nariadenie neodkladného opatrenia

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6CdoPr/2/2023 Identifikačné číslo spisu: 1622200169 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Zemková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2023:1622200169.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: G.P., narodeným XX. T. XXXX, G., L. C. X, zastúpeného advokátskou kanceláriou Weis & Partners s.r.o., Bratislava, Priemyselná 1/A, IČO: 47 234 776, proti žalovanému Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, Bratislava, Kutuzovova 8, IČO: 30 845 572, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15Cpr/2/2022, konajúc o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 16CoPr/6/2022 zo dňa 30. augusta 2022, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. Odôvodnenie Rozhodnutie súdu prvej inštancie 1. Uznesením č. k. 15Cpr/2/2022-219 zo dňa 28. februára 2022 súd prvej inštancie Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „okresný súd") návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že zástupca žalobcu podal na Okresnom súde Malacky 25. januára 2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol postúpený na Okresný súd Bratislava III dňa 7. februára 2022. Petit neodkladného opatrenie bol nasledovný: „I. Odporcovi sa zakazuje vyžadovať od navrhovateľa podrobenie sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19."; „II. Odporcovi sa zakazuje vydať akt prikazujúci navrhovateľovi podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19."; „III. Odporcovi sa zakazuje vyžadovať od navrhovateľa preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19."; „IV. Odporca je povinný zdržať sa uloženia sankcie voči navrhovateľovi z dôvodu nepodrobeniu sa navrhovateľa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19."; „V. Odporcovi sa zakazuje diskriminovať navrhovateľa z dôvodu nepodrobenia sa navrhovateľa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19." 2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP") súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na tú skutočnosť, že samotný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa nedotýka len žalobcu a Ministerstva obrany SR, ale dotýka sa každého občana Slovenskej republiky. Po krátkom historickom exkurze obdobím poznačeným epidémiou španielskej chrípky, pripomenutím aktuálnej situácie na Ukrajine a poukaze na posolstvo, ktoré zanechali tri veľké vojny na štáte Izrael uzavrel, že v prípade profesionálnych vojakov je daná povinnosť podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, ktorá im vyplýva z § 3 ods. 1 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky (ďalej len „zákon č. 321/2002 Z. z.") pojednávajúceho o vojenskej prísahe, ktorú profesionálni vojaci skladajú pri vstupe do služobného pomeru; zároveň mal za to, že odmietaním očkovania profesionálnym vojakom sa znižuje bojaschopnosť a tým obranyschopnosť Slovenskej republiky a každý občan Slovenskej republiky má právo na to, aby bol každý príslušník Ozbrojených síl Slovenskej republiky očkovaný proti ochoreniu COVID-19. 3. Na uvedenom základe v zmysle § 1 ods. 1, § 2 ods. 2, § 12 ods. 1 písm.

1. a)zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 281/2015 Z. z."), Čl. 1 ods. 1 veta prvá, ods. 2, Čl. 3 ods. 1, ods. 2, Čl. 15 ods. 1, Čl. 40, Čl. 101 ods. 1, Čl. 102 ods. 1 písm. k), písm. l), Čl. 86 písm. k), písm. l), Čl. 119, písm. n), písm.
2. p)Ústavy Slovenskej republiky ( ďalej aj „Ústava SR"), § 1, § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 321/2002 Z. z., § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 7 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 10 ods. 1 písm. a), písm. b), § 11, § 12 ods. 1 písm. d), § 13 ods. 1, Čl. ods. 1, Čl. 2 ods. 1, Čl. 3 ods. 1, Čl. 4 ods. 1, Čl. 5 ods. 1 zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (ďalej len „zákon č. 227/2002 Z. z.") návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie odvolacieho súdu 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. e), písm. f), písm. g), písm.
3. h)CSP a žiadal, aby o nariadení neodkladného opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa zo dňa 25. januára 2022 rozhodol priamo odvolací súd. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 CSP) možno konštatovať, že v ňom namietal, že neboli splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia, o návrhu rozhodoval vylúčený sudca, pretože sudca sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadruje spôsobom, ktorý vážne ohrozuje dobrú povesť súdnictva a odôvodnenie napadnutého uznesenia v majoritnej časti nijako nesúvisí s obsahom návrhu; súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď Okresný súd Malacky nesprávne spor postúpil Okresnému súdu Bratislava III a Okresný súd Bratislava III nevyjadril nesúhlas s postúpením sporu; súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď nesprávne vyhodnotil existenciu povinnosti profesionálneho vojaka podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19; zistený skutkový stav neobstojí, pretože v čase podania návrhu a rozhodovania o ňom, rovnako ako v čase podania návrhu a rozhodovania o ňom nemal k dispozícii ostatné dôkazy priložené k odvolaniu, pričom od neho ani nie je dôvodné očakávať, aby predmetnými dôkazmi disponoval, a preto ich nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie; súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy a týmito sa ani nezaoberal, v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, spočívajúcu v prekvapivosti a nezrozumiteľnosti napadnutého uznesenia a v tom, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o trovách právneho zastúpenia. 5. Ďalej namietal, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia celkom zjavne vyplýva zaujatosť vo veci konajúceho sudcu voči žalobcovi a voči jeho právnemu zástupcovi, a teda aj jeho vylúčenie z prejednávania návrhu a rozhodovania o ňom. Sudca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vyjadruje spôsobom, ktorý vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť súdnictva, pričom neexistujú žiadne dôvody, ktoré by ospravedlnili jeho konanie. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v majoritnej časti nijako nesúvisí s obsahom návrhu zo dňa 25. januára 2022, pričom súd prvej inštancie v bode 131, odôvodnenia napadnutého uznesenia sám priznal, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťami, ktorými odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže má za to, že profesionálny vojak je v zmysle vojenskej prísahy zloženej pri vstupe do služobného pomeru povinný podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. Uvedeným došlo aj k naplneniu odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
4. c)CSP, keďže o návrhu rozhodoval vylúčený sudca. Vo veci konajúci sudca Okresného súdu Bratislava III mal v súlade s § 50 zákona č. 160/2015 Z. z. bezodkladne oznámiť predsedovi súdu jeho vylúčenie z prejednávania návrhu a rozhodovania o ňom, čo sa však nestalo. 6. Odvolací súd preskúmal a prejednal odvolanie žalobcu v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP), preto ho potvrdil. 7. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že vedúci hygienik Ministerstva obrany SR vydal 17. septembra 2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. VÚHE-30-117/2021, ktoré nadobudlo účinnosť 20. septembra 2021. V nadväznosti na toto opatrenie vydal náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR (ďalej aj „OS SR") dňa 28. októbra 2021 Nariadenie č. ŠBSP-121/2021 na realizáciu predmetného opatrenia, ktorým určil spôsob realizácie tohto opatrenia (ďalej aj „nariadenie"). Predmetné nariadenie neskôr náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR upravil dokumentom s názvom Doplnok č. 1 zo dňa 22. novembra 2021 prijatým pod č. ŠBSP-121-1/2021, ktorým došlo k zmene termínu uskutočnenia vakcinácie proti ochoreniu COVID-19 a to tak, že ich kompletná vakcinácia má byť ukončená najneskôr 60 dní odo dňa účinnosti nariadenia, t. j. najneskôr do 27. decembra 2021. Týmto doplnkom č. 1 došlo zároveň k doplneniu uvedeného nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR o bod č. 5, v zmysle ktorého má byť profesionálnemu vojakovi, ktorý nesplní predmetné povinnosti, uložené disciplinárne opatrenie podľa § 139 ods. 1 písm.
5. a)zákona č. 281/2015 Z. z., resp. podľa § 139 ods. 1 písm.
6. b)zákona č. 281/2015 Z. z., Nariadenie v znení Doplnku č. l neskôr náčelník Generálneho štábu OS SR upravil dokumentom s názvom Doplnok č. 2 zo dňa 29. novembra 2021 prijatým pod č. ŠBSP-121-4/2021, ktorým došlo k doplneniu nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR v znení Doplnku č. 1 o zákaz vysielať na zahraničné služobné cesty profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, ktorí nie sú plne očkovaní proti ochoreniu COVID-19. 8. Vedúci hygienik Ministerstva obrany SR vydal 21. decembra 2021 ďalšie Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. VÚHE-30-224/2021, ktorým podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm.
7. d)zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z."), vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 10. decembra 2008, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení č. 585/2008 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 585/2008 Z. z.") a podľa zdravotníckeho štandardu NATO, STANAG, nariadil vykonať očkovanie profesionálnych vojakov, kontrolu očkovania, hlásenie o vykonanom očkovaní, uchovávanie a manipuláciu s očkovacími látkami a spôsob prevodu záznamov o očkovaní pri ich prevzatí do starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a ktorým zároveň zrušil opatrenie vedúceho hygienika č. VÚHE-30-117/2021. Následne vedúci hygienik vydal 30. decembra 2021 Opatrenie k očkovaniu v rezorte obrany č. VÚHE-30-230/2021, ktorým došlo k oprave zrejmej chyby v písaní opatrenia vedúceho hygienika č. VÚHE-30-224/2021. V nadväznosti na Opatrenie vedúceho hygienika č. VÚHE-30-224/2021 a Opatrenie vedúceho hygienika č. VÚHE-30-230/2021 vydal náčelník Generálneho štábu OS SR dokument s názvom Doplnok č. 3 z januára 2022 prijatým pod č. ŠBSP-4/2022, ktorým došlo k doplneniu Nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-121/2021 v znení Doplnku č. l a Doplnku č. 2 o vyhlásenie, že nariadenie náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP- 121/2021 v znení Doplnku č. l , Doplnku č. 2 a Doplnku č. 3 slúži na vykonanie opatrenia vedúceho hygienika č. VÚHE-30-224/2021, pričom zároveň došlo k zmene definície osôb, ktorým je nariadené očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Nariadenie náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-121/2021 v znení Doplnku č. 1, Doplnku č. 2 a Doplnku č. 3 neskôr náčelník Generálneho štábu OS SR upravil dokumentom s názvom Doplnok č. 4 zo dňa 20. januára 2022 prijatým pod č. OdVS-4-17/2022-PravO, ktorým došlo de facto k úplnému nahradeniu predchádzajúceho znenia nariadenia náčelníka GŠ OS SR č. ŠBSP-121/2021 v znení Doplnku č. 1, Doplnku č. 2 a Doplnku č. 3, s výnimkou lehôt v zmysle bodu 3 Nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-121/2021 v znení Doplnku č. 1 a Doplnku č. 2, novým znením, v zmysle ktorého bolo nariadené očkovanie proti ochoreniu COVID-19 v prípade nutnosti a epidemiologickej situácie v danom mieste profesionálnym vojakom plniacim úlohy podľa ustanovení § 106 ods. 1 písm.
8. a)až
9. i)zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálnym vojakom plniacim úlohy ďalších výcvikov podľa zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálnym vojakom vysielaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky podľa § 77 zákona č. 281/2015 Z. z., profesionálnym vojakom zaradeným do deklarovaných príspevkov Ozbrojených síl SR pre NATO a EÚ s určenou dobou pohotovosti k nasadeniu (Notice to Move), a profesionálnym vojakom vysielaným na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky na zahraničnú služobnú cestu podľa§ 113 ods. 2 zákona č. 281/2015 Z. z. a to tak, aby kompletná vakcinácia bola ukončená v zmysle Doplnku č. 1 a Doplnku č. 2 Nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-121/2021, t. j. najneskôr do 60 dní odo dňa účinnosti Nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-121/2021, ktorým je deň vydania predmetného nariadenia. V nadväznosti na vyššie uvedené sú velitelia, náčelníci a riaditelia na všetkých stupňoch velenia Ozbrojených síl SR údajne povinní zabezpečiť, aby vyššie uvedené osoby boli plne zaočkované proti ochoreniu COVID-19 jednodávkovou vakcínou, resp. v prípade dvojdávkovej vakcíny oboma dávkami vakcíny, za účelom zvýšenia ochrany príslušníkov Ozbrojených síl SR proti nebezpečenstvu prenosných ochorení, pre zabezpečenie udržania operačnej pripravenosti a akcieschopnosti priamo podriadených útvarov a zariadení Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, veliteľstiev, útvarov a zariadení Ozbrojených síl SR. 9. Mal za to, že po zrušení Opatrenia vedúceho hygienika č, VÚHE-30-117/2021 nebolo možné Doplnkom č. 3 a 4 zmeniť určenie Nariadenia náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-121/2021 v znení jeho Doplnkov, ktoré bolo vydané na realizáciu pôvodného Opatrenia vedúceho hygienika č. VÚHE-30-117/2021 a na realizácia Opatrenia vedúceho hygienika č. VÚHE-30-224/2021 a Opatrenia vedúceho hygienika č.VÚHE-30-230/2021 je nevyhnutné vydať nové nariadenie miesto vydávania doplnkov k nariadeniu náčelníka Generálneho štábu OS SR č. ŠBSP-12/2021, ktoré bolo vydané na realizáciu pôvodného Opatrenia vedúceho hygienika č. VÚHE-30/117/2021. Ani vydaním nového nariadenia zo strany náčelníka Generálneho štábu OS SR však podľa žalobcu nebude možné trvať zo strany žalovaného na povinnom očkovaní dotknutých osôb. 10. K možnosti zavedenia povinného očkovania proti ochoreniu COVID-19 uviedol, že povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je v zmysle čl. 13 ods. l Ústavy SR možné zaviesť aj na území Slovenskej republiky. Poukázal na § 4 ods. l písm.
10. a)a b), § 5 ods. 4 písm.
11. d)a e), § 3 ods. 1 písm. d), § 10 písm. d), § 12 ods. 2 písm.
12. d)zákona č. 355/2007 Z. z., § 5 ods. 1 a 2, § 8 ods. 7, § 2 ods. 1, ods. 2 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 585/2008 Z. z. Mal za to, že predmetná vyhláška určuje povinné očkovanie proti konkrétnym ochoreniam uvedeným vo vyhláške, medzi ktoré aktuálne ochorenie COVID-19 nepatrí. Bez zmeny predmetnej vyhlášky je možné určiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 iba osobám v profesionálnom riziku nákazy, pričom takéto povinné očkovanie, ako aj okruh osôb, na ktoré sa má predmetné očkovanie vzťahovať, môže určiť iba regionálny úrad verejného zdravotníctva. Zmenou predmetnej vyhlášky je možné nariadiť povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 aj iným než uvedeným osobám. Mimoriadne povinné očkovanie môže nariadiť iba Úrad verejného zdravotníctva SR v prípade mimoriadnej epidemiologickej udalosti. Uviedol, že síce vedúci hygienik Ministerstva obrany SR nie je oprávnený nariadiť všeobecné povinné očkovanie nad rámec existujúcej právnej úpravy, avšak profesionálny vojak je podľa § 134 ods. 1 písm.
13. p)bod 2 zákona č. 281/2015 Z. z. povinný podrobiť sa aj nepovinnému očkovaniu, ktoré sa pre neho stáva povinným očkovaním na základe príkazu nadriadeného na podrobenie sa takémuto očkovaniu. V tejto súvislosti odkázal na § 123 ods. 1 písm.
