Obsah (14)

§ 84§ 59§ 123§ 39§ 60§ 105§ 32§ 68§ 119§ 250j§ 219§ 212§ 224§ 12

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžso/5/2012 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu In

§ 84ods.

4 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku 2 1Sžso/5/2012 tieţ „zák. č. 328/2002 Z.z.“) ţalovaný postupom

§ 59ods.

1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava č.: VÚSZ-65311007094101/21-OVZ z 15.06.2010, ktorým bol

ustanovení § 123 ods. 2 písm. a) a § 39 v spojitosti s § 105 ods. 7 a ods. 10 zák. č. 328/2002 Z.z. ţalobcovi výsluhový dôchodok zníţený od 01. júla 2010 zo sumy 1.134,18 € na sumu 1.060,34 € mesačne, a toto rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.

§ 123ods.

2 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom ku dňa vydania napadnutého rozhodnutia (25.10.2010) profesionálnym vojakom, ktorí boli alebo budú prepustení zo služobného pomeru v dôsledku zníženia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien najskôr dňom 31. decembra 2001 a najneskôr dňom 31. decembra 2010 a ktorí vykonali najmenej pätnásť rokov služby, patrí odo dňa účinnosti tohto zákona výsluhový dôchodok

§ 39

, pričom pre nárok na tento dôchodok a jeho výšku sa započíta skutočná dĺžka služobného pomeru zvýšená o polovicu doby chýbajúcej do dosiahnutia tridsiatich rokov služby; ak im nárok na výsluhový dôchodok vznikol

doterajších predpisov, prepočíta sa

tohto ustanovenia.

§ 39zák.

č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení výsluhový dôchodok policajta alebo profesionálneho vojaka je za 15 rokov trvania služobného pomeru 30% základu zisteného

§ 60. Za 16.

skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 20. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 2% základu zisteného

§ 60. Za 21.

skončený rok trvania služobného pomeru a za každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru až do 25. skončeného roka trvania služobného pomeru vrátane sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 3% základu zisteného

§ 60. Za 26.

skončený rok trvania služobného pomeru a každý ďalší skončený rok trvania služobného pomeru sa výmera výsluhového dôchodku zvyšuje o 1% základu zisteného

§ 60

, najviac však do 60% základu zisteného

§ 60

.

§ 105ods.

7 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

§ 105ods.

10 zák. č. 328/2002 Z.z. v hore uvedenom znení dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa odníme alebo zníži, alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa už vyplatila. 3 1Sžso/5/2012 2. Ţalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu, ţe ţalobca bol 31. decembra 2003 prepustený zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka

§ 32ods.

1 písm.

1. c)zákona č. 370/1997 Z.z. o vojenskej sluţbe v dôsledku zníţenia početných stavov ozbrojených síl alebo v dôsledku organizačných zmien, tzn. po súhrnne ukončených 29 rokov, 4 mesiacoch a 0 dní vojenskej činnej sluţby. 3. Keďţe ţalobca bol zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený na základe hore uvedeného dôvodu, na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku pre výmeru výsluhového dôchodku bola s prihliadnutím na ustanovenie § 58 ods. 5 a § 123 ods. 2 písm.
2. a)zák. č. 328/2002 Z.z. hodnotená doba 29 ukončených rokov. Následne vydal prvostupňový orgán ţalovaného rozhodnutie o priznaní výsluhového dôchodku od 1. januára 2004 v sume 723,57 € mesačne. 4. Keď prvostupňový správny orgán neskôr zistil, ţe dávka výsluhového dôchodku od 01.01.2004 bola ţalobcovi priznaná vo vyššej sume ako mu patrí, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava rozhodnutím č.: 65311007094101/6-VÚSZ/DO1 z 22.04.2005 ţalobcovi

§ 105ods.

6 zák. č. 328/2002 Z.z. zníţil výsluhový dôchodok na sumu 633,77 €.

