Najvyšší súd 5 Obdo 46/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Ing. L.B., M.N., správca konkurznej podstaty úpadcu: P.V., V., IČO: X., za

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, mal odvolací súd postupovať v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. a mal žalovaného vyzvať, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadril, t.j. nebola ani možnosť vyjadriť sa na pojednávaní k možnému použitiu tohto ustanovenia. Dovolateľ je toho názoru, že týmto postupom odvolací súd žalovanému odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.. K výkladu ust. § 63 ods. 3 ZKR uviedol, že účelom odporovania právnemu úkonu je uviesť veci do stavu, v akom boli predtým, než sa odporovateľný úkon urobil. Len v prípade, ak takéto navrátenie do stavu pred odporovaným právnym úkonom nie je dobre možné pre zmeny, ktoré sa medzitým udiali, zákon uvažuje s náhradným riešením.

§ 63- 7 - 5Obdo/46/2011 ods.

3 ZKR preto nie je samostatným – novým zaväzovacím právnym titulom, týmto titulom je stále ten právny titul v rozsahu a podobe, v akom tu bol pred odporovaným právnym úkonom. Navyše toto

v sebe zahŕňa aj možnosť uplatnenia námietky premlčania. Ak toto

obsahuje v sebe aj formuláciu, že majetok podliehajúci konkurzu, aby sa dostal do stavu v akom bol, ak by sa neúčinný právny úkon neurobil, táto formulácia v sebe obsahuje aj potrebu vyhodnocovať prípadnú námietku premlčania, pretože táto možnosť uvedenia majetku patriaceho do konkurzu, do pôvodného stavu môže byť podmienená tým, že právo bolo premlčané. Niet preto dôvodu neuvažovať aj s námietkou premlčania, inak v skutočnosti nejde o uvedenie do pôvodného stavu, ale do výhodnejšieho stavu než tu bol a šlo by o ukrátenie tej strany právneho vzťahu, pre ktorú táto námietka premlčania svedčí. Podľa dovolateľa sú tu aj dôvody dovolania podľa § 238 ods. 2 a § 241 ods. 2 písm.

1. c)O.s.p.. Uviedol, že odvolací súd postupoval nesprávne, keď námietku premlčania vyhodnotil ako nepodstatnú pre vyriešenie tohto sporu. Tento spôsob právneho záveru potom znamená odchýlenie sa od právneho názoru dovolacieho súdu. Žalovaný si uplatnil trovy dovolacieho konania vo výške 1.455,79 EUR. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol, aby dovolací súd dovolanie žalovaného zamietol a žalovaného zaviazal nahradiť trovy dovolacieho konania vo výške 1.455,79 EUR. Žalobca poukázal na skutočnosť či bola zachovaná lehota v zmysle § 240 ods. 1 O.s.p.. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť 14. júla 2011 a dovolanie bolo podané 15. augusta 2011. Je na preskúmaní súdu, či dovolanie bolo podané osobne na súd až 15. augusta 2011 alebo podané cestou pošty pred týmto termínom. Ďalej uviedol, že žalovaný v zmysle § 237 a § 238 ods. 1 a 2 O.s.p. nespĺňa žiaden relevantný dôvod, ktorý by umožňoval, aby bolo dovolanie prípustné a boli dané dôvody dovolania. Dôvod podľa § 237 písm.
2. f)O.s.p. nespĺňa podmienky prípustnosti podania dovolania nakoľko odvolací súd rozhodol v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., na základe ktorého môže odvolací súd rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Čo sa týka dôvodov podľa § 238 ods. 2 O.s.p., odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, nakoľko otázkou premlčania sa riadne zaoberal. Posledný dôvod podľa § 241 ods. 2 písm.
3. c)O.s.p. nemá oporu v doteraz vykonanom dokazovaní, nakoľko odvolací súd rozhodol v zmysle už skôr vykonaného dokazovania. K skutkovej stránke uviedol, že v žiadnom prípade nejde o premlčanie ako správne uvádza aj odvolací súd. Samotný žalovaný uznal a uznáva právne úkony, na ktoré sa teraz odvoláva, že sú premlčané. Naopak žalovaný listami z 30. novembra 2006 a 14. júna 2007 žiadal od žalobcu odpustenie nájomného. Je nelogické, že ak by bolo - 8 - 5Obdo/46/2011 premlčané, tak by žiadal jeho odpustenie. Následne žalobca na zasadnutí predstavenstva 18. decembra 2007 odpustil žalovanému zaplatenie faktúr za nájomné v celkovej hodnote 87.611,26 EUR. Žalobca vydal 18. decembra 2007 rozhodnutie o dobropise nájomného s tým, že následne boli vydané dobropisy – faktúry. Nie je dôvod na odloženie vykonateľnosti rozsudku, nakoľko odvolací súd rozhodol v merite veci správne. Žalobca si vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k dovolaniu – po 599,17 EUR + 2 x paušál po 7,41 EUR + DPH, čo spolu predstavuje sumu 1.455,79 EUR. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., a preto prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. nie je daná. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie - 9 - 5Obdo/46/2011 podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj podľa § 237 písm.
4. a)až
5. g)O.s.p. Uvedené zákonné

pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, že by konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.

