Najvyšší súd 5 Obdo 30/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: S., k.s., H.B., IČO: X., správca konkurznej podstaty úpadcu: G. spol. s r.o. „v konkurze“, N.L., IČO: X., proti žalovanému: G., s.r.o., R.L., IČO: X., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 26Cbi 81/2008, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. apríla 2011, č. k.: 43CoKR 14/2011-224, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu o d m i e t a. Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 11. novembra 2010, č. k.: 26Cbi 81/2008- 200 žalobu zamietol a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal určenia neúčinnosti Zmluvy o prevode dobývacieho priestoru V. uzavretou medzi úpadcom a žalovaným 21. apríla 2006 a zaplatenia peňažnej náhrady vo výške 56.244,08 EUR s odôvodnením, že uvedená zmluva je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia, - 2 - 5Obdo/30/2011 nakoľko úpadca previedol na žalovaného dobývací priestor bezodplatne, a zároveň je ukracujúcim právnym úkonom. Súd prvého stupňa poukázal na § 57 ods. 4, § 58 ods. 1 a 2, § 60 ods. 1 a 2 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) a § 27 Zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon). Uviedol, že v konaní nebolo sporné, že úpadca so žalovaným uzavreli zmluvu o prevode dobývacieho priestoru po predchádzajúcom rozhodnutí príslušného obvodného banského úradu. Banský zákon v ust. § 27 ods. 8 neurčuje cenu, resp. odplatu ako jednu z podstatných náležitostí zmluvy o prevode dobývacieho priestoru. Neznamená to, že zmluvný prevod dobývacieho priestoru musí byť v zásade bezodplatný. Je vecou dohody zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode odplatnom alebo bezodplatnom. Pokiaľ bol aj napadnutý prevod dobývacieho priestoru bezodplatný, samotná táto skutočnosť nenasvedčuje tomu, že ide o odporovateľný právny úkon. Odporovať aj bezodplatnému právnemu úkonu je možné len vtedy, ak takýto úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky čo len jedného z konkurzných veriteľov dlžníka. Právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa v tom prípade, pokiaľ práve v dôsledku tohto právneho úkonu sa zmenšil majetok úpadcu tak, že z neho nie je možné uspokojiť prihlásenú pohľadávku konkurzného veriteľa. Žalobca preukazoval ukrátenie uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov ich prihláškami podaných v konkurznom konaní s tým, že ich splatné pohľadávky existovali už v čase vykonania napadnutého právneho úkonu. Ohľadom výšky majetku úpadcu v čase vykonania napadnutého právneho úkonu, prípadne po jeho vykonaní žalobca neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti a jeho výšku ani nijakým spôsobom nepreukazoval. Súd prvého stupňa, preto v konaní nemal preukázané, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. V konaní nebol preto preukázaný jeden zo základných predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu. Súd prvého stupňa z toho dôvodu ani nenariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia všeobecnej hodnoty práv k dobývaciemu priestoru, nakoľko aj v prípade stanovenia všeobecnej hodnoty dobývacích práv by nemohol súd odporovacej žalobe žalobcu vyhovieť práve z dôvodu nepreukázania ukrátenia uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 150 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval súd druh predmetu sporu. Súd prihliadol na skutočnosť, že správca musí s odbornou starostlivosťou preskúmať právne úkony dlžníka a v relatívne krátkej 6 – mesačnej lehote, a tieto posúdiť aj z hľadiska možnej odporovateľnosti. - 3 - 5Obdo/30/2011 Bezodplatný právny úkon je jednou z osobitných skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov, preto v takomto prípade môže byť zvlášť obtiažne vopred posúdiť úspešnosť odporovacej žaloby. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dospel k správnym skutkovým zisteniam a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vychádzal zo záveru, že žalobca nepreukázal, že v dôsledku právneho úkonu, neúčinnosti ktorého sa domáha, bolo ukrátené uspokojenie pohľadávky veriteľov. Účelom odporovania právnym úkonom dlžníka v konkurze je dosiahnuť, aby bola do konkurznej podstaty získaná náhrada za majetok alebo priamo majetok, ktorý bol dlžníkovými právnymi úkonmi zmenšený, prípadne aby bolo dosiahnuté vykompenzovanie v tých prípadoch, keď takýmito právnymi úkonmi bol síce zmenšený majetok dlžníka, ale sa ho týkajú tak, že v dôsledku týchto úkonov došlo k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok. Uviedol, že platná legislatíva nevyžaduje, aby zmluva o prevode dobývacieho priestoru bola odplatná. Je vecou dohody zmluvných strán, či sa dohodnú na prevode odplatnom alebo bezodplatnom. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že samotná skutočnosť, že dobývací priestor bol prevedený na žalovaného bezodplatne nestačí na záver, že ide o odporovateľný právny úkon z dôvodu právneho úkonu bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR). Pokiaľ žalobca poukazoval na podobnú zmluvu, na základe ktorej došlo k odplatnému prevodu dobývacieho priestoru D. zo žalovaného na úpadcu, uzavretú 5. februára 2003, odvolací súd uvádza, že pri uzavieraní každej zmluvy vychádzajú zmluvné strany z konkrétnych, špecifických podmienok, ktoré mohli byť odlišné. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa bolo zistené, že úpadca a žalovaný dlhšiu dobu spolupracovali na banskej činnosti v dobývacích priestoroch V., J., D. a M. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal ukrátenie uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov ako jednej zo základných podmienok úspešnosti odporovateľnej žaloby. V zmysle § 57 ods. 4 ZKR preukázanie tvrdenia, že napadnutým právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov je jedným zo základných predpokladov úspešného odporovania právnemu úkonu. Dôkazné bremeno, že predmetná zmluva, je právnym úkonom, ktorý ukrátil uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov bolo na žalobcovi. Žalobca - 4 - 5Obdo/30/2011 namietal, že v prípade úpadcu a žalovaného ide o spriaznené osoby, preto nie je povinný preukazovať úpadok dlžníka v čase vykonania právneho úkonu a ani úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle. Odporovateľnosť urobená medzi spriaznenými osobami je v Zákone o konkurze a reštrukturalizácii upravená tak, že správca, ktorý podáva odporovaciu žalobu má z hľadiska dôkazného bremena zvýhodnené procesné postavenie. Pri odporovaní právnym úkonom bez primeraného protiplnenia (§ 58 ZKR) a zvýhodňujúcim právnym úkonom (§ 59 ZKR) zákon predpokladá, že dlžník bol v úpadku a v prípade ostatných právnych úkonov sa predpokladá, že ich dlžník urobil s úmyslom ukrátiť veriteľov a že nadobúdateľovi bol tento úmysel známy (§ 60 ZKR). Predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie toho, že právnym úkonom bolo ukrátené uspokojenie pohľadávky veriteľov, a to aspoň jedného veriteľa, ktorý si po vyhlásení konkurzu riadne a včas uplatnil pohľadávku. Uviedol, že ak teda v tomto prípade je spoločníkom žalovaného Mgr. J.U., ktorý je tiež členom dozornej rady úpadcu, táto skutočnosť by mohla byť právne relevantná len v prípade preukázania splnenia zákonom stanovenej požiadavky ukrátenia prihlásenej pohľadávky veriteľa v dôsledku prevodu dobývacieho priestoru z úpadcu na žalovaného. Žalobca ukrátenie uspokojenia pohľadávok konkurzných veriteľov nepreukázal. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich neuplatnil. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 241 ods. 2 písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.