval, že hoci ide o nárok na náhradu škody, ten sa uplatňuje ako poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia a vznik práva na toto plnenie je upravený špeciálnym zákonom č. 381/2001 Z.z., ktorý má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Námietka žalovaného, že ak nie sú splnené podmienky na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravené v § 427 a nasl. OZ, tak takejto osobe nemôže vzniknúť právo na poistné plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z na základe vyššie uvedených záverov neobstojí. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP.

1. Proti tomuto rozsudku podal dovolanie žalovaný podľa § 420 písm. f) CSP. Žalovaný mal za to, že odvolací súd pri právnom posudzovaní veci a hodnotení dôkazov postupoval tak, že sa nielen odchýlil od znenia príslušných hmotnoprávnych a procesných ustanovení, ale v konečnom dôsledku poprel ich účel a význam, pričom svoje rozhodnutie aj nedostatočne zdôvodnil do tej miery, že toto nedáva konzistentné odpovede na rozhodujúce otázky potrebné pre posúdenie veci.
2. Záver odvolacieho súdu vychádza z právneho názoru, že právo na poistné plnenie podľa zákona č. 381/2001 môže vzniknúť bez ohľadu na to, či sú naplnené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, tento svoj právny názor oprel o to, že všeobecná zodpovednosť za škodu a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sú upravené v § 420, §

§ 427až § 431 OZ, pričom zákon č.

381/2001 Z.z. je vo vzťahu k OZ osobitným právnym predpisom a preto má mať pred ním prednosť. 13. Žalovaný má pritom za to, že tento právny názor je nielen nesprávny, ale vo svojej podstate je nepochopiteľný. Keďže zákon č. 381/2001 Z.z. neupravuje zodpovednosť za škodu, spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, potom z hľadiska úpravy tejto zodpovednosti nemá vo vzťahu k OZ postavenie osobitného predpisu. Preto právny názor odvolacieho súdu o tom, že zákon č. 381/2001 Z.z. je osobitným predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako aj z hľadiska úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, resp. všeobecnej zodpovednosti za škodu a pre vznik práva na plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nie je rozhodná úprava zodpovednosti za škodu v OZ, je nesprávny. 14. Odvolací súd postupoval nesprávne, keď nepovažoval za potrebné posúdiť či v tomto prípade boli naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. OZ a uspokojil sa iba s tým, že policajný orgán dopravnú nehodu zistil. Ustálenie tejto skutkovej otázky pritom odvolací súd považoval pre svoje rozhodnutie za rozhodujúce. Preto je aj na mieste očakávať, že toto svoje skutkové zistenie odvolací súd jasne, zrozumiteľne odôvodnil. Odvolací súd však toto svoje odôvodnenie obmedzil v zásade iba na uvedenie, že bez zistenia nehody by príslušný ODI Prešov takéto potvrdenie vydať nemohol. Takéto odôvodnenie pre rozhodnutie odvolacieho súdu kľúčovej otázky nemožno akceptovať. 15. K spisu v tejto veci bol pripojený aj spis OR PZ v Prešove, ODI v Prešove ČVS ORP-2018-DI-PO-2017 na ktorý odkazuje aj samotná správa Okresného riaditeľstva PZ Prešov Okresného dopravného inšpektorátu z 30. augusta 2018. Odvolací súd jasne a zrozumiteľne nevysvetlil na základe akých konkrétnych skutočností je preukázané, že ku škode žalobcu došlo prevádzkou neznámeho motorového vozidla. Všeobecná domnienka odvolacieho súdu bez zistenia, že bez zistenia nehody by príslušný útvar policajného zboru potvrdenie z 30. augusta 2018 vydať nemohol, nie je ani správna. Táto správa je v zrejmom rozpore s jeho obsahom, s obsahom spisu a že v predmetnom konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by verziu žalobcu o tom, že mu škoda bola spôsobená prevádzkou iného vozidla potvrdzovali. Z obsahu policajného spisu vyplýva, že tvrdenie žalobcu nebolo preukázané inými dôkazmi. Odvolací súd sa nevysporiadal s rozporom správy Okresného riaditeľstva PZ Prešov, okresný dopravný inšpektorát z 30. augusta 2018 a obsahom spisu OR PZ v Prešove, ODI v Prešove ČVS: ORP-2018/DI-PO-2017. Toto svoje rozhodnutie tak nezdôvodnil a tým dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Neobstojí vzhľadom k tomu ani zistený skutkový stav, za stavu, keď medzi vozidlom žalobcu a údajným iným vozidlom nedošlo k priamemu stretu, tak ustálenie príčiny toho, že žalobca vyšiel s ním uvedeným vozidlom mimo cestu, kde narazil do priekopy iba na základe inak nepreukázanej výpovede žalobcu, nemožno akceptovať. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby rozsudok krajského súdu bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. 16. Žalobca sa k dovolaniu písomne nevyjadril. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. 18. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 19. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 21. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 22. Žalovaný dovolanie vyvodzujúc z ustanovenia § 420 písm.

1. f)CSP namietal vo svojej podstate nesprávne zistený skutkový stav, resp. nesprávne právne posúdenie veci, ktoré konkretizoval tak, že zákon č. 381/2002 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení neupravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a preto bol vyslovený nesprávny právny názor, že zákon č. 381/2001 Z.z. je osobitným predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku aj z hľadiska úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. V tomto kontexte namietal nedostatočnosť dôvodov rozhodnutia a z tohto dôvodu nepreskúmateľnosť až ľubovôľu, resp. svojvôľu odvolacieho súdu, pričom uvedené mali spôsobiť vadu zmätočnosti, ktorá je uvedená v § 420 písm.
2. f)CSP, keď pri právnom posudzovaní veci aj pri hodnotení dokazovania súd postupoval v rozpore so zákonom do takej miery, že je to v rozpore s účelom a zmyslom súdnej ochrany a spravodlivého procesu. 23. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. 24. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm.
3. f)CSP môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4Cdo/3/2019, 8Cdo/152/2018, bod 26, 5Cdo/57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď odvolací súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). 25. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 420 CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil chyby vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. 26. Dovolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). 27. V posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
4. f)CSP. V odôvodnení svojich rozhodnutí súdy oboch nižších inštancií popísali obsah podstaty skutkových tvrdení strán a dôkazov vykonaných v konaní, uviedli z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, zároveň citovali ustanovenia, ktoré aplikovali a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odôvodnenie odvolacieho súdu sa vysporiadava so všetkými podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. 28. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je upravená v § 420, §

§ 427-§ 431 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. Práve uvedené ustanovenie zákona vyjadruje vzťah osobitného a všeobecného právneho predpisu. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že hoci ide o nárok na náhradu škody, ten sa uplatňuje ako poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia a vznik práva na toto plnenie je upravený špeciálnym zákonom č. 381/2001 Z.z., ktorý má prednosť pred všeobecnou úpravou Občianskeho zákonníka. Zároveň odvolací súd konštatoval, že námietka žalovaného, že ak nie sú splnené podmienky na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel upravené v § 427 a nasl. OZ, tak takejto osobe nemôže vzniknúť právo na poistné plnenie podľa zákona č. 381/2001 Z.z. na základe vyššie uvedených záverov, neobstojí. Žalovaný v priebehu konania namietal žalobcom nepreukázanie skutočností, že ku škode na zdraví, ktorú utrpel dňa 31. októbra 2017, došlo v dôsledku prevádzky neidentifikovaného motorového vozidla a nie inou okolnosťou. Odvolací súd konštatoval, že ako to vyplýva zo zákona podmienkou vzniku práva žalobcu ako poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu je, že útvar PZ nehodu po jej vzniku zistil, pričom pri uplatňovaní nároku na náhradu škody žalobca predložil žalovanému príslušné potvrdenie, príslušného útvaru PZ, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového vozidla za ktorú zodpovedá nezistená osoba. Bez zistenia nehody by príslušný ODI Prešov takéto potvrdenie nemohol vydať. Ďalej poukázal na to, že z dikcie § 24 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. nevyplýva, že žalobca musí žalovanému preukázať skutočnosť, že ku škode nedošlo inak, než to predpokladá zákon. Odvolací súd taktiež konštatoval, ak preto zákon určuje podmienku vzniku nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. v zistení útvarom PZ o škode podľa § 24 ods. 2 a predloženie potvrdenia podľa § 24 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. pri uplatňovaní nároku, nie je dôvod po splnení podmienok spochybňovať správnosť zisteného skutkového stavu, pretože iné okolnosti vzniku škody žalovaný nepreukázal. Uvedené vyplýva z bodu 14. a 17. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu. 29. Na základe uvedeného možno konštatovať, že súdy pri hodnotení skutkových zistení a skutkových záverov neopomenuli vziať do úvahy žiadnu z namietaných skutočností, či skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, z uvedeného je zrejmé ako a z akých dôvodov odvolací súd rozhodol a podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutie odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok), všetky náležitosti v zmysle § 393 CSP. Za procesnú vadu konania podľa § 420 písm.

