Obchodného zákonníka, pretoţe nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok. Ţalobca nepreukázal, ţe ţalovaný v čase vzniku záväzkového vzťahu a ani neskôr bol podnikateľom
2 Obchodného zákonníka a teda nemôţe ísť o vzťahy medzi podnikateľmi
1 Obchodného zákonníka. V uzavretých zmluvách nebolo jednoznačne dohodnuté, ţe záväzkový vzťah sa spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Taktieţ predmetné zmluvy nespadajú pod absolútny obchod
3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené, teda súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe vzťahy medzi účastníkmi konania podliehajú pod úpravu Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo preukázané ani plnenie ţalobcu zo zmluvy z
týchto zmlúv. Ţalobca sa teda môţe domáhať iba vrátenia bezdôvodného obohatenia
Ţalovaný v priebehu konania vzniesol proti tomuto nároku námietku premlčania. Súd teda s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, ţe námietka premlčania ţalovaného je dôvodná. Uplatnený nárok ţalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej a trojročnej objektívnej lehote. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalobca si svoj nárok neuplatnil v rámci objektívnej, ani subjektívnej lehoty. Lehota, v ktorej sa ţalobca mohol domáhať vrátenia bezdôvodného obohatenia začala plynúť
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku vo výške 597,49 EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.242,76 EUR, spolu 1.840,25 EUR. Súd nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby ďalšia porada s klientom z 3. júna 2010, pretoţe nemal preukázané, ţe táto porada skutočne i prebehla. Na odvolanie ţalobcu a ţalovaného Krajský súd v Nitre ako súd odvolací, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalobcu zaviazal zaplatiť ţalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania v sume 310,77 EUR. Odvolací súd s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil vecne správny právny záver. Ďalej poukázal na znenie ust. § 13 ods. 1 a ods. 5 písm. b) Zákona č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách, v zmysle ktorého fyzická osoba, ktorá na účely podnikania vyrába alebo dováţa mnoţiteľský materiál, musí byť drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa, ktoré vydáva kontrolný ústav, pričom predmetné osvedčenie okrem iného obsahuje aj identifikačné číslo. Samotný ţalobca v podanej ţalobe neuviedol identifikačné číslo ţalovaného a taktieţ v konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný vyššie spomínaným osvedčením disponuje, resp. ţe ţalobca mal o takomto osvedčení vedomosť, ako aj to, ţe takéto osvedčenie pri uzatvorení zmluvného vzťahu so ţalovaným od ţalovaného poţadoval. Uvedené skutočnosti taktieţ odôvodňujú záver o preukázaní občianskoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania. So súčasným prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 310,77 EUR. Proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalovaného zaviaţe zaplatiť ţalobcovi istinu 9.958,18 EUR, úroky z omeškania 14 % ročne zo sumy 9.958,18 EUR od 1. júla 2006 do zaplatenia a nahradiť trovy prvostupňového, odvolacieho konania a dovolacieho - 4 - 5Obdo/29/2011 konania. Súčasne navrhol, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa. Dovolateľ svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, ţe ţalobcovi sa postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom, a ţe konanie pred súdom prvého stupňa je postihnuté aj inými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K dovolaciemu dôvodu
2 písm.
poţiadaviek ustanovených v STN 0609, bolo vyrobené určité mnoţstvo cibule a petrţlenu a bolo pozberovo upravené, mnoţiteľské porasty cibule a petrţlenu boli zaloţené, osivo cibule a petrţlenu s nevyhovujúcou klíčivosťou bolo moţné opakovane prečistiť z účelom zlepšenia osivových parametrov. Uviedol, ţe súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, keďţe nevykonal navrhnuté dôkazy. Ďalej uviedol, ţe je nepravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, ţe nebolo preukázané, ţe ţalovaný neposkytol ţalobcovi akékoľvek plnenie. Ţalovaný vyrobil prírodné osivo, ktoré pozberovo upravil. Z tohto osiva boli odobraté vzorky na rozbor. Ani jeden z posudkov a potvrdení o kvalite nepreukázal, ţe vyrobený biologický materiál spĺňa dohodnuté kvalitatívne poţiadavky pre osivo, avšak preukazujú, ţe ţalovaný na základe zmlúv vyrábal prírodné osivo. Túto skutočnosť preukazuje aj list z
2 písm. b) O.s.p. uviedol, ţe súd prvého stupňa v predmetnom konaní vylúčil pouţitie Obchodného zákonníka a o spore rozhodol iba
Občianskeho zákonníka.
dovolateľa je tento právny záver nesprávny a má za to, ţe ustanovenia oboch zmlúv svedčia o tom, ţe ich právne vzťahy sa budú spravovať ust. Obchodného zákonníka aj ust. Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa nesprávne uviedol, ţe v zmluvách nebolo jednoznačne dohodnuté, ţe záväzkový vzťah sa spravuje výlučne Obchodným zákonníkom. Výroba osív za účelom dosiahnutia zisku sa nemôţe vykonávať v rámci obvyklých občianskoprávnych vzťahov.
judikatúry Najvyššieho súdu SR aj v prípade ak niektorý z účastníkov nie je podnikateľ, avšak v zmluve si dohodli pouţitie Obchodného zákonníka, ich zmluvné vzťahy sa spravujú Obchodným zákonníkom. Súd prvého stupňa neprihliadol na to, ţe iba pri voľbe Obchodného zákonníka moţno pouţiť právne predpisy z oblasti semenárskeho práva. V danom prípade si zmluvné strany dohodli pouţitie oboch zákonníkov, a preto súd pri rozhodovaní musí pouţiť oba právne predpisy. Odvolací súd nezopakoval dokazovanie týkajúce sa pouţitia nesprávneho právneho predpisu. K nepreukázaniu oprávnenia na podnikanie ţalobca uviedol, ţe názor súdu prvého stupňa, ţe nejde o obchodnoprávny vzťah, pretoţe ţalovaný nie je podnikateľom je zmätočný. Ţalobca pri uzatváraní zmlúv nemal povinnosť zisťovať či ţalovaný ako mnoţiteľ je alebo nie je podnikateľom, resp. drţiteľom osvedčenia o odbornej spôsobilosti dodávateľa. Ak niekto vykonáva mnoţenie, automaticky sa predpokladá, ţe túto činnosť vykonáva v súlade s platnými právnymi predpismi. Zmluvné strany si zmluvne dohodli výrobu osív na komerčné účely, teda nie na súkromné účely s vylúčením dosiahnutia zisku. Pri dohode o výrobe osív - 6 - 5Obdo/29/2011 obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia. Ţalovaný dokonca vystavil faktúru. Zmluvné strany pri uzatváraní zmlúv vychádzali aj z toho, ţe pouţitie právneho predpisu sa neriadi len charakterom subjektov, ale predovšetkým charakterom zmluvného predmetu, teda dohodnutej činnosti – výroba osív na komerčné účely. K nesprávnemu právnemu posúdeniu premlčania uviedol, ţe súd prvého stupňa s pouţitím nesprávneho právneho predpisu nesprávne posúdil námietku premlčania. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ţe ţalobca sa uţ 20. júla dozvedel, ţe márne poskytol predmetnú zálohu ţalovanému, a preto táto záloha predstavuje uţ 20. júla 2004 bezdôvodné obohatenie. Keďţe ţalobca k 20. júlu 2004 nemal vedomosť, ţe zálohu poskytuje bez právneho dôvodu, a keďţe mal vedomosť, ţe zálohu poskytuje v súvislosti so zmluvami, nie je moţné ustáliť začiatok plynutia premlčacej lehoty na 20. júla 2004.
dovolateľa štvorročná premlčacia lehota začala plynúť
dovolateľa 4 – ročná premlčacia lehota začala plynúť pri osivo cibule
Občianskeho zákonníka, dospel by k záveru, ţe subjektívna premlčacia lehota je zachovaná. Ţalobca poskytol ţalovanému preddavok kúpnej ceny
ţalovanému v danom prípade ţalobcovi nebola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pre súdom a neboli porušené jeho ústavné práva. Postup
2 O.s.p. nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. V danom prípade, keďţe odvolací súd nevzhliadol potrebu opakovať dokazovanie, nešlo o prípad, ţe by súd - 7 - 5Obdo/29/2011 prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania a nešlo o prípad, ţe by nariadenie pojednávania vyţadoval dôleţitý verejný záujem, mohol odvolací súd rozhodnúť aj o bez nariadenia pojednávania. Uviedol, ţe ţaloba bola zamietnutá z dôvodu vznesenej námietky premlčania zo strany ţalovaného a dôkazy, ktoré v predmetnej veci navrhol ţalobca vykonať, prípadne zopakovať sa netýkali skutočností rozhodných pre posúdenie či predmetný nárok ţalobcu je alebo nie je premlčaný.
názoru ţalovaného napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie súdu prvého stupňa sú vecne správne, skutkový stav bol zistený úplne a vec bola súdmi správne právne posúdená. Konanie taktieţ netrpí vadami, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O.s.p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, ţe v danej veci dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
3 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku nevyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, a rovnako nejde o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p., a preto prípustnosť dovolania
3 O.s.p. nie je daná. V zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
O.s.p., ale sa zaoberal sa aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné aj
zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté niektorou z uvedených vád. Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania zakladá tým, ţe sa mu postupom odvolacieho súdu odňala moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 O.s.p..
f) O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ naplnenie ust. § 237 O.s.p. vidí v tom, ţe odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania napriek tomu, ţe neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 214 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd nezopakoval dokazovanie na základe návrhu odvolateľa čím nebola splnená podmienka, aby o odvolaní bolo rozhodnuté postupom
2 O.s.p.. Odvolací súd nerozhodol o návrhu dovolateľa na pripustenie dovolania. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Dovolací súd dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nedošlo postupom súdov k odňatiu moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôţe bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať
nich. Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. (IV. ÚS 329/04). Dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu aj súdu prvého stupňa a nezistil, ţe by bola postupom súdov ţalobcovi znemoţnená realizácia procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Odvolací súd vţdy nariadi pojednávanie - 9 - 5Obdo/29/2011 v prípadoch uvedených v ust. § 214 ods. 1 O.s.p.. V ostatných prípadoch je nariadenie pojednávania na úvahe odvolacieho súdu. Odvolací súd postupoval v súlade s Občianskym súdnym poriadkom keď v danej veci nenariadil pojednávanie. Ţiadny z dôvodov uvedených v § 214 ods. 1 (konkrétne uvádzaný ţalobcom pod písm. a/) nie je daný, t.z. nariadenie pojednávania bolo na vôli odvolacieho súdu. Postupom odvolacieho súdu, tým ţe o odvolaní rozhodol bez nariadenia pojednávania, nebola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým by súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Platí to aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne na posúdenie súdu a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Aj v prípade, ţe by súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol
účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skutkových zisteniach, mohol by mať tento jeho postup za následok neúplne zistenie skutkového stavu (vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však odňatie moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.
241 ods. 2 písm. b) O.s.p.. Najvyšší súd preto dovolanie ţalobcu odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., t. j
úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Dovolací súd priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu, odmenu vo výške 253,94 EUR + reţijný paušál 7,41 EUR + 20 % DPH spolu trovy dovolacieho konania 313,62 EUR. Dovolací súd ţalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca ţalovaného zastupoval ţalovaného v konaní aj pred súdom prvého stupňa a s celou vecou bol oboznámený. Za tento úkon právnej sluţby súd prvého stupňa právnemu zástupcovi ţalovaného odmenu priznal. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v tomto konaní, avšak
názoru dovolacieho súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 14. júla 2011 JUDr. Anna Marková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová - 11 - 5Obdo/29/2011
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.