1, ods. 2 písm.
b) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. M. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej len „súd I. stupňa") uznesením zo 6. apríla 2021, sp. zn. 7PP/46/2016,
2 Trestného zákona vyslovil, že obvinený Z. M. (ďalej len „obvinený") sa v skúšobnej dobe stanovenej uznesením súdu I. stupňa z
2 Trestného zákona vo výmere 7 rokov nepodmienečne, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky, 2 mesiace a 25 dní vykoná. Proti predmetnému uzneseniu súdu I. stupňa podal obvinený dovolanie prostredníctvom obhajcu Mgr. Ing. Juraja Trokana, advokáta v Trnave, ktoré bolo doručené súdu I. stupňa 12. mája 2023. Z odôvodnenia dovolania vyplýva, že obvinený podal dovolanie
1 Trestného poriadku, v spojení s ustanovením § 371 ods. 3 Trestného poriadku, pretože má za to, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Dňa
1 písm. d) Trestného zákona, súd I. stupňa si rozhodnutie v uvedenej trestnej veci na účely začatia konania o ne/osvedčení vyžiadal až
Trestného poriadku, v spojení s ustanovením § 386 Trestného poriadku zrušil napadnuté rozhodnutie a prikázal súdu I. stupňa znovu rozhodnúť. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátorka") v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného doručenom súdu I. stupňa 29. mája 2023 uviedla, že i keď obvinený v dovolaní uvádza dovolací dôvod
3 Trestného poriadku, z obsahu je zrejmé, že namieta porušenie ustanovenia § 68 ods. 4 Trestného zákona pri rozhodovaní o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobre podmienečného prepustenia, čo však možno subsumovať iba pod dovolací dôvod
2 Trestného poriadku. Jedná sa o osobitný dovolací dôvod, ktorý zákon priznáva iba Ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „minister spravodlivosti"). Z ustanovení § 368 ods. 1, ods. 2 a § 369 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že obvinený, prípadne osoby oprávnené podať opravný prostriedok v jeho prospech a generálny prokurátor, sú oprávnenými subjektami na podanie dovolania len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam vo veci samej, t. j. meritórne rozhodnutia, ktorými sa trestné stíhanie končí. Za takéto rozhodnutie nemožno považovať uznesenie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia. Výnimku predstavuje ustanovenie § 371 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého je oprávnený podať dovolanie minister spravodlivosti okrem dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Z uvedeného je zrejmé, že iba minister spravodlivosti je oprávnenou osobou na podanie dovolania v prípade porušenia ustanovenia Trestného zákona o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení. Obvinený takéto oprávnenie v prípade uznesenia o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia nemá. Možno preto jednoznačne konštatovať, že dovolanie bolo podané neoprávnenou osobou, preto prokurátorka dovolaciemu súdu navrhla, aby
b) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného odmietol. Dovolaciemu súdu bol trestný spis spolu s dovolaním obvineného a vyjadrením prokurátorky predložený súdom I. stupňa na rozhodnutie
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie)pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (R 120/2012). Obvinený v dovolaní uviedol, že podáva dovolanie
1 Trestného poriadku z dôvodu
3 Trestného poriadku, avšak z obsahu dovolania je zrejmé, že namieta porušenie ustanovenia § 68 ods. 4 Trestného zákona rozhodnutím súdu I. stupňa o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia a výkone zvyšku trestu. Dovolací súd na základe uvedených skutočností subsumoval námietky obvineného pod dovolací dôvod
2 Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania
.
2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
odseku 1 sa rozumie
písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste. Ustanovenie § 371 ods. 2 Trestného poriadku rozširuje nielen dôvody dovolania, keď oprávňuje ministrovi spravodlivosti podať dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 predmetného ustanovenia aj vtedy, ak bolo napadnutým rozhodnutím porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, a Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste, ale zároveň aj okruh rozhodnutí, proti ktorým možno dovolanie podať. Uvedené otázky sú totiž vždy predmetom iných rozhodnutí, než taxatívne vymedzených v § 368 ods. 2 Trestného poriadku. V prípade takýchto rozhodnutí predstavuje porušenie Trestného zákona osobitný dovolací dôvod
2 Trestného poriadku, ktorý priznáva zákon iba ministrovi spravodlivosti. Zo znenia ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva taxatívny výpočet rozhodnutí, proti ktorým je obvinený oprávnený podať dovolanie. Rozhodnutie o neosvedčení sa v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a výkone zvyšku trestu však v tomto výpočte nie je. Z uvedeného je zrejmé, že proti uzneseniu o neosvedčení sa obvineného v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení a výkone zvyšku trestu, je oprávnenou osobou na podanie dovolania iba minister spravodlivosti.
b) Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Na základe uvedeného dovolací súd dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci
b) Trestného poriadku, odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.