1. f)CSP nemožno považovať to, že žalovaný sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňuje a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jeho predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolateľ so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, nemôže sama o sebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm.
2. f)CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecných záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 30. Dovolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné dodať, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Dovolací súd nemôže v dovolacom konaní formulovať nové skutkové závery a rovnako nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, už len z tohto dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdu prvej inštancie odvolacieho súdu) v dovolacom konaní nemá možnosť vykonávať dokazovanie - porovnaj ustanovenie § 442 CSP, v zmysle ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (IV.ÚS 252/04), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
3. f)CSP, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore nezistil. 31. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto v odôvodnení rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV ÚS 115/03). Nie je preto možné tvrdiť, že by rozhodnutie odvolacieho súdu bolo nedostatočne zdôvodnené, resp. svojvoľné, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu má všetky náležitosti aj v zmysle § 220 ods. 2 CSP. O tom ako v tom-ktorom prípade prebiehalo civilné sporové konanie, usudzuje dovolací súd na podklade spisu, pričom v danom prípade dovolací súd musí konštatovať, že obsah spisu nedáva podklad pre záver, že súdy porušili právo žalovaného na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie aj odvolací súd vytvorili obom procesným stranám rovnakú možnosť vyjadriť sa k veci, k vykonávaniu dokazovania, k priebehu konania a vyjadreniam protistrany. Dovolací súd pritom pre úplnosť poznamenáva, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I ÚS 97/97). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú teda povolané súdy prvej inštancie a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorý je v zmysle § 442 CSP viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil odvolací súd, a jeho prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porov. I. ÚS 6/2018). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (napr. už vyššie zmienená problematika opomenutého dôkazu) alebo či konajúcimi súdmi prijaté závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo chybné. Je tomu tak v prípade, ak existujú výrazné rozpory medzi vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami alebo keď sú právne závery súdu alebo orgánu verejnej moci v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia meritórneho rozhodnutia nevyplývajú. Ide o prípady svojvoľného hodnotenia dôkazov vykonaného bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu (m. m. I. ÚS 548/2015, IV. ÚS 607/2021, III. ÚS 104/2022, I. ÚS 417/2022). Dovolací súd však v dokazovaní, resp. v procese hodnotenia dôkazov súdmi nižších inštancií také pochybenie, ktoré by zakladalo vadu podľa § 420 písm.
4. f)CSP nezistil. 32. Dovolací súd na tomto mieste podotýka, že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm.
5. f)CSP nezakladá skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočíva na nesprávnych právnych záveroch, nakoľko nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm.
6. f)CSP (porov. R 24/2017). Najvyšší súd už podľa predchádzajúcej úpravy dospel k záveru, že realizáciou procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1Cdo/62/2010, 2Cdo/97/2010, 3Cdo/53/2011, 4Cdo/68/2011, 5Cdo/44/2011, 6Cdo/41/2011, 7Cdo/26/2010 a 8ECdo/170/2014). Skutočnosť, že dovolateľ má odlišný právny názor než konajúce súdy, bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 420 písm.
7. f)CSP. Ani pri posudzovaní splnenia požiadaviek na riadne odôvodnenie rozhodnutia, správnosť právnych záverov, ku ktorým súdy dospeli, nie je právne relevantná, lebo prípadne nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). 33. Z týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 420 písm.
8. f)CSP nie je daný, lebo vada zmätočnosti nebola zistená, preto nezakladá procesnú prípustnosť dovolania. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd odmietol dovolanie v zmysle § 447 písm.
9. c)CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 34 O nároku na náhradu trov dovolacieho konania, dovolací súd rozhodol v súlade s § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalobcu v dovolacom konaní (§ 255 ods. 1 CSP). 35. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.