1. f)O.s.p., tým že mu odvolací súd neumožnil vyjadriť sa v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. k použitiu ust. § 63 ods. 3 ZKR, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Podľa dovolateľa ho mal odvolací súd vyzvať, aby sa vyjadril k možnému použitiu tohto ustanovenia. Rovnako dovolateľ nemal možnosť vyjadriť sa k použitiu tohto ustanovenia na pojednávaní, nakoľko odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania. Ďalej dovolateľ prípustnosť dovolania zakladá tým, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci v zmysle § 238 ods. 2 O.s.p.. Podľa § 237 písm.
2. f)O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu a nezistil, že by postupom odvolacieho súdu bola žalovanému znemožnená realizácia procesných práv, ktoré mu - 10 - 5Obdo/46/2011 Občiansky súdny poriadok priznáva. Tvrdenie žalovaného, že odvolací súd mal účastníkov v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať, aby sa vyjadrili k použitiu nového ustanovenia (§ 63 ods. 3 ZKR) nie je dôvodné.

§ 213ods.

2 O.s.p. sleduje, aby účastníci konania neboli vystavený tzv. „prekvapivým rozhodnutiam“. V danom prípade odvolací súd aplikoval ust. § 63 ods. 3 ZKR na posúdenie námietky premlčania žalovaného, ktorú uplatnil v odvolacom konaní. Odvolací súd posudzoval dôvodnosť námietky premlčania v zmysle záverov rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý zrušil skoršie rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd vec právne posúdil podľa § 57 a nasl. ZKR.

§ 63ods.

3 ZKR upravuje následky právnych úkonov podľa § 57 a nasl. ZKR. Z toho vyplýva, že nešlo o odlišnú právnu kvalifikáciu a v danej veci nebolo potrebné, aby odvolací súd postupoval podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd po zrušení svojho rozhodnutia dovolacím súdom nebol povinný nariaďovať v danej veci pojednávanie, resp. mu takýto postup Občiansky súdny poriadok neukladá. Odvolací súd vždy nariadi pojednávanie v prípadoch uvedených v ust. § 214 ods. 1 O.s.p.. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu. Odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom keď v danej veci pojednávanie nenariadil. V danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nakoľko všetky podstatné skutočnosti boli v konaní prejednané. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Tvrdenie dovolateľa, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci nie je dôvodné. Odvolací súd postupoval v zmysle záverov dovolacieho súdu tým, že posúdil námietku premlčania žalovaného uplatnenú v odvolacom konaní. Dovolací súd vo svojom rozhodnutí neuložil povinnosť odvolaciemu súdu zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani nevyslovil názor, že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil. Zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu neobsahuje žiadne iné závery, ktoré sú pre odvolací súd v zmysle § 243d O.s.p. záväzné. Z toho uvedeného vyplýva, že prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 2 nie je daná. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatoval, že rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v § 237 písm.

1. f)O.s.p. Rovnako dovolací súd nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou taxatívne uvedenou v § 237 O.s.p.. - 11 - 5Obdo/46/2011 Správnosť skutkových a právnych záverov založených na dokazovaní, by bolo možné v dovolacom konaní posúdiť až v prípade, ak by bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môžu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z uvedeného teda vyplýva, že posúdenie, či rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, prichádza do úvahy iba vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného odmietol v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm.
2. c)O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo žalobcovi v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., t. j podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Dovolací súd priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) za 1 úkon právnej služby vyjadrenie k dovolaniu žalovaného, odmenu vo výške 599,17 EUR + režijný paušál vo výške 7,41 EUR + 20 % DPH (121,32 EUR), spolu trovy dovolacieho konania 727,90 EUR. Dovolací súd žalobcovi nepriznal odmenu za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca žalobcu zastupoval žalobcu v konaní aj pred odvolacím súdom a súdom prvého stupňa, ktorý mu za tento úkon odmenu aj priznal. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v súdnom konaní, avšak podľa názoru dovolacieho súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, v dovolacom konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová