← Slovensko

zamietnutie žaloby - nadmerný odpočet BPH, nepreukázanie zdaniteľných plnení - zákon č. 222/2004 Z.z., zákon č. 511/1992 Zb., zákon č. 150/2001 Z.z. o

Najvyšší súd 2Sžf/28/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r.o., zastúpeného advokátkou JUDr. K. K., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa

  1. júna 2009, č. I/221/9044-55181/2009/990447-r, č. I/221/9045-55182/2009/990447-r a č. I/221/ 9046-55184/2009/990447-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
  2. apríla 2010, č. k. 24S/28/2009-145, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/28/2009-145 zo dňa
  3. apríla 2010 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . 2 2Sžf/28/2010 O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa
  4. apríla 2010, č. k. 24S/ 28/2009-145 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol 3 ţaloby:
  5. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného z
  6. júna 2009 č. I/221/9044-55181/2009/ 990447-r, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II č. 851/230/4503/09-Šim z 2.februára 2009 o zníţení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie február 2008 o sumu 928.367,52€ a priznaní nadmerného odpočtu DPH vo výške 362,98€;
  7. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 8.júna 2009 č. I/221/9045-55182/2009/ 990447-r, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II č. 851/230/4931/09-Šim z 3.februára 2009 o zníţení nadmerného odpočtu DPH uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2008 o sumu 1.049.550,48€ a priznaní nadmerného odpočtu DPH v sume 99,06€;
  8. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 8.júna 2009 č. I/221/9046-55184/2009/ 990447-r, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica II č. 851/230/4510/09-Šim z 2.februára 2009 o zníţení nadmerného odpočtu DPH uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2008 o sumu 857.730,86€ a priznaní nadmerného odpočtu DPH v sume 236,12€. 3 2Sžf/28/2010 Uvedenými rozhodnutiami ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa podľa § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.decembra 2009 (ďalej len „zákon o správe daní“) zníţil ţalobcovi ako platiteľovi DPH uplatnené nadmerné odpočty DPH z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by mu umoţňovali v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) toto právo vo vyššie uvedených sumách uplatniť. Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného, ktoré krajský súd z dôvodu hospodárnosti uznesením z 21.októbra 2009, č. k. 24S/28/2009-136 spojil podľa § 112 ods. 1 OSP na jedno konanie, keďţe tieto skutkovo spolu súviseli a týkali sa tých istých účastníkov konania, dospel krajský súd v záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z obsahu správneho spisu krajský súd zistil, ţe správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica II vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 851/320/75338/2008/Sle z 19.decembra 2008, ďalej daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 851/320/75496/ 2008/Šimk z 22.decembra 2008 a daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 851/320/75444/2008/Uhri z 22.decembra
  9. Vzhľadom k tomu, ţe v deň určený vo výzve správcu dane na prerokovanie protokolov sa ţalobca ani jeho zástupca nezúčastnili ich prerokovania, protokoly boli prerokované a doručené v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolov, t.j.
  10. januára
  11. 4 2Sžf/28/2010 Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal vyššie uvedené rozhodnutia, ktorými nebolo ţalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry č. 1522008 z 21.februára 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná technológia podľa objednávky za
  12. časť dodávky: technológia – stroje a zariadenia), z dodávateľskej faktúry č. 1932008 zo 17.marca 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná technológia podľa objednávky: technologické zariadenie – sušiareň podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 02022008) a z dodávateľskej faktúry č. 10042008 z 21.apríla 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná technológia podľa objednávky: technologické zariadenie – sušiareň podľa uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 01012008 dodatok č. 1) z dôvodu, ţe kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru podľa prijatých faktúr a tým nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca preukazoval nárok na odpočítanie DPH citovanými dodávateľskými faktúrami, prílohu ktorých tvorili dodacie listy, preberacie protokoly z 21.februára 2008 zo 17.marca 2008 a z 21.apríla
  13. K faktúram z 21.februára 2008 a z 21.apríla 2008 bola pripojená kúpna zmluva č. 01012008 uzatvorená 1.januára 2008 medzi predávajúcim – spoločnosťou G. s.r.o., a kupujúcim – ţalobcom, ktorá bola uzavretá na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 30.novembra
  14. Predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok dodať kupujúcemu bubnovú sušiareň BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín. K faktúre zo
  15. marca 2008 bola pripojená kúpna zmluva č. 02022008 uzatvorená 4.februára 2008 medzi predávajúcim – spoločnosťou G. s.r.o., a kupujúcim – ţalobcom, uzavretá na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z 30.novembra
  16. Predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok dodať kupujúcemu 5 2Sžf/28/2010 sušiace zariadenie typ PG1N-160T určené na sušenie obilia, sypkých materiálov rôznej vlhkosti na poţadovanú vlhkosť B. Bl-15 veţová sušiareň. Správca dane z výsluchu konateľa ţalobcu k predmetným obchodným transakciám zistil, ţe predmetom obchodnej transakcie malo byť nové technologické zariadenie – sušiareň, ktorá sa pouţíva na sušenie a spracovanie obilia, ktorá bola zakúpená za účelom ďalšieho predaja spoločnosti O. v Kurskej oblasti, o čom doloţil fotokópiu kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 31.12.
  17. Konateľ pri výsluchu uviedol, ţe technológia nebola ešte prepravená, nachádza sa v sklade dodávateľa (spoločnosti G. s.r.o.), o čom ako dôkaz dodatočne predloţil potvrdenie uskladnenia technológie vystavené spoločnosťou G. s.r.o.
  18. mája
  19. Z predmetného potvrdenia vydaného na ţiadosť konateľa ţalobcu vyplýva, ţe spoločnosť G. s.r.o. potvrdzuje vznik vlastníctva k predmetu zmluvy – technologickému zariadeniu – bubnovej sušiarni BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín s tým, ţe priestory, kde je technológia uskladnená, budú poskytnuté len na nevyhnutnú dobu – do vývozu technológie do zahraničia. Správca dane preveroval uskutočnenie predmetného dodania tovaru u dodávateľa spoločnosti G. s.r.o., pričom zistil, ţe spoločnosť G. s.r.o. zmenila svoje sídlo i konateľa spoločnosti, pričom nový konateľ spoločnosti K. K. nepredloţil správcovi dane ţiadne účtovné ani daňové doklady, pretoţe ţiadne doklady od bývalého konateľa neprevzal a nevedel ani uviesť adresy skladových priestorov spoločnosti. Správca dane preto vykonal výsluch svedka Ing. I. H., ktorý bol konateľom spoločnosti G. s.r.o. v čase realizácie preverovaného dodania tovaru, pričom tento uviedol, ţe účtovné a daňové doklady spoločnosti G. s.r.o. odovzdal novému konateľovi, o. i. aj faktúru, predmetom ktorej bol predaj repasovaného 6 2Sžf/28/2010 technologického zariadenia sušiarne. Ďalej uviedol, ţe nákup zariadenia bol uskutočnený v roku 2008 od spoločnosti I. s.r.o., tovar sa nepreváţal a bol uskladnený v priestoroch spoločnosti I. s.r.o., pričom adresu skladov, kde mala byť sušiareň uskladnená, nevedel uviesť. Svedok na otázky správcu dane ohľadne bliţšieho popísania fyzického stavu technologického zariadenia, ceny zariadenia, miesta vyskladnenia zariadenia ţalobcovi odmietol vypovedať, alebo sa k nim nevedel vyjadriť, potvrdil len úhradu faktúry za technologické zariadenia v hotovosti, ako aj podpis na príjmových pokladničných dokladoch, pričom o okolnostiach úhrady faktúr taktieţ odmietol vypovedať. Správca dane šetrením údajov získaných vypočutím Ing. H. zistil, ţe spoločnosť I. s.r.o., na uvedenej adrese nesídli, konateľ spoločnosti sa v mieste trvalého pobytu nezdrţiava a spoločnosť I. s.r.o. podala na DPH za sledované obdobie nulové daňové priznanie. Súčasne správca dane šetrením zistil, ţe daňový subjekt G. s.r.o. podal za mesiac február 2008 nulové daňové priznanie k DPH a za zdaňovacie obdobia marec a apríl 2008 daňové priznanie nebolo podané. Správca dane následne zistil, ţe spoločnosť G. s.r.o. dodatočne (21.mája 2008) podala za príslušné zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedla vysoké daňové povinnosti a vysoké odpočítanie dane, avšak spoločnosť k nim nepredloţila ţiadne účtovné doklady, a preto vznik daňovej povinnosti zo sporného dodania tovaru v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH nebol potvrdený. Kontrolou ţalobcom predloţených účtovných kníh správca dane zistil, ţe kúpna cena za dodaný tovar bola uhradená v hotovosti, o čom ţalobca predloţil výdavkové pokladničné doklady č. V/02-008-V/02-010 z 28.februára 2008 v hodnote 71.500.000,- Sk, ktorými ţalobca dokladoval úhradu došlej faktúry č. 1522008 z 21.feruára 2008 a výdavkové pokladničné doklady č. V/03-007 aţ V/03/009 a V/04-008 v celkovej výške 198.000.000,- Sk, ktorými daňový subjekt deklaroval 7 2Sžf/28/2010 úhradu došlej faktúry č. 1932008 zo 17.marca 2008, avšak tieto neboli v čase vykonania daňovej kontroly predmetom účtovania v účtovných knihách ţalobcu (uvedené výdavkové pokladničné doklady boli zaúčtované aţ dodatočne 25.08.2008). Správca dane počas kontroly taktieţ zistil, ţe predmetom účtovania v sledovanom období nebola ani pôţička poskytnutá konateľom ţalobcu, ktorá bola podľa vyjadrenia konateľa určená ţalobcovi za účelom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar od spoločnosti G. s.r.o., konkrétne k 28.februáru 2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 100.000.000,- Sk, k 31.marcu 2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 254.000.000,- Sk a k 30.aprílu 2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 79.100.000,- Sk (predmetné pôţičky boli zaúčtované aţ dodatočne 25.augusta 2008). Podľa šetrenia správcu dane tieto pôţičky mali byť poskytnuté na základe zmlúv o pôţičke uzatvorených medzi M. K., konateľom spoločnosti L. s.r.o. (ţalobcom) a spoločnosťou L. s.r.o.. Z administratívneho spisu i napadnutých rozhodnutí krajský súd zistil, ţe správca dane v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní zistil, ţe jedným z obchodných partnerov spoločnosti I. s.r.o. bola spoločnosť L. R. s.r.o., a na základe tejto skutočnosti vykonal výsluch svedka – konateľa spoločnosti R. L., ktorý uviedol, ţe so spoločnosťou I. s.r.o. obchodoval v mesiaci máj 2008, kedy prijal sumu 300.000,- Sk ako zálohu za sušičku BS
  20. Predmetom predaja mali byť časti sušičky BS18, ktorá slúţi ako zásobník drevených pilín a sušiarenský bubon zo sušičky BS18, vrátane komory sušičky BS
  21. V čase kúpy od dodávateľa P. D., a v čase jej predaja pre spoločnosť I. s.r.o., bola technológia nefunkčná, bola uskladnená v spoločnosti T. a.s., , odkiaľ si ju pravdepodobne v mesiaci august 2008 prevzal p. H.. Predmetný obchod nebol zúčtovaný z dôvodu nekontaktnosti p. H. a predaný tovar nebol uhradený 8 2Sžf/28/2010 v dohodnutej sume (nedoplatok 250.000,- Sk). Z výsluchu svedka vyplýva, ţe vítkovická veţa – zásobník pilín bola nadobudnutá od spoločnosti R. 18.júla 2007, technológia sušičky BS18 bola nadobudnutá od P. D. za cenu 250.040,- Sk (faktúra z 23.novembra 2006) a od P. D. za cenu 218.260,- Sk (faktúra z 23.novembra 2006). Spoločnosť L. R. s.r.o. odkúpila uvedenú technológiu za účelom demontovania a zošrotovania. Z administratívneho spisu i napadnutých rozhodnutí vyplýva, ţe ţalobca nevedel uviesť presnú adresu skladových priestorov, napriek prísľubu zabezpečiť fyzickú obhliadku technologického zariadenia ani po viacnásobných výzvach správcu dane adresu skladových priestorov neuviedol a fyzickú obhliadku tovaru správcovi dane vykonať neumoţnil. Ţalobca sa bránil tým, ţe nie je vlastníkom objektu, v ktorom sa technologické zariadenie nachádza a je vecou vlastníka nehnuteľností, kedy a či umoţní ţalobcovi alebo správcovi dane vstup do nehnuteľnosti. Správca dane napriek preverovaniu miesta uskladnenia predmetnej technológie u ţalobcu, ako aj u spoločnosti G. s.r.o. nezistil adresu miesta uskladnenia technológie. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, ţe správca dane opakovane vyzýval ţalobcu na predloţenie dokladov a dôkazov ku vykonávanej daňovej kontrole, vrátane zabezpečenia obhliadky deklarovaného tovaru. Ţalobca svoje povinnosti nesplnil, resp. plnil len čiastočne. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj napadnutých rozhodnutí ďalej vyplýva, ţe správca dane v spolupráci s Colným riaditeľstvom SR a s Colným úradom Michalovce zistil, ţe ţalobca ako deklarant poţiadal o vystavenie colného vyhlásenia – reţim vývoz tovaru do Ruskej federácie na tovar označený ako „Linka na sušenie obilia a granulačná linka repasovaná pouţitá“, pričom tovar bol deklarovaný v 25 poloţkách colného vyhlásenia v mnoţstve 68 nákladových 9 2Sžf/28/2010 kusov naloţených na 10 vagónoch. Príjemcom uvedeným na vývoznom JCD a na odberateľskej faktúre č. 2008003 vo výške 463.769.768, - Sk bez DPH s dátumom dodania 15.august 2008 bola uvedená spoločnosť O., Kurskaja oblasť. Správca dane v spolupráci s Colným úradom Michalovce vykonal dňa 23.októbra 2008 obhliadku tovaru deklarovaného ţalobcom ako deklarantom, ktorý mal byť vyvezený na základe podaného colného vyhlásenia a zistil, ţe sa nejedná o novú, ani o repasovanú technológiu bubnovej sušiarne BS6 tak, ako to deklaroval ţalobca predloţenými dodávateľskými faktúrami vystavenými dodávateľom G. s.r.o., z ktorých si ţalobca uplatnil odpočítanie dane. Tovar naloţený na ţelezničných vozňoch bol charakteru opotrebovaných a pouţitých dielov, jednalo sa o neodborne demontované diely, poškodené, lokálne deformované, ktoré nemali povahu nových ani repasovaných dielov linky BS
  22. Bolo vykonané miestne zisťovanie, v rámci ktorého bola vykonaná obhliadka predmetného tovaru znalcom Dipl. Ing. I. H., zapísaným v zozname znalcov tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR odbor doprava cestná, strojárstvo, odvetvie: odhad hodnoty strojových zariadení, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 140/
  23. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, ţe v tomto prípade sa jedná o technologické komplexy, ktoré sa vyrábali v rokoch 1970-1990 bez komplexného prevedenia repasných prác a modernizácie nie sú schopné spĺňať poţadované parametre, predmetné stroje, skupiny strojov a dielov v stave, ako sa nachádzali pri obhliadke, nespĺňajú základné technické normy a predpisy na bezpečnú prevádzku, sú technicky a morálne zastaralé, ich technický stav je taký, ţe je problematické ich pouţiť prípadne aj ako náhradné diely. Správca dane v spolupráci s Colným úradom Michalovce na základe údajov poskytnutých Kurskou colnicou, Ruská federácia, zabezpečil vyjadrenie prokuristu a zástupcu generálneho riaditeľa spoločnosti O., z ktorého je zrejmé, ţe ţiadny písomný ekonomický kontrakt medzi ţalobcom a spoločnosťou O. nebol uzatvorený, 10 2Sžf/28/2010 so slovenskou firmou bola uzatvorená len ústna dohoda na objednávku sušiacich zariadení pre P. účely. Z kúpnopredajnej zmluvy nachádzajúcej sa v administratívnom spise uzavretej medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spoločnosťou O., z 31.decembra 2007 vyplýva, ţe predávajúci (ţalobca) sa zaviazal počas roku 2008 dodať na základe písomnej objednávky od kupujúceho tovar, pričom súčasťou kúpnej zmluvy bola objednávka - špecifikácia z 10.októbra 2007, v ktorej bola uvedená špecifikácia dodávky: 1 ks sušiarne zrna BS, 1 ks technológie na spracovanie zrna – sušiareň B. a linka na spracovanie mäsa a hydiny v počte 5-6 kusov. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Dipl. Ing. I. H., vyplýva, ţe popis a špecifikácia vyváţaného tovaru bola prevedená len na základe vizuálnej ohliadky tak, ako boli jednotlivé časti strojov prípadne skupiny naloţené na vozňoch, tieto však boli bez výrobných štítkov a identifikácie, na základe ktorej by ich bolo moţné identifikovať vo vzťahu k deklarovanej colnej aj účtovnej evidencii. Znalec pripustil, ţe niektoré skupiny mohli byť niekedy súčasťou technologických komplexov na úpravu a spracovanie obilnín, avšak vzhľadom na to, ţe deklarované stroje boli v rozobratom stave neodborne, chaoticky a náhodne naloţené na viacerých vozňoch, pričom delenie stroja bolo prevedené bez technických zásad, časť strojov bola natretá základným náterom, pričom materiál pod náterom nebol upravený spôsobom podľa platných STN, pod náterom sa nachádzala korózia, diely boli lokálne deformované, poškodené a nekompletné, neboli repasované a ani iným spôsobom opravované a početnosť i hmotnosť deklarovaného tovaru na jednotlivých vozňoch bola rozdielna a vzájomne nekorešpondovala. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo moţné identifikovať, ktoré diely a či vôbec, patria do technológie sušiacej alebo pozberovej linky, avšak v deklarovanom tovare neboli určite zariadenia určené na spracovanie mäsa, prípadne výrobu mäsových výrobkov. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, ţe skutočné 11 2Sžf/28/2010 a deklarované hmotnosti sú rozdielne, diely naloţené na vozňoch nezodpovedajú skupinám technológie, ktorá by mala byť opakovane zmontovaná a uvedená do prevádzky schopného stavu a znalec vyslovil technický názor, ţe tieto diely sú deklarované v dokladoch len formálne. Pokiaľ išlo o procesné námietky ţalobcu, z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe správca dane jednotlivé upovedomenia o plánovanom výsluchu svedkov samotným správcom dane, alebo prostredníctvom doţiadaného správcu dane, doručoval nielen splnomocnenej zástupkyni ţalobcu na adresu trvalého bydliska, ale i daňovému subjektu na adresu jeho sídla, ktorú si nahlási l pri plnení registračnej alebo oznamovacej povinnosti, o čom svedčia jednotlivé upovedomenia o vypočutí svedkov opatrené doručenkami poštového úradu. V administratívnom spise sa nachádza plnomocenstvo z 5.mája 2008, ktorým ţalobca v daňovom konaní splnomocnil J. F., externú ekonómku firmy, na všetky právne úkony okrem tých, ktoré sú uvedené na plnomocenstve z 21.februára 2007, uzavretého s JUDr. J. C. (zastupovanie dane z príjmov právnických osôb za roky 2004, 2005). Podľa obsahu plnomocenstva vystaveného v zmysle § 9 zákona o správe daní na zastupovanie daňového subjektu (ţalobcu) v daňovom konaní vyplýva, ţe ţalobca o. i. splnomocnil splnomocnenkyňu na komunikáciu so správcom dane, na zastupovanie ţalobcu na ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, na zastupovanie počas daňovej kontroly a pri záverečnom prerokovaní protokolu o daňovej kontrole, ako aj na prijímanie doručovaných písomností. Podpis splnomocniteľa je na základe § 9 ods. 3 zákona o správe daní na plnomocenstve úradne overený notárom. Predmetné plnomocenstvo bolo zo strany splnomocnenkyne (J. F.) vypovedané písomne 23.marca 2009, pričom podpis p. F. je úradne osvedčený a predmetná výpoveď bola správcovi dane doručená 26.3.
  24. Z protokolov vyhotovených na základe vykonaných kontrol za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac február, marec a apríl 2008 vyplýva, ţe ich súčasťou je podrobné opísanie výsledku miestneho 12 2Sžf/28/2010 zisťovania vykonaného správcom dane v súčinnosti s Colným úradom Michalovce, vrátane záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 140/2008 . Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, ţe správca dane vyzval ţalobcu na vyjadrenie sa k protokolom výzvou z 19.decembra 2008, ktorá bola doručená splnomocnenej zástupkyni ţalobcu 29.decembra 2008 s tým, ţe bol určený termín na prerokovanie protokolov na deň 30.január 2009 a ţalobca bol poučený o moţnosti podania písomného vyjadrenia k protokolom v lehote 8 dní. Z úradného záznamu z 30.januára 2009, vyhotoveného správcom dane vyplýva, ţe ţalobca ani splnomocnený zástupca ţalobcu sa prerokovania protokolov z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február, marec a apríl 2008 nezúčastnili, v dôsledku čoho sa deň 30.január 2009, určený výzvou v zmysle § 15 ods. 2 zákona o správe daní, povaţuje za deň prorokovania a doručenia protokolov. Na základe zisteného skutkového stavu dospel krajský súd k záveru, ţe ţalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH predloţil daňové doklady, ktoré sú však pouţiteľné len vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené údaje odráţajú skutočnosť. Vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní bolo, podľa názoru krajského súdu, správcom dane spochybnené uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení. Správca dane a následne ţalovaný vyhodnotili podrobne vykonané dokazovanie so záverom, ţe ţalobca v priebehu daňového konania nepreukázal, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo je základná podmienka pre uplatnenie odpočtu dane. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca v priebehu daňového konania hodnoverne nepreukázal, ţe došlo k dodaniu (uskutočneniu) sporných zdaniteľných plnení, ku ktorým malo dôjsť na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi ţalobcom a spoločnosťou G. s.r.o.. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti o tom, či a ako sa plnenie, 13 2Sžf/28/2010 z ktorého si ţalobca nárok na odpočítanie DPH uplatnil uskutočnilo a kto ho uskutočnil, a preto mu nebol nárok na odpočet DPH uznaný. Ţalobca síce preukazoval uskutočnenie dodávky fakturovaného plnenia dodávateľskými faktúrami, kúpnymi zmluvami, dodacími listami, preberacími protokolmi , potvrdením uskladnenia technológie a príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, avšak vierohodnosť a pravdivosť týchto dokladov bola rozsiahlym šetrením správcu dane spochybnená zisteniami získanými z výsluchov svedkov (konateľov spoločnosti G. s.r.o., I. s.r.o., L. R. s.r.o.), rozpormi vo výpovediach konateľa ţalobcu a bývalého konateľa spoločnosti G. s.r.o., výpoveďou samotného konateľa ţalobcu, ktorý správcovi dane napriek opakovaným výzvam neoznačil adresu skladu, v ktorom mal byť dodaný tovar uskladnený a neumoţnil mu jeho fyzickú obhliadku. Krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca napriek viacnásobným výzvam správcu dane na predloţenie dôkazov preukazujúcich nadobudnutie tovaru tieto nepredloţil, nepodal vysvetlenie k nesúladu predmetu fakturácie a predmetu kúpnej zmluvy, nepredloţil údaje týkajúce sa názvov a adries výrobcov technologického zariadenia, certifikát, označenie série alebo typu dodávaného tovaru, výrobné číslo resp. rok výroby technologického zariadenia. Pochybnosti ohľadne identifikácie dodaného tovaru od spoločnosti G. s.r.o. neboli odstránené ani šetrením správcu dane , ktorý vykonal v súčinnosti s Colným úradom Michalovce fyzickú obhliadku ţalobcom deklarovaného vývozu tovaru pre spoločnosť O. v Kurskej oblasti, z ktorého taktieţ nevyplynul jednoznačný záver o tom, ţe tovar vyváţaný a deklarovaný ţalobcom je totoţný s tovarom, ktorý bol deklarovaný ako tovar dodaný spoločnosťou G. s.r.o. a ktorého dodávka bola fakturovaná faktúrami, z ktorých si ţalobca uplatnil nadmerný odpočet DPH za mesiac február, marec a apríl
  25. Krajský súd ďalej poukázal na to, ţe dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní spočíva na daňovom subjekte, pretoţe ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činností a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu. Ţalobca bol vyzvaný na predloţenie všetkých dôkazov, na základe ktorých by bolo moţné preukázať, či skutočne došlo k uskutočneniu deklarovaného 14 2Sžf/28/2010 zdaniteľného plnenia a v akom rozsahu. Ţalobca takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloţil a uskutočnenie zdaniteľného deklarovaného plnenia preukazoval len dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola v daňovom konaní spochybnená. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie napadnutých rozhodnutí ţalovaného i prvostupňových správnych rozhodnutí zodpovedá priebehu sporového daňového konania, sú v nich ustálené sporné skutočnosti, pričom ţalovaný aj správca dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu vysporiadali. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe v prípade potreby mal správca dane vykonať ďalšie dokazovanie, alebo mal vykonať konfrontáciu, resp. odstrániť rozpory bez toho, aby takéto dôkazy navrhol samotný ţalobca, krajský súd poukázal na to, ţe správcovi dane takáto povinnosť vzhľadom na ustanovenie zákona o správe daní nevyplýva. Pokiaľ ţalobca predloţil v konaní pred súdom prvého stupňa vyhlásenie kupujúceho, krajský súd poukázal na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia predchádzajúceho postupu ţalovaného v zmysle § 250i ods. 1 OSP vychádza súd zo zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom zistenie skutkového stavu je v pôsobnosti správneho orgánu, pričom skúma, či napadnuté rozhodnutie vychádza zo zisteného skutkového stavu a či tento bol zistený spoľahlivo. Z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol prihliadnuť na ţalobcom predloţený úradný preklad vyhlásenia kupujúceho zo 4.augusta 2009, ktorý ţalobca predloţil aţ v konaní začatom na základe ţalôb o preskúmanie napadnutých rozhodnutí ţalovaného, ktorého úradný preklad bol doručený súdu 19.októbra
  26. Pokiaľ ţalobca vo svojich ţalobách namietal nesprávny procesný postup správcu dane a poukazoval na procesné pochybenie z dôvodu porušenia § 2 ods. 1, § 15 ods. 5 písm. e/ a § 17 zákona o správe daní, pričom namietal skutočnosť, ţe splnomocnenie udelené ţalobcom v daňovom konaní p. J. F. nebolo udelené ako generálna plná moc, ale len na zastupovanie na ústnom pojednávaní, toto splnomocnenie však nebolo podľa ţalobcu udelené v rozsahu podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní na kladenie otázok svedkom, krajský súd sa s námietkou ţalobcu týkajúcou sa procesného postupu daňových orgánov v súvislosti s odňatím práva klásť svedkom otázky nestotoţnil. Naopak, v celom 15 2Sžf/28/2010 rozsahu prijal argumentáciu ţalovaného vyslovenú tak v napadnutých rozhodnutiach, ako aj vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe. Splnomocnenie na zastupovanie ţalobcu v daňovom konaní udelené 5.mája 2008 p. J. F., ktoré spĺňa náleţitosti stanovené v § 9 ods. 3 zákona o správe daní obsahuje splnomocnenie menovanej na všetky právne úkony okrem tých, ktoré sú uvedené v plnomocenstve uzavretom s JUDr. J. C., pričom z obsahu splnomocnenia jednoznačne vyplýva, ţe p. J. F. bola oprávnená splnomocniteľa (ţalobcu) zastupovať , o. i. aj na ústnych pojednávaniach a miestnych zisťovaniach, ako aj prijímať doručované písomnosti. Krajský súd poukázal na to, ţe zo správneho spisu vyplýva, ţe správca dane postupoval v súlade s § 17 ods. 5 zákona o správe daní a písomnosti doručoval zástupkyni s plnomocenstvom pre celé daňové konanie, okrem iného jej doručoval upovedomenia o vypočutí svedkov, ako aj upovedomenia o miestnom šetrení, pričom samotná splnomocnená zástupkyňa bola podľa udelenej plnej moci oprávnená zastupovať ţalobcu na ústnych pojednávaniach a teda aj klásť svedkom otázky vyuţívajúc oprávnenie podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní. Tým, ţe sa splnomocnená zástupkyňa ţalobcu na ústne pojednávania, výsluchy svedkov a miestne zisťovania nedostavila, hoci bola o nich riadne upovedomená, resp. konanie týchto ústnych pojednávaní a miestnych zisťovaní svojmu splnomocnencovi neoznámila tak, aby mohol vyuţiť moţnosť zúčastniť sa na výsluchu a sám vyuţiť zákonom dané právo klásť otázky vypočúvaným svedkom, sa ţalobca podľa názoru krajského súdu sám zbavil tohto oprávnenia, keď toto právo z vlastnej vôle nevyuţil. Za odopretie práva klásť otázky svedkom by bolo moţné povaţovať taký postup správneho orgánu, pri ktorom by ţalovaný neupovedomil ţalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu o termíne výsluchu svedkov. V predmetnom konaní bolo navyše preukázané, ţe správny orgán doručoval písomnosti aj na adresu samotného ţalobcu – L. s.r.o. na adresu jej sídla, ktorú nahlásil správcovi dane pri plnení svojej registračnej povinnosti. Tým, ţe ţalobca v skutočnosti na tejto adrese nesídlil a zásielky na tejto adrese nepreberal, sa sám pripravil o moţnosť vyuţitia svojich zákonom daných práv. Ţalovaný nepochybil ani pri doručovaní písomností ţalobcovi (v období po vypovedaní plnej 16 2Sžf/28/2010 moci splnomocnenej zástupkyne ţalobcu), keď písomnosti ţalobcovi doručoval na adresu jeho sídla v súlade s § 17 ods. 10 zákona o správe daní. Taktieţ podľa názoru krajského súdu v konaní nebolo zistené porušenie ustanovení zákona o správe daní tým, ţe ţalobcovi nebolo umoţnené byť prítomným pri vykonávaní znaleckého úkonu a šetrenia na mieste samom a za tým účelom klásť znalcovi otázky, pretoţe takéto právo mu z ustanovení zákona o správe daní neprislúcha. Ţalobca má podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní právo klásť znalcom otázky len pri ústnom pojednávaní. Aj tvrdenie ţalobcu, ţe v daňovom konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, najmä vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, je v rozpore s obsahom správneho spisu, pretoţe správca dane riadne a včas doručil ţalobcovi protokoly o daňovej kontrole, poučil ho o práve vyjadriť sa k nim do 8 pracovných dní od doručenia výzvy v zmysle § 15 ods. 10 zákona o správe daní, ako aj o termíne ústneho prejednania protokolov. Ţalobca však nevyuţil ani právo vyjadriť sa k výsledkom znaleckého dokazovania, zisťovania správcu dane a ani právo zúčastniť sa prerokovania protokolov. Skutočnosť, ţe ţalobca sa nevyjadril k záverom a zisteniam správcu dane, prejednania protokolov sa nezúčastnil, nezúčastnil sa ani na vypočutí svedkov, o ktorých výsluchu bol upovedomený a v priebehu celého daňového konania nenavrhol ich prípadnú konfrontáciu, resp. odstránenie správcom dane zistených rozporov, nemôţu byť tieto skutočnosti pripočítané na ťarchu daňových orgánov, pretoţe za vyuţívanie, resp. nevyuţívame svojich zákonných práv a s tým spojené následky nesie zodpovednosť, s poukazom na prejednávaciu zásadu platnú v daňovom konaní, sám ţalobca. Krajský súd zdôraznil, ţe z obsahu správneho spisu vyplýva, ţe správne orgány vykonali dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového konania uvedenými v § 2 zákona o správe daní v súčinnosti so ţalobcom, ktorý však nesplnil 17 2Sžf/28/2010 svoje povinnosti v zmysle § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní, ktoré ustanovenie mu ukladá povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, resp. predloţil také dôkazy, ktoré nepostačovali na preukázanie uplatneného nároku na priznanie nadmerného odpočtu DPH a stotoţnil sa so záverom správneho orgánu, ktorý logicky vyplýva z vykonaného dokazovania, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno , a preto nebolo moţné uznať nadmerný odpočet DPH v ţalobcom uplatnenej výške. Podľa názoru krajského súdu správny orgán sa svojím postupom nedopustil v ţalobe tvrdeného porušenia práv ţalobcu a postupoval v súlade s ustanoveniami zákona o správe daní , ako aj zákona o DPH, keď vychádzal zo skutkového stavu zisteného z dokladov ţalobcu a dôkazov získaných vlastným šetrením. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe ţalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutia ţalovaného, nakoľko právne a skutkové vyhodnotenie urobené krajským súdom je nesprávne. Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal dodanie tovaru. Podľa jeho názoru doklady predloţené v spisovom materiály sú dostatočné na preukázanie splnenia podmienok pre nadmerný odpočet DPH, pretoţe dodanie predmetnej technológie a jej uskladnenie bolo preukázané vyhlásením spoločnosti G. s r. o. z 12.mája
  27. Tieţ poukázal na to, ţe krajský súd postupoval v rozpore so zákonom, keď nevyhodnotil čestné vyhlásenie kupujúceho zo dňa 04.08.2009 o dodaní tovaru, ktoré nie je moţné povaţovať za nový dôkaz len preto, ţe úradný preklad tohto vyhlásenia bol doručený súdu aţ 8.októbra
  28. Namietal aj porušenie princípu daňovej neutrality a prenos zodpovednosti dodávateľských firiem za nesplnenie povinností voči správcovi dane na ţalobcu. Ďalej zopakoval námietky o údajnom porušení jeho procesných práv v správnom konaní, neplatnosť splnomocnenia udeleného p. J. F. ako generálneho splnomocnenia a spochybňoval závery znaleckého posudku súdneho znalca Dipl. Ing. I.. 18 2Sžf/28/2010 Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 18.júna 2010, v ktorom ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to, ţe v odvolaní ţalobca uvádza rovnaké námietky ako v ţalobe, ku ktorým sa ţalobca uţ vyjadroval a s ktorými sa podľa názoru ţalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
  29. mája 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 písm. a), platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a
  30. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 19 2Sžf/28/2010 Podľa § 29ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala vyhodnotenia dôkazu – čestného prehlásenia kupujúceho a námietok týkajúcich sa znaleckého posudku, nakoľko námietky týkajúce sa procesných pochybení ţalovaného boli totoţné s námietkami uvedenými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd dostatočne vysporiadal a námietky týkajúce sa vyhodnotenia skutkového stavu boli taktieţ totoţné s tými, ktoré ţalobca uviedol uţ v ţalobe. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie kupujúceho zo 4.augusta 2009, odvolací súd súhlasí s názorom ţalobcu, ţe úradný preklad tohto dokladu, predloţený krajskému súdu 8.októbra 2009, sám osebe nemôţe byť povaţovaný za nový dôkaz. Avšak zároveň odvolací súd poukazuje na to, ţe predmetné čestné prehlásenie bolo vystavené kupujúcim aţ 4.augusta 2009, t. j. po ukončení daňovej kontroly (31.januára 2009), pričom v celom daňovom konaní ţalobca takýto dôkaz nespomenul ani jeho vykonanie nenavrhol, ale tento predloţil aţ v konaní pred súdom. Krajský súd potom v zmysle ustálenej judikatúry nie úradný preklad, ako sa mylne domnieva ţalobca, ale samotné čestné prehlásenie zo