1. Po tom, čo ţalovaný toto prvostupňové rozhodnutie v roku 2005 zrušil, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia v dôsledku podaného podnetu na protest prokurátora prerušil konanie vo veci a vec postúpil príslušným orgánom Prokuratúry Slovenskej republiky.
2. Následne ţalobca vyvolal súdny prieskum rozhodnutia ţalovaného o odvolaní č.. KaVSÚ-8-82/2006-OdSS z 05.05.2006, ktorým bolo napadnuté prvostupňové rozhodnutie č.: 65311007094101/9-VÚSZ/DO1 z 21.10.2005 o zníţení výsluhového dôchodku ţalobcu od 01.11.2005 na sumu 678,65 € potvrdilo. Najvyšší súd Slovenskej republiky v prebiehajúcom súdnom prieskume rozsudkom sp. n. 4Sţso/55/2008 zo dňa 30.09.2009 rozhodol o zmene rozsudku Krajského súdu v Bratislave tak, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného zo dňa 05.05.2006 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. 4 1Sžso/5/2012
3. Pri svojom zrušujúcom rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzal z názoru, ţe napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore s ustanovením § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 a v rozpore s ustanovením § 46 Správneho poriadku.

§ 60ods.

5 zák. č. 328/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003 Priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka, a) ktorý je odmeňovaný

osobitného predpisu, 8) je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov 9) a osobitných príplatkov, 10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98), b) ktorý vykonáva službu v štátnom podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, a ktorý je odmeňovaný

osobitného predpisu, 11) je súhrn hodnostného príplatku 12) a mzdy poskytovanej

osobitného predpisu, 6) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98), c) ktorý vykonáva funkciu sudcu a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, 13) je súhrn hodnostného príplatku, 12) základného platu a príplatkov poskytovaných

osobitného predpisu, 14) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98), d) ktorý vykonáva funkciu prokurátora a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, 15) je súhrn hodnostného príplatku, 12) základného platu a príplatkov poskytovaných

osobitného predpisu, 16) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98), e) ktorý vykonáva funkciu justičného čakateľa alebo právneho čakateľa prokuratúry a ktorého platové pomery upravuje osobitný predpis, 17) je súhrn hodnostného príplatku, 12) tarifného platu a príplatkov poskytovaných

osobitného predpisu, 18) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98), f) ktorý plní úlohy s miestom výkonu služobných povinností v zahraničí a je odmeňovaný

osobitného predpisu, 17) je súhrn hodnostného príplatku 12) a funkčného platu poskytovaného v slovenských korunách

osobitného predpisu, 19) ktoré patrili 5 1Sžso/5/2012 profesionálnemu vojakovi za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98); takto zistený súčet sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom roku vyplatené, a vynásobí sa koeficientom 30,

2. V nasledujúcom správnom konaní ţalovaný nové rozhodnutie z 18.01.2010 zrušilo a vec vrátilo Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia na nové rozhodnutie.
3. Novým prejednaním veci Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava vo veci napadnutým rozhodnutím č.: VÚSZ-65311007094101/21-OVZ z 15.06.2010 zníţil ţalobcovi výsluhový dôchodok na sumu 1.060,34 € mesačne. Z obsahu administratívnych spisov ţalovaný zároveň zistil, ţe v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal prvostupňový správny orgán účastníkovi moţnosť, aby sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
4. Vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu veci ako aj konaní prvostupňového správneho orgánu a odvolacieho orgánu v rozhodovaní o skutkovo zhodných a podobných prípadoch, keď sa zistilo, ţe sa dávka výsluhového dôchodku priznala vo vyššej sume, ako patrí, odvolací orgán dospel k záveru, ţe Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia Bratislava postupoval v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
5. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o rôznej interpretácii vtedy účinného ustanovenia § 60 ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. a poţiadavke, aby rovnaké veci boli posudzované rovnakým spôsobom, ţalovaný povaţuje odkazovanie ţalobcu na výpočet a priznanie výsluhového dôchodku pre JUDr. B., ktorému sa dávka výsluhového dôchodku vypočítala a priznala iným spôsobom, za neopodstatnené, špekulatívne a tendenčné.

§ 60ods.

5 písm.

1. a)zák. č. 328/2002 Z.z. v znení platnom k 21.11.2003 (tzn. ku dňu podania žiadosti žalobcu o priznanie výsluhového dôchodku) priemerný služobný príjem profesionálneho vojaka,
2. a)ktorý je odmeňovaný

osobitného predpisu, 8) je priemer súhrnu mesačných služobných príjmov 9) a osobitných príplatkov, 10) ktoré patrili profesionálnemu vojakovi 6 1Sžso/5/2012 za príslušný kalendárny rok, a je rovnaký ako vymeriavací základ na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie (§ 98). 12. Ţalovaný ďalej konštatoval, ţe Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia ţalobcovi za obdobie od 01.11.2005 do 30.06.2010 v spojitosti so súvisiacimi vydanými prvostupňovými rozhodnutiami, ktoré boli v odvolacom správnom konaní zrušené, jednorazovo doplatil nedoplatok na dávke výsluhového dôchodku priznanom rozhodnutím č.: 65311007094101/2-VÚSZ/DO 1 z 19.02.2004 vrátane prislúchajúcich zvýšení

§ 68zák.

č. 328/2002 Z.z. v celkovej sume 6.845,89 €.

1. S odkazom na to, ţe správne orgány sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností, a ďalej ţe nezistil nedostatky, pre ktoré by sa napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu malo zrušiť alebo zmeniť, ţalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. II. Konanie na prvostupňovom súde
2. Proti tomuto rozhodnutiu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Krajský súd v Bratislave včas ţalobu zo dňa 17.12.
4. Krajský súd ako súd prvého stupňa na verejnom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné zamietnuť.
5. Pritom vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca v roku 2003 nevyčerpal svoj nárok na dovolenku a náhrada za túto dovolenku mu bola vyplatená aţ v roku
6. V súvislosti s uvedeným krajský súd vykonal analýzu namietaného ustanovenia § 60 ods. 1 a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 119 zákona č. 370/1997 Z.z.

§ 119zákona č.

370/1997 Z.z. profesionálnemu vojakovi patrí za nevyčerpanú riadnu dovolenku alebo za jej pomernú časť služobný príjem zodpovedajúci počtu dní nevyčerpanej riadnej dovolenky, ak riadnu dovolenku alebo jej pomernú časť nemohol 7 1Sžso/5/2012 vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roku z dôvodu neudelenia riadnej dovolenky alebo z dôvodov uvedených v § 34 ods. 1 písm. a) až d). 17. Pri svojom rozhodnutí prihliadol krajský súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sţso 59/2008, kde bol vyslovený ďalej citovaný právny názor: „z ust. § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vyplýva, že pre započítanie služobného príjmu – za účelom zistenia priemerného služobného príjmu – nie je rozhodujúce, kedy bol služobný príjem vyplatený, ale rozhodujúce je, aký služobný príjem a v akej výške profesionálnemu vojakovi v rozhodnom období patril“. Následne krajský súd poukázal na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky s odkazom na ust. § 3 ods. 1 zákona č. 380/1997 Z.z. o peňaţných náleţitostiach vojakov v znení neskorších predpisov,

ktorého počas trvania sluţobného pomeru profesionálnemu vojakovi patrí sluţobný príjem, potom ustálil, ţe sluţobný príjem patrí profesionálnemu vojakovi len počas trvania sluţobného pomeru, a teda po jeho ukončení mu nemôţe vzniknúť nárok na ţiaden sluţobný príjem. Vychádzajúc z uvedeného, sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku za rok 2003 patril ţalobcovi k tomuto dňu (31.12.2003) a tento príjem mal byť zahrnutý do základu pre určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v roku

2. Ďalej krajský súd v odôvodnení poukázal na to, ţe po zrušení predmetného rozhodnutia rozhodnutím ţalovaným, nakoľko pri pouţitom výpočte nebola nezohľadnená suma (2.158,- Sk) vyplatená ţalobcovi za nevyčerpanú dovolenku v roku 2003 (2 dni), prvostupňový správny orgán dňa 18.01.2010 vydal nové rozhodnutie č. VÚSZ - 65311007094101/12-OVZ, na základe ktorého bol ţalobcovi zníţený výsluhový dôchodok od 01.11.2005 na sumu 20.447,- Sk (678,72 €). Do výpočtového základu pre výpočet výsluhového dôchodku správny orgán zahrnul sumu predstavujúcu sluţobný príjem ţalobcu v roku 2003 v sume 379.771,- Sk, sumu za nevyčerpanú dovolenku 2.158 Sk, súčet (381.929). Uvedený údaj podelil počtom dní, za ktoré boli sumy vyplatené, tzn. 357 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky

ţalobcu potvrdiť aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (sp. zn. 4Sţso 37/2008 zo dňa 20.8.2009 vo veci odvolania Ing. B.) prostredníctvom potvrdenia záverov rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 199/2006 z 24.03.2006 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 74/2006 z 21.05.2008, z ktorých ţalobca doslovne citoval nasledujúci text: „Pri rozhodovaní v dôchodkových veciach je osobitne dôležité, aby každé rozhodnutie, ktoré zakladá alebo mení právo na dávku, bolo jednoznačné, jasné a zrozumiteľné a presvedčivo odôvodnené. Predovšetkým poberateľ dávky musí mať istotu, z akých skutkových a práv a právnych predpokladov sa pri priznaní alebo úprave dávky vychádzalo, aj s ohľadom na zásadu, že neskoršia zmena právnej úpravy nemá vplyv na nárok, ktorý už poberateľovi vznikol. Rozhodnutie o znížení dávky nemocenského, úrazového alebo výsluhového zabezpečenia

9 1Sžso/5/2012 § 105 ods. 6 zák. č. 328/2002 Z.z. je prípustné len v prípade objektívneho zistenia, že sa dávka priznala vo vyššej sume ako patrí, pričom spravidla ide o zistenie nesprávnosti vstupných údajov, z ktorých sa pri výpočte dávky vychádzalo. Z napadnutého rozhodnutia

názoru [krajského] súdu takéto zistenie, ktoré by viedlo k jednoznačnému právnemu záveru o opodstatnenosti zníženia výsluhovej dávky, nevyplýva. Je nepochybné, že od vzniku nároku na výsluhovú dávku nenastala u žalobcu žiadna zmena údajov, z ktorých sa pri výpočte výsluhového dôchodku vychádzalo a nedošlo ani k žiadnej zmene právnej úpravy, ktorá by akýmkoľvek spôsobom mohla zasiahnuť do právneho postavenia žalobcu v súvislosti s jeho výsluhovým zabezpečením. Napriek tomu došlo u žalobcu k viacerým zníženiam pôvodne priznaného výsluhového dôchodku, ktoré boli vyvolané zmenou metodiky jeho výpočtu. V každom prípade platí, že rozhodujúcou pre vznik a výšku nároku na výsluhové zabezpečenie profesionálneho vojaka je relevantná právna úprava a nie výpočtový vzorec, ktorý správne orgány pri vyčíslení dávky použili. Súd [krajský] je toho názoru, že právna úprava výpočtu dávok výsluhového zabezpečenia profesionálnych vojakov by mala byť jednoznačná a zrozumiteľná pre každého a rozhodne by nemala pripúšťať viaceré možné výklady, ktorých postupným aplikovaním sa potom neprípustné zasahuje do právnej istoty poberateľov dávok. Súd [krajský] sa nemohol stotožniť s názorom žalovaného o nesprávnej aplikácii najmä § 60 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v prvotnom rozhodnutí zo dňa .............. o priznaní výsluhového dôchodku žalobcu a o potrebe nápravy tohto rozhodnutia postupom

§ 105ods.

6, 9 uvedeného zákona. Tento postup by bolo možné akceptovať len za predpokladu, že by správnymi orgánmi použitá nová metodika výpočtu výsluhového dôchodku neumožňovala zjavne absurdné závery, že pri rovnakej výške služobného príjmu a započítaní náhrady za nevyčerpanú dovolenku bude výsledný výsluhový dôchodok tým vyšší, čím menší počet dní v rozhodujúcom kalendárnom roku profesionálny vojak vykonal službu. Pri menšom počte započítateľných dní riadneho výkonu služby výsledná výška výsluhových dávok neúmerne vzrastá a môže byť napokon podstatne vyššia ako mesačný služobný príjem, ktorý profesionálny vojak poberal. Prvotný výpočet výsluhového dôchodku žalobcu

názoru súdu [krajského] lepšie vystihoval úmysel zákonodarcu, aby príslušná suma z každého druhu 10 1Sžso/5/2012 započítateľného príjmu bola vydelená počtom dní, za ktoré bol ten – ktorý príjem vyplatený. Výpočet dôchodku použitý správnymi orgánmi v napadnutých rozhodnutiach vo svojich dôsledkoch môže viesť napríklad k tomu, že pri predlžovaní práceneschopnosti v poslednom kalendárnom roku výkonu služby by profesionálny vojak dosiahol podstatne vyšší výsluhový dôchodok v porovnaní s vojakom, ktorý vykonával riadnu službu. V tomto smere [krajský] súd v plnom rozsahu poukazuje na žalobcom v žalobe opísaný príklad, ktorého výsledky len potvrdzujú uvedené závery. Krajský súd v Bratislave teda po prejednaní veci dospel k záveru, že správne rozhodnutia oboch stupňov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže pri nezmenenej právnej úprave pri rozhodovaní o znížení výsluhového dôchodku žalobcu vychádzali z aplikácie novej metodiky, ktorá musí mať na prvý pohľad za následok ďalšiu nestabilitu vo veciach výsluhových dávok sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov. Tento postup

názoru [krajského] súdu jednoznačne ukracuje žalobcu na jeho právach. Preto [krajský] súd postupom

§ 250jods.

2 písm. a/ OSP rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom budú správne orgány právnym názorom súdu viazané“. 23. Taktieţ ţalobca poukázal na argumentáciu k ustanoveniu § 60 ods. 5 záver zák. č. 328/2002 Z.z., kde sa

neho jasne uvádza, ţe „zistený súčet (tzn. základ) sa vydelí celkovým počtom dní, za ktoré boli uvedené príjmy v rozhodujúcom kalendárnom období vyplatené...“. K tomu uviedol, ţe sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku (náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie) je inou súčasťou uvedeného základu, a ak by chcel ţalovaný zotrvať na svojom prístupe, potom by musel k počtu dní pripočítať tieţ počet dní. Za ktoré ţalobcovi patrili osobitné príplatky, ďalej doplatok k sluţobnému príjmu, prípadne aj ďalšie zloţky vymeriavacieho základu. 24. V súvislosti s uvedeným ţalobca upriamil pozornosť na skutočnosť (§ 58 ods. 5 a § 60 ods. 1 a 5 zák. č. 382/2002 Z.z.), ţe sčítavať preto počet dní, za ktoré patril sluţobný príjem za výkon sluţby a počet dní, za ktoré patril sluţobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku, do jednej veličiny je preto

názoru ţalobcu absurdné, pretoţe kaţdý zo započítateľných príjmov môţe byť vyplatený za rôzny počet dní v rozhodujúcom 11 1Sžso/5/2012 kalendárnom roku. Navyše upozornil na tú skutočnosť, ţe doba trvania sluţobného pomeru v kalendárnom roku, z ktorého sa zisťuje základ na výpočet dávok výsluhového zabezpečenia, je vţdy 365 dní. pretoţe v kaţdom prípade musí ísť o celistvý ukončený kalendárny rok.

1. S prihliadnutím na ustanovenie obsah § 58 ods. 5 a § 60 ods. 1 a 5 zákona č. 382/2002 Z.z. ţalobca v odvolaní vyslovil názor, ţe nemoţno navyšovať celkový počet dní o dni, za ktoré mu patril sluţobný príjem zodpovedajúci počtu 2 dní nevyčerpanej dovolenky. Ţalobca argumentoval, ţe v rozhodujúcom kalendárnom roku 2003 mu bol vyplatený sluţobný príjem vo výške 381.929.-Sk. ktorý tvorí základ na výpočet výsluhového dôchodku, a keďţe v kalendárnom roku 2003 bol 8 kalendárnych dní neschopný výkonu sluţby pre chorobu, tento súhrn mesačných sluţobných príjmov sa mal vydeliť len 357 dňami a nie 359 dňami, a to spôsobom, ktorý uviedol v ţalobe.
2. Záverom ţalobca navrhol zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe napadnuté rozhodnutie sa zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie spolu s priznaním vyčíslených trov konania. B)
3. Z vyjadrenia ţalovaného (č. l. 39) zo 06.02.2012 vyplýva jeho názor, ţe ţalobca nepresne uvádza, ţe v prípade započítania sluţobného príjmu za nevyčerpanú dovolenku, by bol výsluhový dôchodok niţší ako v prípade, keby táto suma nebola vyplatená.
4. Ďalej na rozdielnych príkladoch ţalovaný numerickým spôsobom preukazuje, ţe ním vykonaný výpočet základu na výpočet výsluhového dôchodku (kedy započítal aj 2 dni nevyčerpanej dovolenky ţalobcu) je pre ţalobcu priaznivejší o 2,-- Sk ako v prípade, kedy by nezapočítal sluţobný príjem za nevyčerpanú dovolenku.
5. Takisto k argumentácii ţalobcu, ţe pre udrţanie vykonaného postupu ţalovaného, ten by musel k počtu dní pripočítať tieţ počet dní, za ktoré patrili osobitné príplatky a doplatky (viď § 3 ods. 2 zák. č. 380/1997 Z.z.), ako aj ďalšie zloţky, ţalovaný s argumentáciou, ţe nakoľko príplatky uvedené v cit. § 3 ods. 2 tvoria súčasť sluţobného príjmu profesionálneho vojaka, a ako také by boli vo výpočte základu výsluhového dôchodku 12 1Sžso/5/2012 zohľadnené. Potom, ak by ţalobca niektorý z osobitných príplatkov poberal, potom by mu patril len za ten deň, za ktorý poberal aj sluţobný príjem, tzn. nie za ďalšie dni.
6. Vo vzťahu k námietke ţalobcu o absurdite sčítavania počtu dní, ţalovaný s odkazom na ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z., § 114 ods. 1 a § 118 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 370/1997 Z.z. dospel k záveru, ţe maximálny moţný počet dní, ktorý by mohla patriť náhrada za nevyčerpanú dovolenku, je 64 kalendárnych dní, a nie 365 ako uvádza ţalobca.
7. Z uvedených dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť v celom rozsahu

§ 219O.s.p.

ako vecne správne. IV. Právne názory odvolacieho súdu 32. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

1. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd celkom stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či peňaţný nárok spojený s nevyčerpanou dovolenkou príslušníka ozbrojených síl má vplyv 13 1Sžso/5/2012 na výšku základu pre výpočet výsluhového dôchodku, a ak áno, potom, či je moţné pripustiť aj negatívny vplyv. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. V súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd vopred avizuje, ţe po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody) najmä vo vzťahu k hore vymedzenej právnej otázke.
3. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal interpretáciou ustanovenia § 60 ods. 5 a s tým súvisiacich iných ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z. Je nepochybné, ţe ţalobcom citované závery krajského súdu (viď bod č. 22) sa v svojich podrobnostiach značne odlišujú od záverov, na ktoré ţalovaný poukázal v napadnutom rozhodnutí (viď bod č. 7) a ktoré na podporu svojho odôvodnenia konštatoval krajský súd v novom rozsudku (viď bod č. 17). Jadrom zrušujúceho rozsudku Najvyššieho sudu je nepochybne nesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. v tom duchu, ţe je nutné príjem za nevyplatenú dovolenku vojaka zahrnúť do výpočtového základu vzhľadom na jeho časovú súvislosť s obdobím pred ukončením sluţobného pomeru.
4. Krajský súd mal preukázané, ţe v novom konaní aj tak správny orgán učinil a do výpočtového základu zahrnul v zmysle záverov Najvyššieho súdu sumu 2.158 Sk za nevyčerpanú dovolenku v rozsahu 2 dní. 14 1Sžso/5/2012
5. Ďalej ţalobca namieta nesprávnosť pouţitého matematického vzorce v tom, ţe získaný súčet (tzn. čiastku 381.929 Sk) prvostupňový správny orgán podelil celkovým počtom 359 dní, za ktoré boli sumy vyplatené, tzn. 357 odpracovaných dní a 2 dni dovolenky. Práve tento mechanizmus ţalobca označuje ako absurdný a vedúci k rôznym výsledkom. Najvyšší súd sa s týmto názorom nestotoţňuje a naopak potvrdzuje správnosť záverov ţalobcu vyslovených v napadnutom rozhodnutí.
6. Tak, ako správnu uzavrel krajský súd, Najvyšší súd sa vyslovil iba k časovej súvislosti jednotlivých sluţobných príjmov profesionálneho vojaka za situácie, kedy jeho časti (zloţky) neboli z rôznych dôvodov vyplatené v rovnakom časovom termíne ako samotný funkčný plat. Inak povedané, boli doplatené v neskoršom časovom období, kedy bol s jednotlivcom ukončený sluţobný pomer.
7. Navyše k otázke nesprávneho právneho výkladu, najmä ustanovení § 60 ods. l a ods. 5 písm. a) zák. č. 328/2002 Z.z., ţalobcom sa Najvyšší súd uţ vyslovil aj prostredníctvom svojho rozsudku 7Sţso 79/2008, z ktorého cituje podstatnú časť odôvodnenia: „Navyše služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku sa mal započítať do základu pre určenie dávok výsluhového zabezpečenia z dôvodu, že zákon presne vymedzoval, čo tvorí služobný príjem ale aj z dôvodu, že služobný príjem za nevyčerpanú riadnu dovolenku bolo potrebné započítať do vymeriavacieho základu na určenie poistného na nemocenské zabezpečenie a výsluhové zabezpečenie v rozhodnom období a odviesť ho poisťovni na základe dodatočného odvodu za posledný mesiac trvania služobného pomeru.“
8. Najvyšším súdom citovaný text rozsudku sp. zn. 7Sţso 79/2008 sa dôsledne vysporadúva so správnosťou právneho výkladu ustanovení zák. č. 328/2002 Z.z., a to najmä s otázkou časovej a vecnej súvislosti príjmu týkajúceho sa refundovania nevyčerpanej dovolenky v príslušnom kalendárnom roku na prejednávanú vec a ďalej obsahu výkladu slova „patril“(viď hore citovaný § 60 ods. 5 písm. a/ zák. č. 328/2002 Z.z.).
9. Preto bolo celkom očakávané, ţe správny orgán vzhľadom na záver ustanovenia § 60 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z.z. bude zrátavať počet odpracovaných dní a počet dní dovolenky. Námietka absurdnosti takto zvoleného postupu nie je namieste, lebo zákonodarca v uvedenom ustanovení vyjadril svoju vôľu dostatočne jasne a precízne. 15 1Sžso/5/2012 Čiastočne obidva subjekty sluţobného pomeru ovplyvňujú nemoţnosť čerpania dovolenky profesionálnym vojakom počas príslušného kalendárneho roka. Avšak následné uplatnenie nároku na preplatenie nevyčerpanej (časti) dovolenky predstavuje fiktívnu formu čerpania nároku na dovolenku vo forme iba preplatenia finančnej čiastky bez reálneho nástupu na jej čerpanie, tzn. ţe sa v ţiadnom prípade nemôţe premietnuť do kalendárneho roku, a preto je moţné po právnej stránke akceptovať aj matematický model, ktorý by súčtovo prekročil aj rozsah kalendárneho roku v počte 365 dní. Preto musel Najvyšší súd argumenty ţalobcu odmietnuť.
10. Obdobne konštrukciu ţalobcu, ţe by pre zachovanie spravodlivého prístupu sa malo obdobne postupovať aj v prípade osobitných príplatkov (§ 3 ods. 2 zák. č. 380/1997 Z.z.), musel Najvyšší súd ako nepodloţenú odmietnuť. V tomto duchu sa stotoţňuje s argumentáciou ţalovaného, ţe jednotlivé príplatky netvoria samostatnú zloţku sluţobného príjmu, ale naopak zdieľajú právny osud hlavnej veci, tzn. funkčného platu pod spoločným legislatívnym označením sluţobný príjem. V.
11. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle dotknutých právnych predpisov ako aj § 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených správnymi orgánmi. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací súd nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť.
12. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí sp. zn. 7Sţso 79/2008 z. 15.12.2009, resp. 4Sţso/55/2008 zo dňa 30.09.2009, pri ktorých Najvyšší súd nezistil 16 1Sžso/5/2012 ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 45. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,

ktorého ne úspešnému ţalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno – poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho zabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil svoje oprávnenie.

§ 12ods.

1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde rozhoduje súd, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, ak o poplatku nerozhodol odvolací súd. S prihliadnutím na to, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd uvedenú právomoc nevyuţil, dochádza tým k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 14. augusta 2012 17 1Sžso/5/2012 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová