Obsah (13)

§ 149§ 382§ 158§ 48§ 61§ 287§ 319§ 371§ 388§ 3§ 272§ 42§ 201

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Tdo/36/2022 Identifikačné číslo spisu: 4218010523 Dátum vydania rozhodnutia: 21.06.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Martin Bargel Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 149ods.

1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvinenej Ing. H. Z. podanom proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/30/2021, z 29. júna 2021 takto rozhodol:

§ 382písm.

c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej Ing. H. Z. odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 3T/91/2018, z 8. decembra 2020, bola obvinená Ing. H. Z. uznaná za vinnú z prečinu usmrtenia

§ 149ods.

1, ods. 2 písm.

1. a)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. h)Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví

§ 158Trestného zákona, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že dňa 3.

augusta 2017 v čase okolo 10.45 hodine po ceste číslo III/1470, ktorá má charakter vedľajšej cesty v smere od mesta T. na obec C. viedla osobné motorové vozidlo značky Suzuki Swift, evidenčného čísla Q. XXX V., pričom pri vchádzaní na hlavnú cestu číslo II/509 nerešpektovala dopravné označenie „Daj prednosť v jazde", po vojdení do križovatky nedala prednosť z ľavej strany od obce R. prichádzajúcemu, riadne označenému služobnému motorovému vozidlu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zn. Kia Ceed, evidenčného čísla U. XXX T. (ďalej len služobné motorové vozidlo), ktoré viedol ppor. G. Š., nar. XX. U. XXXX, ako ani sprava prichádzajúcemu nákladnému motorovému vozidlo zn. Peugeot Boxer, evidenčného čísla U. XXX I., ktoré viedol vodič G. H., nar. XX. K. XXXX, následkom čoho služobné motorové vozidlo narazilo do ľavej zadnej časti vozidla obvinenej a rotačným pohybom prešlo do protismeru, kde pravou bočnou stranou narazilo do čelnej strany nákladného motorového vozidla, vodič služobného motorového vozidla ppor. G. Š., nar. XX. U. XXXX v dôsledku zrážky utrpel trieštivú zlomeninu lebky s devastačným poranením mozgu a uvedeným zraneniam na mieste

hol, jeho spolujazdec kpt. L. E., nar. XX. C. XXXX utrpel úrazovo-krvácavý šok a polytraumu, zraneniam ktorým na mieste

hol, vodič nákladného motorového vozidla G. H., nar. XX. K. XXXX utrpel tržné poranenie sleziny, šok z krvácania, pomliaždenie vnútorných orgánov a iné vážne zranenia, ktorým XX. K. XXXX taktiež

hol, spolujazdec v nákladnom motorovom vozidle B. H., nar. XX. C. XXXX, utrpel zlomeninu kľúčnej kosti s miernym posunom úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 4 týždne a ďalší spolujazdec sediaci v tomto vozidle F. H., nar. XX. G. XXXX utrpel zlomeninu šiesteho rebra vľavo na prednej strane hrudníka s miernym posunom úlomkov s dobou liečenia a práceneschopnosťou v trvaní 4 týždne, pričom obvinená svojím konaním porušila dôležitú povinnosť uloženú jej ustanovením § 20 odsek 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení n. p. Za to jej okresný súd uložil

§ 149ods.

2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého ju zaradil

§ 48ods.

2 písm. a) Trestného zákona do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne jej uložil

§ 61ods.

1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 6 (šesť) rokov a

§ 287ods.

1 Trestného poriadku jej uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným: - Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 942 436, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 25, a síce vo výške 446,94 Eur, - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17 vo výške 8.620,41 Eur a napokon - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00 151 866, so sídlom Bratislave, Pribinova 2 vo výške 92.461,60 Eur. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, uznesením, sp. zn. 1To/30/2021, z 29. júna 2021 rozhodol tak, že odvolanie menovanej postupom

§ 319Trestného poriadku zamietol.

Proti uzneseniu krajského súdu podala obvinená Ing. Z. dovolanie, uplatňujúc naplnenie dovolacích dôvodov

§ 371ods.

1 písm.

1. b)[vo veci rozhodoval súd v nezákonnom zložení], písm.
2. c)[zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu], písm.
3. e)[vo veci konal, alebo rozhodoval orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania], písm.
4. g)[rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] a napokon písm.
5. i)[rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia] Trestného poriadku, argumentujúc v zásade nasledovne. ,, ... v prvom rade uvádzam, že vo veci konal a rozhodoval orgán činný v trestnom konaní a sudca, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Poškodení, nebohí, vodič policajného vozidla ppor. Bc. G. Š.Z. a jeho spolujazdec kpt. PaedDr. L. E. boli príslušníkmi Policajného zboru pôsobiaci aj v okrese Komárno. Existuje teda dôvodný predpoklad, že sa mohli poznať s príslušníkmi Policajného zboru zabezpečujúcimi vykonanie dokazovania na mieste dopravnej nehody i so samotným vyšetrovateľom vykonávajúcim dokazovanie v prípravnom konaní. Považujem za neprípustné, aby vyšetrovateľ vykonával dokazovanie vo veci, kde sú poškodenými jeho bývalí kolegovia". Argumentujúc s poukazom na relevantné ustanovenia Dohovoru, Trestného poriadku, resp. závery vyplývajúce z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva, príp. Ústavného súdu ČR obvinená doplnila, že ,, ... budova Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Komárne zároveň sídli hneď vedľa budovy súdu. Obdobná pochybnosť teda existuje i vo vzťahu k samotnému súdu. Na základe uvedeného mám za to, že z dôvodu zabezpečenia nespochybniteľnej objektívnej nestrannosti mal byť z rozhodovania v trestnej veci vylúčený i celý Okresný súd Komárno. V nadväznosti na posudzovanie zaujatosti si zároveň dovoľujem poukázať na to, že o mojich námietkach voči postupu Okresného súdu Komárno a námietkach zaujatosti voči sudcovi súdu prvej inštancie rozhodoval na Krajskom súde v Nitre senát odvolacieho súdu v zložení JUDr. Stanislav Libant, JUDr. Štefan Hrvola a JUDr. Petr Kaňa. V rámci odvolacieho konania ... bola vec pridelená senátu pozostávajúcemu z predsedu JUDr. Stanislava Libanta a členov JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. Dvaja z členov senátu, ktorí rozhodovali o mojom odvolaní, teda rozhodovali aj o námietkach zaujatosti, ktoré som podala proti sudcovi Okresného súdu Komárno, JUDr. Martinovi Ivanovi, čo považujem za neprípustné. Proti zloženiu senátu ... som preto podala námietku zaujatosti z dôvodu jeho kreácie ... súčasťou senátu boli dvaja sudcovia, ktorí mali byť z predmetnej veci vylúčení, nakoľko mali vzťah k predmetnej veci. Nevyhovením mojej námietke rozhodoval odvolací súd v nezákonnom zložení a došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces ... na súde prvej inštancie ani na odvolacom súde sa nemalo uskutočniť pojednávanie, kým nebolo rozhodnuté o podanej námietke zaujatosti. O vybavení mojich námietok zaujatosti som však nebola informovaná ani pred jedným z uskutočnených pojednávaní. V súvislosti s rozhodovaním odvolacieho súdu si zároveň dovoľujem poukázať na postup odvolacieho súdu pred vytýčením verejného zasadnutia na 8. júna 2021. Uvedeného termínu sa mnou zvolený obhajca nemohol zúčastniť z dôvodu kolízie s vykonávaním obhajoby ... preto sa riadne a včas ospravedlnil a požiadal odvolací súd o náhradný termín verejného zasadnutia. Podaním Krajského súdu v Nitre, ktoré mi bolo doručené .... necelé tri týždne pred termínom verejného zasadnutia, mi bolo oznámené, že mi bol ustanovený náhradný obhajca. Súdny spis mal v danom čase viac než 3000 strán. Náhradnému obhajcovi bol teda pred termínom pojednávania s ohľadom na rozsah a špecifiká môjho prípadu poskytnutý neprimerane krátky čas na obsiahnutie celej problematiky, čím došlo

môjho názoru k porušeniu môjho práva na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Počas konania som opakovane poukazovala na nedostatočný spôsob vedenia súdneho spisu. Pri nahliadaní do súdneho spisu som opakovane zistila, že súčasťou spisu neboli viaceré moje podania. Pri nahliadnutí do súdneho spisu po podaní obžaloby v súdnom spise chýbalo moje podanie z

1. októbra 2018 a moja kompletná komunikácia s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Krajskou prokuratúrou v Nitre, či pokyny nadriadeného prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre z
2. augusta 2018 adresované dozorujúcej prokurátorke, čo vo mne vyvolalo dôvodné pochybnosti o zákonnosti trestného konania voči mojej osobe. Na nesprávne vedenie spisu som preto opakovane poukazovala aj počas súdneho konania. Pri nahliadaní do súdneho spisu
3. júla 2019 sa v súdnom spise nenachádzalo podanie môjho obhajcu z
4. júna 2019 ... ani moje podania z marca 2019 a mája 2019, ktoré slúžili na moju obhajobu. Pri opakovanom nahliadaní ... súčasťou súdneho spisu neboli moje opakované žiadosti o zapracovanie námietok k zápisniciam z hlavných pojednávaní ... pričom v uznesení Krajského súdu v Nitre ... sa predmetné podania uvádzajú. Pri nahliadnutí do súdneho spisu dňa
5. decembra 2018 sa v spise nachádzala kópia znaleckého posudku z oblasti toxikológie vypracovaného znalcom RNDr. Jozefom Valuchom, CSc., č 44/2017 z
6. októbra 2017, ktorá nebola opatrená okrúhlou pečiatkou a v závere tohto posudku znalec neodcitoval otázky zadávateľa a neuviedol na ne stručné odpovede. Takto vypracovaný posudok nemal všetky podstatné náležitosti znaleckého posudku v zmysle zákona. V rámci nahliadnutia do súdneho spisu
7. júla 2019 sa už v súdnom spise nachádzal originál znaleckého posudku ... z
8. októbra 2017 opatrený okrúhlou pečiatkou a zároveň znaleckou doložkou, ktorá bola nad rámec zákona taktiež opatrená okrúhlou pečiatkou znalca. Obe verzie znaleckého posudku som získala pri nahliadnutí do súdneho spisu a na existenciu viacerých verzií som upozornila sudcu na hlavnom pojednávaní ...
9. októbra
10. Časti oboch verzií znaleckých posudkov, poukazujúce na rozdiely, som zároveň krátkou cestou založila do súdneho spisu priamo na pojednávaní ...
11. decembra 2018 sa zároveň v súdnom spise nachádzala kópia lekárskeho znaleckého posudku vypracovaného znalcami MUDr. Richardom Kóšom ... a MUDr. Rastislavom Rozborilom ... , ktorý na poslednej strane nebol opatrený okrúhlou pečiatkou znalca na poslednej strane posudku (na zošívacej šnúre znaleckého úkonu). Predmetný posudok vykazoval rôznu formálnu úpravu dokumentu (rôzne formáty písma, riadkovanie atď.) a bol nesprávne číslovaný, keď po sebe nasledovali strany 13, 14 a 16 a chýbala strana č. 15 ... boli nesprávne číslované aj prílohy posudku. Pri nahliadnutí do súdneho spisu
12. júla 2019 sa v súdnom spise nachádzal originál znaleckého posudku ..., ktorý už obsahoval poslednú stranu posudku zošitú zošívacou šnúrou a bol opatrený pečiatkami znalcov s ich podpismi ... bola doplnená aj príloha č. 3 predmetného posudku. Počas nahliadnutia do súdneho spisu
13. decembra 2018 sa zároveň v súdnom spise nachádzala iba kópia znaleckého posudku vypracovaného znalcami MUDr. Michaelou Rendekovou ... a MUDr. Evou Nevickou ... pri nahliadnutí do súdneho spisu
14. júla 2019 ... sa už v spise nachádzal originál posudku a na poslednej strane bol posudok opatrený zošívacou šnúrkou, kde boli uvedené pečiatky a podpisy znalkýň. Na možnú manipuláciu a nedostatky súvisiace s vedením súdneho spisu som počas konania na súde prvej inštancie opakovane upozorňovala, avšak dodnes som nebola vyrozumená, ako súd moje námietky vyhodnotil, resp. prečo súd na moju argumentáciu neprihliadal. Pri porovnaní spisovej dokumentácie vedenej Okresným súdom Komárno
15. októbra 2018 a
16. júla 2019 mi bolo zároveň predložené žurnalizované vedenie spisu, ktoré nezodpovedalo číslovaniu strán spisu, ktorý mi bol odovzdaný pri nahliadnutí do súdneho spisu
17. apríla
18. V rámci trestného konania som opakovane poukazovala i na stopy bielenia časti listín nachádzajúcich sa v súdnom spise .... ... v súdnom spise chýba odpor prokurátora proti trestnému rozkazu ... pri nahliadnutí do súdneho spisu mojim obhajcom v decembri 2021 niektoré zväzky neboli pevne zviazané. S ohľadom na zmeny v súdnom spise, na ktoré poukazujem vyššie, takéto pochybenie považujem za hrubý zásah do práva na spravodlivý súdny proces a nerešpektovanie základných zásad Trestného poriadku, pretože takýmto spôsobom nie je možné garantovať ucelenosť a nemennosť súdneho spisu, a teda ani zákonnosť súdneho konania ... ... postupom súdu došlo i k porušeniu práva na zákonného sudcu. Vec bola pôvodne pridelená sudcovi Okresného súdu Komárno JUDr. Martinovi Ivanovi, ktorý rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému som podala prostredníctvom svojho obhajcu odpor. Pri nahliadnutí do súdneho spisu
19. júla 2019 som zistila, že v spise sa nachádza potvrdenie o pridelení veci JUDr. Dominike Hudecovej, PhD., ktorá následne vytýčila pojednávanie na
20. augusta 2019 bez toho, aby som bola vyrozumená, ako bola vyhodnotená moja námietka zaujatosti proti zákonnému sudcovi. Zároveň sa v danom čase v súdnom spise nenachádzalo žiadne zdôvodnenie, z akého dôvodu bola vec pridelená JUDr. Dominike Hudecovej, PhD. Následne som bola listom predsedu Okresného súdu Komárno ... informovaná, že ... došlo k zmenám v rozvrhu práce ... informácie v liste predsedu súdu však nekorešpondovali so skutočným stavom.

listu predsedu súdu mal byť totiž JUDr. Martin Ivan práceneschopný, pričom práceneschopnosť mal ukončiť 17. júna 2019 a

dodatku č. 9 k rozvrhu práce ... sa mal stať opätovne zákonným sudcom v predmetnej trestnej veci. Pre uvedené nezrovnalosti som preto zaslala ... podnet na Krajský súd v Nitre ... v nadväznosti na môj podnet mi bolo doručené z Krajského súdu v Nitre vyrozumenie z

1. novembra 2019 ... [pozn.: mám za to, že] ... stanovisko je v rozpore so stanoviskom predsedu Okresného súdu Komárno ... v predmetnom vyrozumení predsedu ... sa zároveň uvádza, že sudca JUDr. Martin Ivan mal mať pridelené spisy už od
2. júna 2019 a sudkyňa JUDr. Dominika Hudecová, PhD. mala mať pridelené spisy do
3. júla 2019, čo však nezodpovedá dodatku .... ... vykonávané dokazovanie od začiatku sprevádzali pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti ... bolo vedené v rozpore so základnými zásadami trestného konania a nebolo vykonávané tak, aby bol objektívne zistený skutkový stav veci bez akýchkoľvek pochybností a aby boli v súlade so znením § 2 ods. 10 Trestného poriadku spravodlivo zistený skutkový stav veci a zistené okolnosti nielen v môj neprospech, ale aj v môj prospech ... pochybenia vo vyšetrovaní nastali už na samotnom mieste dopravnej nehody v deň dopravnej nehody ... zo služobného motorového vozidla [pozn.: poškodených policajtov] bol ... odstránený volant. Pri fotodokumentácii ... nebol vyhotovený žiadny záber volantu ..., airbagu vodiča ani palubnej dosky .... časť policajného vozidla bola pri obhliadke miesta činu zakrytá plachtou ... fotografie volantu aj palubnej dosky pritom boli vyhotovené pri dokumentácii môjho vozidla i vozidla poškodeného G. H. ... neexistoval legitímny dôvod pre rozhodnutie veliteľa Hasičského a záchranného zboru, aby v súvislosti s vyslobodzovaním nebohých poškodených boli odstránené nesmierne dôležité dôkazy ako volant, odstrihnuté stĺpiky ... predmetné zásahy ... mohli mať zásadný vplyv na posúdenie mechanizmu vzniku následkov dopravnej nehody a zodpovedanie otázok, či bol zádržný systém policajného vozidla plne funkčný a aktivovaný a v akom technickom stave sa nachádzalo služobné motorové vozidlo Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, to znamená, či technický stav policajného vozidla a aktivácia bezpečnostných systémov policajného vozidla mohli mať vplyv na tragický priebeh dopravnej nehody ... fotografie z miesta nehody, nachádzajúce sa pôvodne vo vyšetrovacom spise a následne v súdnom spise, neboli vyhotovené v dostatočnej kvalite a boli upravované (zmenšované). Z daného dôvodu som už podaním ... žiadala vyšetrovateľa o zaslanie fotografii v elektronickej podobe (za účelom vypracovania vyjadrenia k záverom znaleckého posudku), čo sa však neudialo. Nedostatočnú kvalitu fotografii skonštatoval aj sudca na hlavnom pojednávaní ... v konaní na súde prvej inštancie mi nebolo umožnené predložiť súkromný znalecký posudok a vytýkané pochybenia neboli odstránené ani počas odvolacieho konania ... bolo mi znemožnené, aby som si nechala vypracovať tzv. súkromný kontrolný znalecký posudok k posudku Ing. Ladislava Šipulu, č. 10/2018 z
4. marca 2018 .... [pozn.: záver odvolacieho súdu o tom, že obvinená mala byť počas jazdy riadená matkou, ktorá držala v rukách mobilnú aplikáciu] ... považujem za nesprávny, vychádzajúci z nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Už v prípravnom konaní som uvádzala, že pri navigácii som používala navigáciu TomTom, nie mobilnú aplikáciu, ktorú som vyšetrovateľovi chcela odovzdať ... trvám na tom, že mojim úmyslom bolo odbočiť na križovatke doprava, nie ju prejsť rovno, čo bolo možné v konaní preukázať práve informáciami z predmetnej navigácie. Mám za to, že uvedené potvrdzuje aj odtlačok ŠPZ policajného vozidla na nárazníku môjho vozidla na fotografii č. 22 v znaleckom posudku Ing. Ladislava Šipulu, č. 10/2018 ... vyšetrovateľ nerešpektoval moje právo a nerealizoval ani jeden z návrhov na vykonanie dokazovania navrhovaných obhajobou. Všetky dôkazy, ktoré som navrhovala vo svojich podaniach v mesiacoch 4/2018, 6/2018, 8/2018, 10/2018, boli vyšetrovateľom odmietnuté. Osobitne si dovoľujem poukázať na to, že počas prípravného konania nebol realizovaný výsluch znalcov a obhajobe nebolo umožnené klásť znalcom otázky ... vyšetrovateľ nezaistil poškodené policajné vozidlo a nepribral na skúmanie jeho technického stavu na to určenú znaleckú organizáciu, ktorá sa mala okrem technickej spôsobilosti predmetného vozidla zaoberať aj skúmaním funkčnosti jeho zádržných systémov. Mám za to, že okrem uvedeného bolo pre náležité a objektívne zistenie skutkového stavu veci nevyhnutné skúmať i ostatné systémy policajného vozidla ... na pochybenia ... som poukazovala nielen počas samotného vyšetrovania, ale i počas konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania ... odvolací súd sa však predmetnými pochybeniami nezaoberal ... o mojich podaniach adresovaných inšpekčnej službe ... rozhodoval plk. JUDr. K. E., generálny riaditeľ, ktorý bol už v čase rozhodovania odvolacieho súdu o mojej vine trestne stíhaný a následne aj odsúdený, okrem iného aj za participovanie na zakrývaní trestnej činnosti. Z uvedeného dôvodu sa mal odvolací súd zaoberať aj pochybeniami pri vyšetrovaní, na ktoré som poukazovala počas celého trestného konania. ... v nadväznosti na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu, hodnotiace výpovede svedkov, uvádzam, že jednotlivé výpovede si navzájom odporujú a v rámci konania na súde prvej inštancie ani na odvolacom súde neboli bez akýchkoľvek pochybností objasnené rozdiely v predmetných výpovediach, už v prípravnom konaní som prostredníctvom svojho obhajcu navrhovala vypočuť priamych svedkov dopravnej nehody českej národnosti, ktorí vypočutí neboli ... boli na mieste nehody evidovaní a konfrontovaní príslušníkmi Policajného zboru ... postupom vyšetrovateľa a zákonného sudcu, ktorý neumožnil a nevykonal výsluch svedkov českej národnosti, bolo

môjho názoru zásadným spôsobom porušené moje právo na obhajobu ... považujem za neakceptovateľné, že predmetní svedkovia boli telefonicky kontaktovaní v prípravnom konaní bez upovedomenia môjho obhajcu vyšetrovateľom v súvislosti s preverením prípadného obsahu ich potenciálnej výpovede a súd prvého stupňa sa v podstate s uvedeným postupom stotožnil ... poukazujem na stanovisko prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre ..., ktorý v liste uvádza, ,na rozdiel od dozorujúcej prokurátorky sa však nestotožňujem s postupom vyšetrovateľa PZ, ktorý osoby - prichádzajúce do úvahy ako svedkov dopravnej nehody, vopred telefonicky kontaktoval za účelom predbežného zistenia obsahu ich prípadnej výpovede, nakoľko tieto skutočnosti je potrebné zisťovať až samotným výsluchom v rámci procesného postupu - výsluchu svedka ....´. ... veľmi vážne pochybnosti vyvstávajú aj ohľadom zákonnosti výpovede poškodeného G. H. ... mal vypovedať deň po nehode ... mal [pozn.: sa] pozitívne vyjadriť ohľadom svojho zdravotného stavu ... následne bol v daný deň urgentne operovaný pre závažné zranenia, ktoré utrpel pri dopravnej nehode ... v súdnom spise absentuje čas prijatia poškodeného G. H. do nemocnice v U. Q. ... manželka poškodeného pritom na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Komárno

1. augusta 2019 uviedla, že výsluch prebehol v čase okolo 10:30 hod. Opakovane som preto vyjadrila pochybnosti ohľadom časovej následnosti úkonov ... zároveň som poukazovala na skutočnosť, že kancelária vyšetrovateľa sa nachádza na treťom poschodí budovy Policajného zboru, pričom v budove sa nenachádza výťah. Som presvedčená, že výsluch poškodeného vykonaný s tak závažnými zdravotnými problémami vyplývajúcimi zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, nachádzajúcej sa v súdnom spise, bol vykonaný v rozpore s § 131 a § 132 Trestného poriadku a výpoveď svedka z dôvodu nezákonnosti nemala byť pripustená ako dôkaz ... zároveň [pozn.: sa] zásadne odlišuje od výpovedí svedkov F. H. a B. H., ktorí s ním sedeli pred nehodou vo vozidle ....". Poukazujúc na obsah výpovedí svedkov H.Ö., H. a L. obvinená uzatvorila, že ,, ... súd prvej inštancie ani odvolací súd sa s predmetnými rozpormi vo výpovediach poškodeného G. H. a ostatnými svedkami dopravnej nehody nevysporiadal. Závažné pochybnosti mám aj ohľadom spôsobu vypracovania záverov znaleckých posudkov a výpovede samotných znalcov. Výpovede znalcov i samotné znalecké posudky obsahovali viaceré vecné, formálne i skutkové nedostatky, znalecké posudky majú rôznu formálnu úpravu, nesprávne číslovanie príloh a pod. ..., predmetné pochybenia neboli napravené ..., znalecké posudky trpia tak vážnymi nedostatkami, že neboli spôsobilé byť zákonnými dôkazmi pred súdom, nemali byť súdom pripustené ako dôkaz a nepredstavujú dostatočný podklad pre rozhodnutie súdu. Konkrétne znalecký posudok Ing. Ladislava Šipulu č. 10/2018 ... bol vypracovaný v rozpore s pokynom dozorujúcej prokurátorky, ktorá ... poukázala na to, že znalecký posudok nie je možné vypracovať do doby, kým vo veci nebudú vypočutí všetci svedkovia, ktorí boli účastníkmi dopravnej nehody. Znalecký posudok bol však vypracovaný pred výsluchom svedka L., ktorý bol vypočutý až
2. mája 2018 a bez zabezpečenia výpovede svedkov českej národnosti, ktorí neboli vypočutí vôbec. Na hlavnom pojednávaní
3. októbra 2019 sa znalec zároveň vyjadril, že neskúmal chýbajúce dôkazy z policajného vozidla, na ktorých absenciu som počas konania opakovane poukazovala, a to odstránený volant a mieru jeho deformovania, palubnú dosku, neskúmal, či boli aktivované airbagy, ani či tieto boli aktívne a aktivované. Neskúmal ani zádržné bezpečnostné pásy v policajnom vozidle ... či bola posádka policajného vozidla pripútaná ... neskúmal povinné vybavenie predmetného vozidla, funkčnosť brzdového systému, ABS, poškodenie vozidiel ... z dôvodu, že išlo o policajné vozidlo a jeho stav bol utajený ... vychádzal pri posudzovaní technického stavu vozidla iba z výpovede svedkov a dodanej (neúplnej) fotodokumentácie ... skúmanie technického stavu vozidla vykonal len z údajov z technického preukazu, pričom na hlavnom pojednávaní pôvodne nevedel ani, či malo vozidlo ABS systém ... znalecký posudok ...ako aj výpoveď znalca nezohľadňuje komplexne všetky príčiny dopravnej nehody, jej priebeh a neobsahuje kompletnú analýzu nehodového deja, a preto objektívne nemohol predstavovať nevyhnutný podklad pre vypracovanie ďalších znaleckých posudkov z oblasti zdravotníctva ...vypracovanie kontrolného znaleckého posudku napríklad Ústavom súdneho inžinierstva ... mi však nebolo umožnené. Moje námietky neboli zohľadnené ... v kombinácii s nezaistením policajného vozidla a odopretím možnosti vypracovania kontrolného znaleckého posudku bolo zásadným spôsobom porušené právo na spravodlivý proces a právo na obhajobu. Závažnými nedostatkami trpia aj znalecké posudky z oblasti zdravotníctva, MUDr. Richarda Kóšu č. 020/2017 a MUDr. Rastislava Rozborila č. 082/2017 z
4. septembra 2017, týkajúce sa zranení poškodeného [pozn.: E.] ... MUDr. Michaely Rendekovej, č. 27/2017 a MUDr. Evy Nevickej č. 29/2017, týkajúce sa zranení poškodeného [pozn.: Š.] ... boli vypracované pred vypracovaním posudku Ing. Ladislava Šipulu ... pokiaľ by teda znalec z oblasti dopravy pracoval so všetkými, aj chýbajúcimi dôkazmi, tieto logicky nemohli byť zohľadnené v rámci posúdenia príčiny smrti vodiča ... a spolujazdca ... nedodržaním predmetných postupov mohlo dôjsť k nesprávnym záverom znalcov ... predmetné pochybnosti [pozn.: som] adresovala súdu a opakovane som sa domáhala vypracovania kontrolných znaleckých posudkov za účelom preverenia postupov a záverov znalcov ... ani v danom prípade mi však nebolo umožnené vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ... čím

môjho názoru došlo k porušeniu môjho práva na obhajobu. ... závery znalcov neposkytli komplexné a hlavne objektívne odpovede na otázky týkajúce sa závažnosti zranení poškodených vo vzťahu k priebehu dopravnej nehody a vyjadreniu rozsahu vplyvu intenzity mechanického pôsobenia na telách poškodených ..., akou rýchlosťou sa pohybovalo policajné vozidlo ... aká rýchlosť zodpovedá takému mechanickému pôsobeniu na telá poškodených, k akému došlo pri dopravnej nehode". Obvinená ďalej poukázala na absenciu odpovedí na otázky, aké by boli zranenia poškodených policajtov, ak by boli pripútaní, fungovali by bezpečnostné systémy, aký by mal vplyv technický stav vozidla, či sa aktivovali airbagy (a či sa aktivovali riadne), či by tieto skutočnosti (a ak by horeuvedené mechanizmy ,,správne fungovali") predišli fatálnym následkom nehody; uvedené nedostatky obvinená označila za závažné porušenie jej práva na obhajobu (k čomu ,,prispieva" aj odopretie možnosti vypracovania kontrolných znaleckých posudkov). „V znaleckom posudku RNDr. Jozefa Valúcha, CSc. z

1. októbra 2017 sa uvádza, že vodič policajného vozidla mal mať v čase vedenia motorového vozidla v krvi alkohol - 0,10g/kg (promile). Tento záver však ... nebol náležite zohľadnený ... v znaleckom posudku MUDr. Evy Nevickej č. 31/2017 a MUDr. Ivana Závodného č. 20/2017 sa uvádza, že zdravotný stav poškodeného G. H. sa upravil natoľko, že
2. augusta 2017 bolo možné pacienta preložiť na nemocničné lôžko ... bez akýchkoľvek komplikácií ... následne
3. augusta 2017 ... zomrel. V konaní som preto poukazovala na nevyhnutnosť skúmania, či k zhoršeniu zdravotného stavu poškodeného nedošlo v súvislosti so zanedbaním lekárskej starostlivosti ... z uvedeného dôvodu som navrhovala požiadať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o preverenie poskytovanej liečby. Môjmu návrhu na vykonanie dokazovania však opäť nebolo vyhovené ... ku žiadnemu znaleckému posudku nebola zadaná objednávka na webovom sídle povinnej osoby .... Som presvedčená, že moje otázky na svedkov a znalcov boli smerované k prejednávanej veci a nejednalo sa o sugestívne, kapciózne, urážlivé, či z iného dôvodu neprípustné otázky. MUDr. Eve Nevickej som položila otázku, kedy disponovali výsledkami toxikologického vyšetrenia krvi vodiča Policajného vozidla ... tento znalecký posudok ... bol vypracovaný ako posledný v poradí, žiadala som ozrejmiť, kedy ostatní znalci pri skôr vypracovaných posudkoch disponovali toxikologickými výsledkami vyšetrenia krv ... s ohľadom na trvácnosť vzoriek krvi [pozn.: mi] nebolo umožnené nechať vypracovať kontrolný znalecký posudok ani reagovať na výsledky znaleckého dokazovania. Moja otázka nebola zodpovedaná. Pri výsluchu MUDr. Ivana Závodného som bola zákonným sudcom vykázaná z pojednávacej miestnosti a nebolo mi umožnené klásť ďalšie otázky, čo považujem za porušenie môjho práva na obhajobu". Záverom obvinená vyjadrila ľútosť nad následkami skutku a skonštatovala, že trestné konanie vo všeobecnosti trpí zjavnými vadami, v dôsledku ktorých má objektívne pochybnosti o jeho zákonnosti, v stručnosti zhrnula vyššie namietané skutočnosti a doplnila, že ,, ... súdne rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu a je založené na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko nedostatočne zohľadňuje osobitosti daného prípadu, a to že išlo o neúmyselnú dopravnú nehodu ... počas konania som opakovane prejavila účinnú ľútosť a ospravedlnila som sa pozostalým poškodených, hoci v uznesení odvolacieho súdu je konštatovaný opak. Na základe uvedeného navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky: - vyslovil porušenie zákona

§ 371ods.

1 písm. b), písm. c), písm. e), písm. g), písm. i) Trestného poriadku, - v zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku zrušil výrok o vine, výrok o treste, ako aj naň nadväzujúci výrok o náhrade škody a - v nadväznosti na uvedené zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 10/30/2021, z 29. júna 2021 a rozsudok Okresného súdu Komárno, sp. zn. 3T/91/2018, z 8. decembra 2020, - zároveň

§ 388ods.

2 Trestného poriadku navrhujem, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po zrušení uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 10/30/2021, z

1. júna 2021 a rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 3T/91/2018, z
2. decembra 2020 vec prikázal na nové prerokovanie a rozhodnutie inému súdu toho istého druhu a stupňa". Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že jeho pozornosti neuniklo ani vlastnou rukou spísané podanie obvinenej označené ako ,,Dovolanie vo veci vedenej na Okresnom súde Komárno, v spojení s odvolacím súdom - Krajský súd Nitra, sp. zn. 1To/30/2021", doručené Okresnému súdu Komárno
3. októbra
4. Po oboznámení sa s jeho obsahom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že toto spočíva čo do formulácie a námietkovej argumentácie v zásade identickom podklade ako vyššie podrobne citované dovolanie podané (pozn.: s viac než ročným časovým odstupom) prostredníctvom obhajcu. S poukazom na uvedené je

konajúceho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bezpredmetné opätovne rekapitulovať už skôr uvádzané námietky obvinenej totožného obsahu, a preto na toto podanie možno bez ďalšieho len poukázať s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky naň vzhliadol ako ,,dodatočne odobrené" cestou dovolania podaného neskôr prostredníctvom obhajcu a toto vzal na vedomie. K dovolaniu obvinenej sa vyjadrila okresná prokurátorka tak, že ,, ... v súvislosti s odsúdením Ing. H. Z. je potrebné poukázať na to, že táto sa počas celého trestného konania k vine nepriznala a svoje konanie neoľutovala. Sústavnými obštrukciami spočívajúcimi vo veľkom množstve opakujúcich sa podaní adresovaných orgánom činným v trestnom konaní a neskôr na súd sa snažila dosiahnuť vyvinenie a zbavenie sa zodpovednosti z trestnoprávnych následkov. K jednotlivým dovolacím dôvodom sa vyjadruje zmätočne a nepreskúmateľne. Dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku spojila do jednej námietky nevidiac rozdielnosť dôvodov ... vo veci na krajskom súde rozhodoval senát v úplnom zložení a na okresnom súde samosudca, ktorému bola vec pridelená ako zákonnému sudcovi náhodným výberom. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku ... tento dovolací dôvod by bol daný, pokiaľ by sa jednalo o zásadné porušenie práva na obhajobu

platnej judikatúry Najvyššieho súdu SR ... najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe v zmysle § 37 Trestného poriadku .... ... v rámci dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

1. g)Trestného poriadku [pozn.: prokurátorka ohľadne príslušných dovolacích námietok konštatuje, že] obvinenou uvádzané dovolacie dôvody tento dovolací dôvod nezakladajú. ,,Mám za to, že tak, ako nie sú dané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. e), písm.
2. g)Trestného zákona, nie je daný ani dovolací dôvod pod písm.
3. i)citovaného ustanovenia. Medzi konaním obvinenej ... a spôsobeným následkom ... existuje príčinná súvislosť. Skutok, pre ktorý bola Ing. H. Z. právoplatne uznaná za vinnú, napĺňa teda všetky formálne znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia

§ 149ods.

1, ods. 2 písm.

1. a)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
2. h)Trestného zákona a ublíženia na zdraví

§ 158Trestného zákona, vrátane ich objektívnej stránky.

Uvedené rozhodnutia sú založené na úplnom a správnom zistení skutkového stavu veci ... poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa .... Pokiaľ sa týka ostatných výrokov rozsudku prvostupňového súdu, tieto tiež považujem za zákonné a spravodlivé (výrok o náhrade škody, výrok o treste), majúce základ vo výroku o vine a takisto považujem za zákonný aj výrok dovolaním napadnutého uznesenia Krajského súdu v Nitre. Konanie na súde prvého i druhého stupňa bolo zákonné. Z týchto dôvodov navrhujem, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania vecí podané dovolanie odmietol v zmysle § 382 písm. c) Trestného poriadku, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Trestného poriadku".

Obvinená doručila priamo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky cestou obhajcu vlastnou rukou spísané podanie označené ako ,,Doplnenie DOVOLANIA, sp. zn. 1Tdo/36/2022", ktorého obsahom je v zásade , ... ,preposlanie korešpondencie Krajského súdu v Nitre (Príloha č. 1) ... vo vzťahu k ďalším doplňujúcim informáciám týkajúcich sa predloženého dovolania (Príloha č. 2). Zároveň dopĺňam aj zápisnicu o pojednávaní na Okresnom súde Komárno ... (Príloha č. 3), ktorej súčasťou je aj výpoveď pani H. k zdravotnému stavu p. H. ... ktorá si zásadne odporuje s jej výpoveďou v trestnej veci ... z 01/2018,

1. júla 2019, výpoveď na pojednávaní
2. augusta 2019, ako aj samotnou výpoveďou p. H. zo
3. augusta
4. Výpoveď p. H. v civilnej veci nasvedčuje tomu, že výsluch p. H.
5. augusta 2018 vôbec neprebehol a mám za to, že je na mieste spochybniť dôkaz - výpoveď p. H., na základe ktorej bolo voči mojej osobe vznesené obvinenie aj obžaloba". Čo sa týka vyjadrenia prokurátorky, obvinená uviedla, že ,, ... je zarážajúce, že k obsahu dovolania sa nevyjadruje dozorujúca prokurátorka Mgr. Melinda Slivková, ale okresná prokurátorka ... takisto v rámci odporu k trestnému rozkazu, ktorý vôbec nebol súčasťou spisu tak, ako to konštatuje sudca odvolacieho súdu v rámci uznesenia Krajského súdu Nitra ..., kde sa uvádza, že trestný rozkaz bol zrušený iba v dôsledku mnou podaného odporu, pričom bol tiež podaný aj námestníkom okresnej prokuratúry ... opäť nebol podaný dozorujúcou prokurátorkou Mgr. Melindou Slivkovou ... zároveň uvedené poukazuje na manipuláciu so spisom na súde, keďže ja disponujem týmto odporom a tvorí prílohu podaného dovolania ... je zarážajúce, že sudca prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu zasiela úradnú korešpondenciu poškodeným stranám (MV SR, VšZP, Dôvera) na súkromné adresy zamestnancov poškodených strán (pozri listina č. 3024, 3041, 3042, 3043, 3090 - 3092 , 3308 a ďalšie množstvo korešpondenčných adries poškodených strán - právnických osôb MV SR, VšZP, Dôvera). Vyššie uvedené poukazuje opäť na neštandardný postup súdov prvej a druhej inštancie a dovoľujem si požiadať, aby uvedené bolo súčasťou DOVOLANIA a bolo predmetom skúmania na Najvyššom súde SR". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku], osobou oprávnenou na jeho podanie [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a tiež, že obvinená pred jeho podaním využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku) a dospel k záveru že dovolanie obvinenej Ing. H. Z. je potrebné odmietnuť postupom

§ 382písm.

c) Trestného poriadku, nakoľko je zrejmé, že v predmetnej trestnej veci nemožno konštatovať naplnenie žiadneho dovolacieho dôvodu. Nielen z označenia dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V porovnaní s dôvodmi, ktoré zákonodarca kvalifikuje ako opodstatňujúce podanie odvolania, sú dovolacie dôvody koncipované podstatne užšie. Je tomu tak z dôvodu, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do právoplatnosti rozhodnutia (napadnutého dovolaním), ktorá je zásadnou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa potenciálne širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala pre konanie pred dovolacím súdom ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako ďalšie odvolanie. Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Trestného poriadku.

Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. b) Trestného poriadku.

§ 371ods.

1 písm. b) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Nezákonne zloženým súdom sa rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Uvedené je reflexiou ústavnej garancie explicitne normovanej v čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy SR,

ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Nezákonným zložením súdu sú prípady keď: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodol v neúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Účelom práva priznaného

článku čl. 48 ods. 1 veta prvá Ústavy SR je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň,

§ 3ods.

1 veta prvá a druhá zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len ,,zákon o sudcoch") sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. O tom svedčí aj znenie § 3 ods. 2 zákona č. 385/200 Z. z., v zmysle ktorého sú si sudcovia a prísediaci pri rozhodovaní rovní. K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo s poukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok na odňatie veci. Takýmto permisívnym ustanovením je napr. § 277 ods. 5 veta tretia Trestného poriadku. Čo sa týka námietok obvinenej, ktorými menovaná atakuje postup Okresného súdu Komárno, spočívajúci vo fakticky ,,dočasnej" zmene osoby zákonného sudcu, treba uviesť nasledovné. Ako zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená hneď po podaní obžaloby prostredníctvom náhodného výberu uskutočneného technickými prostriedkami - generátorom elektronickej podateľne, bol určený JUDr. Martin Ivan (viď č. l. 638, zv. č. III. spisu). V dôsledku dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Martina Ivana došlo na určitý a vskutku krátky čas k zmene v osobe zákonného sudcu, a síce tak, že

potvrdenia žurnalizovaného na č. l. 819 spisu (zv. detto) bola vec pridelená opäť náhodným výberom JUDr. Dominike Hudecovej, PhD., pričom k uvedenému došlo v zmysle dodatku k rozvrhu práce (konkrétne ide o dodatok č. 4 k Rozvrhu práce Okresného súdu Komárno na rok 2019). Následne, v zmysle ďalšieho dodatku k rozvrhu práce (ktorého skutočnou príčinou bolo ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti JUDr. Ivana), schváleného

1. júna 2019 sudcovskou radou okresného súdu s účinnosťou od toho istého dňa, bol v zmysle potvrdenia na č. l. 1620 (zv. detto) za zákonného sudcu opäť určený pôvodný zákonný sudca JUDr. Martin Ivan. Najvyšší súd pripomína, že na obsahovo totožnú námietku, obvinenej Ing. Z. tomu konvenujúcim spôsobom reagovali tak predseda Okresného súdu Komárno, ako aj predseda Krajského súdu v Nitre. Konkrétne najvyšší súd poukazuje na písomné vyrozumenie o vybavení sťažnosti menovanej, č. Spr/1601/2019, zo
2. septembra 2019, č. l. 2208 a nasl., resp. prešetrenie vybavenia sťažnosti, č. Spr 4015/19, z
3. novembra 2019 na č. l. 2205 a nasl - všetko zv. č. IV. spisu, ktoré obsahujú dostatočne zrozumiteľné a zákonne súladné vysvetlenie obvinenou (pred dovolacím súdom opätovne) namietaných skutočností. Za takého stavu najvyšší súd nepovažuje za potrebné duplicitným spôsobom rekapitulovať tam podrobne rozvedené konštatovania, na ktoré možno z dôvodu ich správnosti a pre adresáta (obvinenú) čo do úplnosti takejto odpovede vskutku vyčerpávajúcej povahy len ďalej odkázať bez ich opätovného parafrázovania. Paradoxom zostáva, že námietky obvinenej, smerujúce voči osobe zákonného sudcu (resp. porušenia jej práva na zákonného sudcu in abstracto), v skutočnosti čo do vecného významu zanikli takpovediac ,,personálnym splynutím" pôvodne určeného zákonného sudcu JUDr. Ivana so sudcom, ktorý napokon vo veci konal a rozhodoval (až s výnimkou skôr uvedeného časového obdobia - dlhodobá práceneschopnosť presahujúca časové obdobie šiestich týždňov), ďalej ako zákonný sudca v podstate celý čas pôsobil v predmetnej trestnej veci obvinenej, viedol hlavné pojednávanie, vykonával s tým súvisiace úkony trestného konania a napokon bol sudcom, ktorý vyhlásil odsudzujúci rozsudok súdu prvého stupňa. Tým bol v zásade naplnený cieľ, resp. tak vznikol stav, ktorý obvinená v rámci dovolacích námietok, laicky povedané, ,,prehliadla" napriek tomu, že v podanom dovolaní poukazovala na presný opak, a síce porušenie práva na zákonného sudcu. Preto sú akékoľvek námietky obvinenej dotýkajúce sa tejto fázy konania pred súdom nedôvodné a najvyšší súd ich v dôsledku ich irelevancie odmietol ako celkom zjavne nepriliehavé. Najvyšší súd uzatvára, že okresný aj krajský súd rozhodli v trestnej veci obvinenej v zákonnom zložení. Po prezretí relevantnej časti predloženého spisu nemožno konštatovať existenciu niektorej z okolností podmieňujúcich naplnenie dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. b) Trestného poriadku. To znamená, že tak okresný ako ani krajský súd nerozhodli v inom personálnom obsadení (§ 2 ods. 16 Trestného poriadku), než v ktorom mali v zmysle zákona rozhodnúť (napr. vo vzťahu senát - samosudca; viď § 237 ods. 3 Trestného poriadku), resp. rozhodovanie, ktorému predchádzalo pridelenie veci, nebolo spojené s porušením pravidiel

zákona, resp. rozvrhu práce príslušných súdov. S poukazom na uvedené najvyšší súd vo vzťahu k dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm. b) Trestného poriadku uzatvára, že jeho naplnenie nemohol konštatovať. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku.

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada práva na obhajobu, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 9 Trestného poriadku. Právo na obhajobu je zakotvené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v čl. 40 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a tiež v čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, keďže zabezpečuje aj rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátorom na druhej strane. Zmyslom tohto práva je zaručiť ochranu zákonných záujmov a práv osoby, proti ktorej sa konanie vedie, pretože bezchybné rešpektovanie práva na obhajobu je dôležitým predpokladom vydania zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zásada „práva na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy.

názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. Vyššie uvedené treba vnímať ako uvedené nie samoúčelne, ale v priamej súvislosti s konkrétnymi námietkami obvinenej Ing. Z., ktorá v podanom dovolaní namieta [ostatnej, do spektra dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Trestného poriadku formálne spadajúcej námietky ohľadne neprimerane krátkeho času na prípravu náhradného obhajcu ustanoveného obvinenej v odvolacom konaní pred konaním verejného zasadnutia, bude zo strany najvyššieho súdu venovaný samostatný priestor nižšie] nevykonanie, resp. neakceptovanie jej návrhov na vypracovanie kontrolných znaleckých posudkov a nevypočutie tzv. českej posádky motorového vozidla údajne účastnej dopravnej nehody. V naznačenom kontexte platí nasledovné. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zrkadlovo k označenému právu pristupuje aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), prípadne rozhodnúť o tom, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku - primerane viď R 116/2014). Právo strany na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia spočíva v troch nasledujúcich a vzájomne sa doplňujúcich rovinách:
2. a)je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na tieto dostal od súdu náležitú odpoveď,
3. b)predstavuje jednu zo záruk, že ,,výkon spravodlivosti" (justice in procedural effect, resp. justice in action) nie je arbitrárny (svojvoľný), nepriehľadný a že rozhodovanie verejnej moci je kontrolované verejnosťou,
4. c)vytvára predpoklad pre účinné uplatnenie opravných prostriedkov, ktoré má strana konania k dispozícii. Napriek nespornému významu vyššie rozpísaného práva strany trestného konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia nejde o právo absolútne. Povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie nemožno interpretovať v tom zmysle, že by zahŕňalo podrobnú odpoveď na každý argument strany konania (Van Hurk v Holandsko, resp. Ruiz Torija v Španielsko). Podstatnou je v tejto súvislosti povinnosť súdu vyhodnotiť a v odôvodení rozhodnutia zareagovať na hlavné námietky účastníka konania (Donadze v Gruzínsko) a riadne posúdiť tvrdenia, argumenty a dôkazy predložené stranou konania (opätovne viď napr. Van Hurk v Holandsko). Na podklade takéhoto postupu súdu je potom možné posúdiť, či bolo konanie ako celok spravodlivé. Nejde o porušenie práva na obhajobu, ak súd nevyhovie dôkazným návrhom obhajoby z dôvodu, že skutkový stav považuje za zistený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie. Rozhodnutie súdu o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania môže za istých okolností predstavovať porušenie práva na obhajobu - § 371 ods. 1 písm.
5. c)Trestného poriadku. Stane sa tak vtedy, ak súd nevysvetlí - neodôvodní v uznesení o odmietnutí návrhov na doplnenie dokazovania

§ 272ods.

3 Trestného poriadku (ktoré uznesenie sa len vyhlási a zaznamená do zápisnice o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí a písomne nevyhotovuje), resp. minimálne v odsudzujúcom rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku zrozumiteľným, úplným a presvedčivým spôsobom nadbytočnosť a nepotrebnosť doplnenia dokazovania a zároveň existujú ďalšie skutočnosti naznačujúce, že celé konanie bolo vedené neobjektívne a zjavne nerešpektovalo pravidlá spravodlivého procesu. Nevykonanie (arbitrárne), pre spravodlivé rozhodnutie známeho a dôležitého, významného či rozhodného dôkazu súdom, môže však byť dovolacím dôvodom

§ 371ods.

3 Trestného poriadku, pretože posúdenie rozsahu (ne)vykonaných dôkazov je otázkou skutkovou a nie právnou. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne i hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. S ohľadom na to nemôže argumentácia dovolateľa, ktorým nie je minister spravodlivosti, o nevykonaní navrhnutého dôkazu súdom (o odmietnutí vykonania, ktorého bolo rozhodnuté

§ 272ods.

3 Trestného poriadku a rozhodnutie o tom bolo riadne odôvodnené minimálne v rozsudku v zmysle § 168 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku) zodpovedať dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku. Vyššie uvedený záver zodpovedá doterajšej aplikačnej praxi i judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o nemožnosti preskúmavania správnosti a úplnosti skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní, s výnimkou prieskumu ich rozhodnutí uvedeným spôsobom z podnetu dovolania podaného ministrom spravodlivosti

§ 371odsek 3 Trestného poriadku.

Pokiaľ neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení súdmi v pôvodnom konaní dovolací súd nemôže preskúmavať v rámci dovolateľom (obvineným alebo generálnym prokurátorom) uplatneného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.

1. i)Trestného poriadku, nemožno takéto „skutkové" preskúmanie rozhodnutí súdov v pôvodnom konaní dosiahnuť (a vo svojej podstate obchádzať) prostredníctvom uplatnenia dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
2. c)Trestného poriadku [a už vôbec nie písm.
3. i)- tento prípad], konkrétne uplatnením dovolacej námietky spočívajúcej v tom, že v pôvodnom konaní nebol vykonaný konkrétny dôkaz, ktorý však

subjektívneho hodnotenia dovolateľa vzhľadom na jeho význam (dôležitosť) vykonaný byť mal (s argumentom, že preto bolo chybou jeho odmietnutie postupom

§ 272odsek 3 Trestného poriadku).

Posúdenie dôležitosti (významu) konkrétneho dôkazu totiž nie je možné bez komplexného vyhodnotenia dôkazného stavu na podklade rozsahu a kvality procesu dokazovania vykonaného súdmi v pôvodnom konaní, ktorého výsledkom je nimi zistený skutkový stav, v konečnom dôsledku odzrkadlený v tzv. skutkovej vete výroku o vine obvineného. Zo strany odvolacieho súdu ale ide o otázku právnu, kedy by zistené pochybenie mohlo potenciálne zakladať dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (primerane pozri, sp. zn. 1TdoV/6/2017). Záver o dôležitosti (významu) takého dôkazu preto logicky nie je možný bez primárneho posúdenia otázky náležite zisteného skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorý je zase výsledkom procesu hodnotenia dôkazov

kritérií upravených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, z ktorého obsahu je navyše nepochybné, že žiadny dôkaz v trestnom konaní nemožno posudzovať izolovane od iných, v danej veci zabezpečených, resp. vykonaných dôkazov. Naplnenie dôvodu dovolania

§ 371ods.

1 písm.

1. c)Trestného poriadku je možné konštatovať za existencie nasledovných podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne (súčasne) ak :
2. a)sa súd prvého stupňa s návrhom obvineného na vykonanie, resp. doplnenie dokazovania nezaoberal v priebehu konania takým spôsobom, že primerane neodôvodní (zápisnične) odmietnutie takéhoto návrhu a
3. b)nezaoberal sa ním ani v odôvodnení svojho rozhodnutia vo veci samej, zatiaľ čo
4. c)dôvod, pre ktorý bol príslušný návrh obvineného odmietnutý, nebol primerane vysvetlený ani v opravnom konaní pred odvolacím súdom a napokon Najvyšší súd dospel k záveru, že takáto situácia v posudzovanej trestnej veci nenastala. Ohľadne dovolacích námietok formulovaných obvinenou totiž platí, že okresný súd na str. 13, posledný odsek rozsudku stručným, no pre účely rešpektovania práva obvinenej na riadne ,,sumarizačné vysvetlenie" vlastného postoja súdu k ňou navrhovaným dôkazom, úplne postačujúcim spôsobom zhrnul dôvody, pre ktoré predmetné dôkazné návrhy odmietol. Súčasne sa javí dôležitým poukázať aj na str. 9 a nasl. dotknutého rozsudku okresného súdu, ktorých obsah je potrebné vnímať v zásadnej a neoddeliteľnej spojitosti s už skôr označeným negatívnym stanoviskom súdu prvého stupňa k predmetným návrhom na vykonanie dokazovania. Povedané inými slovami, vlastná argumentačná časť rozsudku okresného súdu je

názoru najvyššieho súdu jasným, precíznym a presvedčivým vysvetlením, prečo nebolo vyhovené návrhom obvinenej na doplnenie dokazovania. Preto ak sa obvinená domáha naplnenia dovolacieho dôvodu

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku vo vzťahu k odmietnutiu vykonania navrhovaných dôkazov, takúto dovolaciu námietku nie je možné vyhodnotiť inak, než ako nedôvodnú. Inak tomu nie je ani ohľadne skôr zmienenej námietky obvinenej vo vzťahu k údajnému neposkytnutiu dostatočného času na prípravu náhradnému obhajcovi, ktorý jej bol ustanovený opatrením odvolacieho súdu. V prvom rade je potrebné poznamenať, že verejné zasadnutie o odvolaní obžalovanej, v zmysle úpravy predsedu senátu (rub č. l. 3072 spisu) v termíne pôvodne určenom na 8. júna 2021 sa reálne uskutočnilo (č. l. 3209 a nasl.) v prítomnosti náhradného obhajcu (opatrenie

§ 42ods.

1 Trestného poriadku na č. l. 3135 a nasl.). Je potrebné poukázať na skutočnosť, vyplývajúcu zo zápisnice o verejnom zasadnutí, kedy na výzvu predsedu senátu náhradný obhajca JUDr. Krčmárik uviedol, že, cit. : ,,Som dostatočne pripravený na obhajovanie pred odvolacím súdom. Oboznámil som sa s listinami, ktoré mi boli doručené, s obsahom celého spisu i s listinami, ktoré mi doručila samotná obžalovaná". Napriek uvedenému bolo verejné zasadnutie opatrením predsedu senátu odročené na 29. júna 2021, zrejme v dôsledku medzičasom doručených ospravedlnení obvinenej Ing. Z., jej zvoleného obhajcu a jeho žiadosti o odročenie verejného zasadnutia (č. l. 3209 a nasl. v spojení č. l. 3188, resp. 3202 a nasl. spisu). Najvyšší súd preto námietku obvinenej odmietol ako zjavne nedôvodnú, resp. celkom zrejme nespĺňajúcu čo do intenzity prípadného porušenia jej práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku naplnenie dotknutého dovolacieho dôvodu, čo napokon možno spoľahlivo negovať aj v eventuálnej teoretickej rovine. Obiter dictum možno zo strany dovolacieho súdu už len v stručnosti poznamenať, že rozhodnutie o ustanovení náhradného obhajcu je v konaní pred súdom plne závislé od vyhodnotenia konkrétnych okolností prípadu predsedom senátu, ktorý dbá na to, aby okrem práva obvineného na obhajobu v zmysle § 2 S poukazom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm. c) Trestného poriadku naplnený nebol, a preto s tým súvisiacu argumentáciu obvinenej odmietol ako nedôvodnú. K dovolaciemu dôvodu

§ 371ods.

1 písm. e) Trestného poriadku.

§ 371ods.

1 písm.

1. e)Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania. Predmetný dôvod dovolania predpokladá konanie alebo rozhodovanie vylúčenej osoby, ktorá je zároveň z procesného hľadiska nositeľom postavenia orgánu činného v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku), sudcu alebo prísediaceho. Ustanovenie § 371 ods. 1 písm.
2. e)Trestného poriadku možno preto vztiahnuť na konanie a rozhodovanie vylúčenej osoby v procesnom postavení orgánu činného v trestnom konaní, sudcu alebo prísediaceho. Inými slovami povedané, pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje splnenie podmienky, že vo veci konal, alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý bol vylúčený (k dôvodom vylúčenia týchto osôb viď § 31, resp. § 32 Trestného poriadku), pričom o jeho vylúčení nebolo rozhodnuté. Najvyšší súd podradil pod dôvod dovolania

§ 371ods.

1 písm.

1. e)Trestného poriadku, postupujúc v zmysle už skôr uvedeného stanoviska R 120/2012 nasledujúce námietky obvinenej, ktoré možno v zásade rozdeliť do dvoch samostatných - súc materiálne obdobných - okruhov:
2. i)prvou z nich je namietaná možná zaujatosť orgánov činných v trestnom konaní vo fáze prípravného konania z dôvodu, že dvaja poškodení (príslušníci Policajného zboru) vykonávali služobnú činnosť aj v územnom obvode Okresného riaditeľstva PZ Komárno, zatiaľ čo
3. ii)v ostatnom rozsahu ide o námietku obvinenej voči zloženiu senátu odvolacieho súdu rozhodujúceho o podanom odvolaní (v merite veci), ktorého členmi boli aj dvaja sudcovia senátu, ktorý pôvodne rozhodoval o sťažnostiach obvinenej Ing. Z. proti rozhodnutiam súdu prvého stupňa u nevylúčení zákonného sudcu, resp. podaných proti viacerým rozhodnutiam o námietkach zaujatosti vznesených menovanou (konkrétne ide o sudcov JUDr. Libanta a JUDr. Hrvolu). Čo sa týka údajnej zaujatosti orgánov činných v trestnom konaní (resp. prezumovania jej existencie obvinenou), tak po vzhliadnutí príslušnej časti obsahu predloženého spisu najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na námietku zaujatosti vznesenú obvinenou 25. apríla 2018, ktorou obvinená vyslovila presvedčenie o zaujatosti všetkých príslušníkov zaradených pod Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a navrhla, aby vyšetrovanie bolo ďalej vykonávané vyšetrovateľom služobne nezaradeným pod zmienené krajské riaditeľstvo (č. l. 581 a nasl., vyšetrovací spis). K predmetnej námietke zaujatosti sa vyjadrili všetci vyšetrovatelia odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Komárne, a síce tak, že obvinenú buď nepoznajú (pozn.: okrem vyšetrovateľa vykonávajúceho v danej trestnej veci vyšetrovanie; tu však prirodzene ide len o vedomosť o obvinenej nadobudnutú výkonom služobných povinností a vykonávaním úkonov trestného konania vo fáze prípravného konania) a vo veci sa zaujatí byť necítia, čo primerane platí aj vo vzťahu k splnomocnencovi poškodených JUDr. L. (č. l. 387 a nasl., detto). Na podklade uvedeného rozhodol prezident Policajného zboru príkazom vydaným

§ 201ods.

6 písm. a) Trestného poriadku s poukazom na § 23 ods. 1 Trestného poriadku per analogiam, sp. zn.: PPZ