  31. augusta 2009 odmietol ako nový dôkaz v súdnom konaní vykonať. 20 2Sžf/28/2010 S takýmto postupom krajského súdu by bolo moţné súhlasiť vzhľadom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej predmetom súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody), ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Avšak v danom prípade tento nový dôkaz mal podporiť tvrdenia a námietky ţalobcu uvádzané uţ v správnom konaní, ţe odberateľovi O. v Ruskej federácii bol skutočne dodaný ţalobcom deklarovaný tovar. Za takýchto okolností potom krajskému súdu nič nebránilo v tom, aby sa s predloţeným dôkazom zaoberal a tento vyhodnotil. Odvolací súd, ktorý sa inak stotoţnil s rozsudkom krajského súdu v celom rozsahu povaţuje preto po vyhodnotení tohto dôkazu za potrebné zdôrazniť, ţe tento dôkaz sám osebe nemohol ovplyvniť správnosť rozhodnutia krajského súdu . V kontexte iných vykonaných dôkazov totiţ nijakým spôsobom nespochybňuje závery krajského súdu o tom, ţe ţalobca nevyviezol ruskému partnerovi ním deklarovaný tovar a taktieţ nebol spôsobilý spochybniť ani tú skutočnosť, ţe ţalobca nepreukázal kúpu predmetného technologického zariadenia od spoločnosti G. s r.o.. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe znalecký posudok súdneho znalca Dipl. Ing. I. H jednoznačne dokazuje, ţe zariadenie ktoré bolo naloţené na nákladných vagónoch vlakovej súpravy a pripravené na vývoz pre spol. O v Ruskej federácii, bolo nefunkčné, nepouţiteľné, zastarané a opotrebované, ktorého kvalita ako aj hodnota bola v rozpore s deklarovanými údajmi, keďţe podľa znalca, ak by bolo na vagónoch naloţené ţalobcom deklarované mnoţstvo tovaru, potom by muselo ísť o tovar, z ktorého by bolo 21 2Sžf/28/2010 moţné poskladať nie jedno, ale dve technologické zariadenia, čo zjavne nezodpovedalo mnoţstvu a kvalite naloţeného tovaru, z ktorého sa nedalo podľa znalca poskladať ani jedno funkčné zariadenie. Z charakteru ohliadnutých dielov sa podľa znalca dalo usúdiť, ţe mohlo ísť o časti technológie na úpravu a spracovanie obilia prípadne obdobných plodín vyrábaných od roku 1970 – 1990 aţ 1993, v kaţdom prípade však o stroje resp. strojné zariadenia, ktoré sú v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z. z. výrazne po prognózovanej dobe ţivotnosti ( znalecký posudok bod 3.3., 3.4.,3.5.a 3.6; bod
  32. a 5záveru). Zo znaleckého posudku tieţ vyplýva, ţe v ţiadnom prípade nemohlo ísť ani o repasované zariadenie, nakoľko ohliadaný tovar bol hlboko skorodovaný, neodborne natretý základným náterom, neodborne demontovaný a na mnohých miestach zdeformovaný. Zo znaleckého posudku tieţ vyplýva, ţe v uvedenej colnej deklarácii, prípadne v účtovných dokladoch, ktoré sú súčasťou kúpnych zmlúv sú uvádzané ceny, ktoré nezodpovedajú reálnej situácii na trhu, nakoľko posledná známa cena pozberovej linky BS6s príslušenstvom bola 4 500 000,-Kčs bez dane z obratu, súčasná cena repasovanej linky sa pohybuje okolo 2 000 000,- aţ 2 500 000,- Kč bez DPH a podobné cenové relácie sú aj v prípade veţovej sušiarne (bod 4.
  33. znaleckého posudku). Čestné prehlásenie taktieţ nedokazovalo, ţe ţalobca by dodal ruskému partnerovi iný tovar neţ ten, ktorý bol ohliadnutý znalcom, nie je z neho moţné zistiť, aké konkrétne technologické zariadenie od ţalobcu prevzal ani kedy, akým spôsobom a v akej výške bola zaplatená kúpna cena. Preto v tomto kontexte sa tento dôkaz javí ako nevierohodný. A napokon dodatočne predloţené čestné prehlásenie nepreukazovalo a ani nemohlo preukázať, tú skutočnosť, ţe ţalobcovi bolo dodané technologické zariadenie – bubnová sušiareň BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E 22 2Sžf/28/2010 so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín a sušiace zariadenie typ PG1N-160T určené na sušenie obilia, sypkých materiálov rôznej vlhkosti na poţadovanú vlhkosť B. Bl-15 veţová sušiareň. Navyše ako vyplýva z administratívneho spisu, toto zariadenie napriek jeho nadrozmernosti nikto nikdy nevidel a jeho „existenciu“ opieral ţalobca iba o výpoveď Ing. H. a potvrdenie spol. G. s r. o. z 12.mája 2008 o uskladnení technológie, avšak toto potvrdenie mohol vystaviť v mene spoločnosti len Ing,. H., ktorý bol v tom čase jediným konateľom tejto spoločnosti. Na druhej strane ţalobca neodôvodnil, prečo si nezaobstaral predmetné čestné prehlásenie uţ v daňovom konaní, resp. ak takéto mal, prečo ho správnym orgánom nepredloţil. Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa nejednoznačnosti záverov znaleckého posudku, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený rozbor niektorých jeho častí, ktorý jednoznačne preukazuje, ţe vety uvádzané ţalobcom v odvolaní sú neúplné, vytrhnuté z kontextu a jeho tvrdenia nemajú oporu v samotnom znaleckom posudku. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia ţalovaného sú i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych 23 2Sžf/28/2010 orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli veľkej časti totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
  34. mája 2011 JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.