2 Trestného zákona na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie K. C. odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 24. februára 2022, sp. zn. 0T/140/2021, bol obvinený K. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
b) Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. 2T/106/2013 zo
2 Trestného zákona. Za tento trestný čin bol K. C. odsúdený
2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona a za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 8 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon mu bol
a) a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.
1, ods. 3, ods. 5 písm. a) Trestného zákona okresný súd uložil obvinenému aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie. Proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z
II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne a rozsudku Okresného súdu Trenčín podal obvinený K. C. dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu. Dovolanie obvinený K. C. odôvodnil ustanovením § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
3 Trestného poriadku dovolaním napadol aj konanie na súde prvého stupňa, nakoľko vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku je
dovolateľa naplnený vtedy, pokiaľ súd pri ukladaní trestu, v tomto prípade trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie nepostupoval v súlade so zákonom, a uložil mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie aj napriek tomu, že uloženie takéhoto trestu je v rozpore s prechodnými ustanoveniami k úpravám účinným od 1. novembra 2011
Dovolateľ zdôraznil, že ani v jednom z predchádzajúcich odsúdení, na ktoré prvostupňový súd a aj odvolací súd poukazoval, nikomu nespôsobil žiadne zranenie, a dokonca ani majetkovú ujmu. Aj z tohto dôvodu považuje uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie za neprimerane prísny, a uložený mimo zákonom stanovenej sadzby. Na základe týchto skutočností dovolateľ žiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby: 1.)
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Trenčín z
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0T/140/2021, ako aj uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/37/2022. 3.)
1 Trestného poriadku prikázal Okresnému súdu Trenčín, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor vo vyjadrení sa k dovolaniu uviedol, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Trestného poriadku, pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Trestného poriadku) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. S poukazom na tvrdenia obvineného prokurátor uviedol, že v predmetnej trestnej veci odvolací súd postupoval dôvodne, zákonne, keď odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zamietol. Vykonaným dokazovaním v predmetnej trestnej veci bolo
prokurátora nepochybne preukázané, že obvinený K. C. bol v minulosti rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 20. júla 2009, sp. zn. 1T/32/09, uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
1 písm. b) Trestného zákona. Taktiež trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo 16. septembra 2013, sp. zn. 2T/106/13, bol uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
2 Trestného zákona. S ohľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že oba uložené tresty v napadnutom rozsudku okresného súdu sú konformné s očakávaným účelom trestu v zmysle § 34 odsek 1, ods. 4 Trestného zákona a s naplnením individuálnej aj generálnej prevencie pôsobiť na obvineného i na ostatných členov spoločnosti - potencionálnych páchateľov trestnej činnosti takéhoto charakteru. A sú tiež dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia konania obvineného spoločnosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného K. C.
c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí uznesením odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. h) Trestného poriadku. III. Konanie o dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané K. C. ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté, hoci rozhodnutiu odvolacieho súdu predchádzalo vyhlásenie o vine obvineného. Najvyšší súd však zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Úvodom je potrebné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Pred samotným vysporiadaním sa s konkrétnymi uplatnenými námietkami obvineného sa žiada vo všeobecnosti tiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Trestného poriadku). Dovolací súd skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Trestného poriadku, ktorý dôvod bol do Trestného poriadku doplnený novelou č. 262/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. septembra 2011). Obvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku,
ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený videl v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, pričom námietky obvineného špecifikované v podanom dovolaní smerujú proti výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie. Vo vzťahu k uplatneným námietkam obvineného najvyšší súd tiež uvádza, že pri ich preskúmavaní bol limitovaný ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku, keďže v posudzovanej trestnej veci okresný súd
6, ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obvineného
1 písm.
názoru krajského súdu vôbec dôvodná. Keďže, ako odvolací súd zdôraznil: „ trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie predstavuje najzávažnejší zásah do práva obžalovaného viesť motorové vozidlá, ktoré doposiaľ deklarovali ním splnené zákonné podmienky pre ich legálne vedenie. Túto skutočnosť, ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd správne neopomenul, keď iba mechanicky neukladal takýto, svojou povahou výnimočný trest, pokiaľ ide určitú ľudskú činnosť, čo deklaruje skutočnosť, že u obžalovaného, ktorý formálne naplnil zákonné podmienky v ustanovení § 61 odsek 5 písm. a) Trestného zákona okresný súd správne prihliadol aj na prechodné ustanovenie v Trestnom zákone - § 438d (pri celkom správnom postupe mal túto skutočnosť okresný súd vyjadriť aj v napadnutom výroku o uloženom treste zákaze činnosti). Obžalovaný K. C. bol totiž doposiaľ dvakrát právoplatne odsúdený s tým, že mu bol ukladaný aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu (Okresný súd Trenčín sp. zn. 1T/32/2009 a 2T/106/2013), pričom v jednom prípade ide o odsúdenie pred 1. novembrom 2011. Aj keď v oboch prípadoch ide o už zahladené odsúdenia, tieto však s poukazom na ustanovenie § 61 odsek 7 Trestného zákona netvoria zákonnú prekážku pre uloženie „výnimočného“ trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu, čo mal okresný súd taktiež pri úplne správnom postupe tiež vyjadriť v napadnutom výroku o uloženom predmetnom treste zákaze činnosti. Na druhej strane okresný súd nemal uvádzať aj odsek 3 ustanovenia § 61, pretože
tohto ustanovenia predmetný trest zákazu činnosti neukladal. Všetky uvedené a vytknuté nedostatky však nemali v konečnom dôsledku zásadný vplyv na inak správny výrok o uloženom treste zákaze činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu a preto nebol daný nevyhnutný dôvod k jeho náprave v uvedenom smere v odvolacom konaní. Obžalovaný neprimeranosť takto uloženého predmetného trestu zákazu činnosti odôvodňoval svojimi osobnými pomermi a s poukazom na to, že takto uložený trest postihne aj jeho rodinu. Je zrejmé, že obžalovaný tým, že mu bude už na doživotie znemožnené viesť motorové vozidlá, nebude môcť priamo zabezpečovať prepravu svojim osobám blízkym tak ako na to poukazoval. Na druhej strane však obžalovanému nič nebráni, aby túto potrebu obstaral aj iným spôsobom (zabezpečil im prepravu hoci i svojim motorovým vozidlom, ktoré bude viesť iná osoba, prípadne využije individuálnu osobnú prepravu osobnou taxislužbou, sociálnym taxíkom a podobne). V prípade svojej sestry s potrebou prepravy jej detí (obžalovaný neuvádzal, že jej deti trpia vážnymi pohybovými ťažkosťami) tiež pripadá do úvahy, že túto môže zabezpečiť i jej súčasný partner, keďže obžalovaný uvádzal, že v súčasnej dobe žije vo vzťahu. V súhrne je potrebné zdôrazniť, že v prípade tohto druhu trestu nejde o taký eventuálny negatívny dopad na osoby blízke páchateľa tak, ako je tomu v prípade ukladania trestu odňatia slobody, pretože aj v posudzovanom prípade nie sú absolútne nedosiahnuteľné vhodné riešenia prepravy matky obžalovaného a detí sestry obžalovaného. Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol doposiaľ preukázateľne opakovane, viackrát, celkovo až 15-krát postihovaný za priestupky na úseku v cestnej premávke, najmä z dôvodu prekročenia dovolenej rýchlosti a v hodnotení jeho osoby ako vodiča motorových vozidiel v rámci cestnej premávky z hľadiska disciplinovanosti ide preto skôr o nedisciplinovaného vodiča. Odvolaciemu súdu neuniklo pozornosti, že obžalovanému už bola daná šanca na svoju nápravu, pokiaľ ide o plnenie si svojich povinností vodiča motorových vozidiel, keď mu Okresný súd Trenčín v konaní pod sp. zn. 2T/106/2013 uložil právoplatne trestným rozkazom trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu iba na samej dolnej hranici jedného roka, čo
názoru odvolacieho súdu išlo o celkom neprimeraný a mierny trest, vzhľadom na skutočnosť, že trestnej činnosti sa dopustil iba krátko po uplynutí skúšobnej doby podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu v predchádzajúcom jeho trestnom konaní vedenom Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 1T/32/2009, kde mu bol pôvodne uložený takýto trest na dobu 2 roky a 6 mesiacov za totožnú trestnú činnosť. Obžalovaný si však celkom zrejme nevzal dostatočné ponaučenie z týchto odsúdení a hlboko podcenil riziko hrozby uloženia takéhoto trestu na doživotie v budúcnosti.“
1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
2 Trestného zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.
5 Trestného zákona súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, dvakrát odsúdený, alebo b) usmrtenia
4 alebo , ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku.
7 Trestného zákona na ukladanie trestu zákazu činnosti
odsekov 3 až 5 nemá vplyv zahladenie odsúdenia.
3 a 5 sa vzťahuje aj na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1.novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo po
2 Trestného zákona bol tento spáchaný po
1 písm. h) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného K. C. na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku odmietol, nakoľko neboli splnené dôvody dovolania
Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.