Obsah (5)

§ 419§ 421§ 432§ 428§ 440

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/41/2022 Identifikačné číslo spisu: 1410215780 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Miroslava Janečková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 21.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 22.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. 23.

§ 432ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 24.

§ 428

CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 25.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

26. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z ustanovení § 420 alebo § 421 CSP, pričom (okrem iného) dovolanie musí byť odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi a tieto musia byť vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 CSP. Dovolací súd preto pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné; k posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. k posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený dovolací dôvod) sa súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné. Dovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z ustanovenia § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). 27. V prípade dovolacieho dôvodu, spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci, je dovolateľ povinný dovolací dôvod vymedziť nesprávnym právnym posúdením takej právnej otázky, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu alebo ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (dovolateľ v predmetnej veci vyvodil prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP). 28. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov je najvyšší súd v ďalšom konaní viazaný právnym názorom ústavného súdu. 29. Už v predchádzajúcom náleze z 9. februára 2021 č. k. IV. ÚS 479/2020-82 v odseku 16 časti IV. jeho odôvodnenia ústavný súd konštatoval, že je nepochybné, že aktuálne znenie § 421 ods. 1 CSP nevyžaduje ako podmienku prípustnosti dovolania, aby právna otázka, ktorá je predmetom dovolania, spĺňala aj podmienku „zásadného právneho významu“ a rovnako ani spôsob vymedzenia dovolacej otázky spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení (§ 432 CSP) neviaže prípustnosť dovolania na existenciu takejto podmienky. Uzavrel, že možno povedať, že každá z otázok zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, spĺňa svojím spôsobom požiadavku zásadného právneho významu, pretože účelom dovolacieho konania je aj usmerňovanie a zjednocovanie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov autoritatívnym výkladom právnych noriem. Ústavný súd v obidvoch nálezoch konštatoval, že z podaného dovolania je zrejmé, že žalovaný sformuloval celkovo štyri dovolacie otázky

1. a)či mohol vodič žalovaného uzatvoriť v mene žalovaného zmluvu o preprave so žalobcom ako druhou zmluvnou stranou a či bol žalovaný účastníkom zmluvného vzťahu žalobcu a pôvodne žalovaného 1/, založeného na základe objednávky prepravy č. 696,
2. b)či v danom prípade došlo medzi jednotlivými subjektami podieľajúcimi sa na preprave tovaru k vzniku samostatných zmlúv o preprave odlišných od zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a pôvodne žalovaným 1/ na základe objednávky prepravy č. 696 a či je možné na tento prípad aplikovať Článok 34 a nasl. Dohovoru CMR,
3. c)či možno na právne vzťahy účastníkov konania aplikovať Dohovor CMR,
4. d)či žalobca bol v predmetnom prípade v postavení odosielateľa aj vo vzťahu k žalovanému alebo odosielateľom ako zmluvným partnerom žalovaného bola len spoločnosť A.D.O. & M. Handels GmbH a zároveň, či boli naplnené podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá vznikla žalobcovi. 30. Vychádzajúc z právneho názoru ústavného súdu, ktorým je dovolací súd viazaný (odsek 16 časť IV. nálezu z 9. februára 2021 č. k. IV. ÚS 479/2020-82) a vzhľadom na skutočnosť, že najvyššiemu súdu nie sú známe žiadne rozhodnutia alebo stanoviská NS SR ako súdu dovolacieho, ktoré by dovolateľom vymedzené právne otázky v minulosti riešili, teda ohľadom žalovaným namietaných právnych otázok nedošlo k vytvoreniu a ustáleniu jeho rozhodovacej praxe. Ani žalobca nenamietal, že by predmetné právne otázky boli v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešené. Poukázal síce na viaceré rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 5Obo/70/2009, 3Obdo/33/2009, 2Obdo/7/2003, 4Obo/76/2007, ale dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno všetky žalovaným formulované otázky považovať za „vyriešené ustálene“ v zmysle výkladu najvyššieho súdu o ustálenej praxi dovolacieho súdu (napr. rozhodnutie NS SR 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017 a napr. nález zo 6. októbra 2020 ÚS SR I. ÚS 115/2020). So zreteľom na riadne nastolenie právnych otázok, spôsobom zodpovedajúcim § 421 ods. 1 písm.
5. b)CSP a v situácii, na ktorú sa vzťahuje toto ustanovenie, dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného je v danom prípade procesne prípustné. 31. Následne preto dovolací súd skúmal, či je podané dovolanie dôvodné, t. j. či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Žalovaný podal dovolanie v zmysle § 421 ods. 1 písm.
6. b)CSP sformulujúc štyri právne otázky (viď odsek 26 odôvodnenia rozsudku), od vyriešenia ktorých podľa neho záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. 32. Dovolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného odvolacím súdom (§ 442 CSP), ktorým je viazaný. Dovolací súd je zhodne s odvolacím súdom názoru, že na daný prípad je potrebné aplikovať Dohovor CMR, nadradený nad vnútroštátnu úpravu, (otázka c/), nakoľko v zmysle Čl. 1 bod 1 Dohovoru miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, ktoré sú zmluvnými štátmi Dohovoru (miesto prevzatia Modra, Slovenská republika a predpokladané miesto dodania Wiener Neustadt, Rakúsko). Podľa Čl. 4 Dohovoru dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list a z nákladného listu SK7014284 nepochybne vyplýva, že tovar mal byť prepravený do mesta Wiener Neustadt v Rakúsku. Vodič žalovaného Y. U. potvrdil, že podpísal medzinárodný nákladný list č. SK7014284 (čl. 83 spisu). Nákladný list okrem iného obsahoval údaj o tom, kto je odosielateľ, príjemca s jeho presnou adresou, ako aj označenie dopravcu spoločnosti BM-Trans Martin. V zmysle Čl. 3 Dohovoru dopravca zodpovedá za konanie svojich zástupcov a pracovníkov a všetkých ostatných osôb, ktoré použije pri uskutočňovaní prepravy ako za vlastné konanie za predpokladu, že konajú v rámci ich pracovných úloh. Dovolací súd sa stotožnil s odvolacím súdom, že v zmysle uvedeného článku žalovaný zodpovedá za konanie jeho zamestnanca Y. U., ktorý nepochybne konal v rámci jeho pracovných úloh ako vodiča kamiónu a jeho prostredníctvom prevzal žalovaný, ako dopravca, tovar spolu s medzinárodným nákladným listom SK7014284, z ktorého bolo zrejmé, že odosielateľom bol žalobca a tovar mal byť prepravený do Rakúska do mesta Wiener Neustadt. Vychádzajúc z Čl. 3 Dohovoru je potom z hľadiska zodpovednosti žalovaného (pôvodne žalovaného 2/) bez právneho významu, či jeho vodič mohol alebo nemohol uzatvoriť v mene žalovaného zmluvu o preprave so žalobcom ako druhou zmluvnou stranou, existenciu ktorej v zmysle Čl. 4, ako aj Čl. 9 bod 1 Dohovoru preukazuje podpísaný nákladný list, (otázka a/), nakoľko nad akúkoľvek pochybnosť nebol preukázaný opak, navyše aj Y. U. vo svojej výpovedi potvrdil, že podľa inštrukcií pani W. (taktiež zamestnankyňa žalovaného - pôvodne žalovaného 2/ - dispečerka) mal ísť prepraviť tovar v zmysle CMR SK7014284. Žalovaný, ako jediný skutočný dopravca v posudzovanej veci, mal prepraviť tovar za podmienok dohodnutých v nákladnom liste SK7014284, ktorý jeho vodič podpísal, a tak sa stal zmluvnou stranou zmluvy o preprave (otázka d/). Aj podľa dovolacieho súdu je nanajvýš nepravdepodobné, že by vodič žalovaného (nepochybne skúsený vodič, keď sám vypovedal, č. l. 84 spisu, že ročne najazdí 120 000 km, vykoná 2 - 3 nakládky týždenne) bol podpísal nákladný list, obsah ktorého nie je sporný, ak by mal vykonávať prepravu tovaru - kompletných kolies na paletách, iba z Modry do Bratislavy. Dovolací súd, súhlasne s odvolacím súdom je toho názoru, že zmluvu žalovaného uzatvorenú so spoločnosťou A.D.O. & M. Handels GmbH nemožno považovať za zmluvu, nesúvisiacou s prepravnou zmluvou v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, o uzatvorení ktorej svedčí nákladný list SK7014284. Ich vzájomný súvis potvrdzuje aj výpoveď svedkyne H. H., č. l. 81 spisu, ktorá potvrdila, že pre tovar prišiel pán U. s tým, že mu ukázala CMR a pýtala sa ho, či ide do Wiener Neustadt a odpovedal, že áno. Jej výpoveď potvrdil aj svedok Y. U., č. l. 83 spisu, ktorý na otázku žalobcu „prečo tam prišiel a ako sa predstavil“ vypovedal „že prišiel pre nakládku tovaru a má ho prepraviť do Rakúska“. So zreteľom na uvedené, bol podľa názoru dovolacieho súdu, správny záver odvolacieho súdu, keď zmluvu uzatvorenú žalovaným (pôvodne žalovaným 2/) a spoločnosťou A.D.O. & M. Handels GmbH Wien (Transportauftragsnummer 039/08/2010) nepovažoval za úplne samostatnú zmluvu, ale zmluvný vzťah účastníkov a zodpovednosť z neho vyplývajúcu posúdil podľa Kapitoly VI Čl. 34 a nasl. Dohovoru (otázka b/). Podľa dovolacieho súdu Čl. 34 Dohovoru výslovne nevyžaduje, aby nákladný list a tovar prevzal každý nasledujúci prepravca. Žalovaný ako jediný skutočný dopravca prevzal tovar a nákladný list na adrese nakládky a prepravil ho na zmenenú adresu vykládky, čím porušil povinnosť nedisponovať so zásielkou spôsobom odporujúcim príkazom odosielateľa. Tak ako to konštatoval odvolací súd, bol v zmysle Čl. 12 ods. 1 Dohovoru oprávnený disponovať zásielkou t. j. požadovať od dopravcu zmenu miesta dodania alebo vydania zásielky inému príjemcovi predovšetkým odosielateľ. Ak žalovaný prostredníctvom svojho zamestnanca, za konanie ktorého podľa Čl. 3 Dohovoru zodpovedá, pozmenil medzinárodný nákladný list resp. vystavil nový bez vedomia odosielateľa, zodpovedá za škodu, ktorá žalobcovi ako odosielateľovi vznikla. 33. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že vo veci konajúce súdy posúdili vec po právnej stránke správne a preto dovolanie žalovaného podľa § 448 CSP zamietol. 34. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3, veta druhá CSP, § 453 ods. 1 v spojení s §§ 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.