14. c)zákona č. 281/20015 Z. z. Mal teda za to, že vedúci hygienik Ministerstva obrany SR môže v zmysle vyššie uvedeného nariadiť povinné očkovanie profesionálnych vojakov aj nad rámec existujúcej právnej úpravy, napríklad prostredníctvom opatrenia, avšak akékoľvek povinné očkovanie (aj vo vzťahu k profesionálnym vojakom) môže byť nariadené výlučne iba očkovacími látkami schválenými na ich použitie Slovenskou republikou alebo Európskou liekovou agentúrou (EMA). 11. V nadväznosti na uvedené žalobca poukázal na diskriminačný (a teda protiprávny) charakter vymáhania plnenia povinností, pre ukladanie ktorých chýba materiálny základ. Poukázal aj na charakter základných ľudských práv a slobôd, a to že sú neodňateľné (nikoho nemožno týchto práv pozbaviť), nescudziteľné (nemožno ich previesť na iného), nepremlčateľné (nepodliehajú premlčaniu, a teda ich trvanie je počas života človeka časovo neobmedzené) a nezrušiteľné (existujú nezávisle od vôle zákonodarcu, ktorý ich uznáva, ale nemôže ich zrušiť). Samozrejme zároveň platí, že právo jednotlivca končí tam, kde sa začína právo iného. Inak povedané, výkonom svojich práv človek nesmie zasahovať do práv druhých a naopak, druhí nesmú zasahovať do práv človeka, ani pod zámienkou ochrany vlastných práv, ani pod zámienkou ochrany spoločnosti či verejného zdravia. Tomu, že uvedené platí pre všetky oblasti života, vrátane oblasti zdravia, svedčí aj článok 5 Dohovoru, v zmysle ktorého zásah v oblasti zdravia sa môže vykonať iba vtedy, ak osoba, ktorej sa týka, bola informovaná a so zásahom vyjadrila súhlas. Pred zákrokom musí byť osoba primerane informovaná o jeho účele a povahe, ako aj o následkoch a rizikách zákroku. Príslušná osoba môže svoj súhlas kedykoľvek slobodne zrušiť. Bez informovaného súhlasu teda nie je možné nariadiť obyvateľstvu alebo jeho časti povinné očkovanie, hromadne ho nútiť absolvovať test na ochorenie COVID-19, nosiť prekrytie horných dýchacích ciest, dodržiavať karanténu, a pod. Samozrejme, konkrétne povinnosti je možné ukladať jednotlivo osobám, u ktorých na to vznikol dôvod, t. j. došlo k ich nákaze, alebo prejavujú symptómy ochorenia, a pod. Osobu nevykazujúcu symptómy ochorenia nie je možné nútiť absolvovať test na ochorenie COVID-19, či nosiť prekrytie horných dýchacích ciest. Osobu nenakazenú ochorením nemožno nútiť absolvovať karanténu či inak obmedzovať jej slobodu pohybu a pobytu. Všeobecnú povinnosť vakcinácie, či povinnú vakcináciu určitej skupiny obyvateľstva, môže Slovenská republika určiť iba zákonom, a to iba očkovacou látkou schválenou agentúrou EMA na jej trvalé použitie. 12. Záverom odvolateľ poukázal aj na diskriminačný charakter právnych noriem upravujúcich rozdielne zaobchádzanie s osobami, ktoré sa rozhodli dobrovoľne nezaočkovať proti ochoreniu COVID-19. Nedôvodné rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými osobami v podobe zvýhodňovania jednej skupiny osôb alebo v podobe znevýhodňovania druhej skupiny osôb predstavuje diskriminačné konanie, a preto je takéto rozlišovanie, napríklad prostredníctvom prijatých právnych predpisov, v rozpore s platným právom Európskej Únie. 13. Odvolací súd v uznesení sp. zn. 16CoPr/6/2022 z 30. augusta 2022 uviedol, že z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné dôvodiť, že žalobca žiada o poskytnutie ochrany jeho práva z titulu porušovania zásady rovnakého zaobchádzania, vo vzťahu ku ktorému nároku uvádza, že vymáhanie plnenia povinnosti, pre ukladanie ktorých chýba materiálny základ má diskriminačný (protiprávny) charakter a vo vzťahu k nariadeniu povinného očkovania skupiny osôb definovanej v dokumente s názvom Doplnok č. 4 zo dňa 20. januára 2022 pod č. OdVS-4-17/2022-PravO prijatým náčelníkom Generálneho štábu OS SR a k prípadnému sankcionovaniu týchto osôb v prípade, ak sa odmietnu podrobiť povinnému očkovaniu, ide o diskriminačné konanie štátu. 14. Odvolací súd poukázal na rozhodnutie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR v uznesení z 21.apríla 2022, sp. značka 1SKomp 7/2022 v obdobnej právnej veci, v ktorom uviedol, že pre vymedzenie pojmu súkromno-právneho sporu a súkromnej veci v zmysle § 3 CSP nie je rozhodujúci petit žaloby (návrhu), ale zásadne príslušná hmotno-právna úprava právneho vzťahu, z ktorého vznikajú, či majú vznikať práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom sporu v danej veci (napríklad uznesenie sp. zn. 1SKomp/2/2021, 1SKomp/3/2021 a 1SKomp/6/2021). Zároveň však kompetenčný senát v týchto uzneseniach dospel k záveru, že ak je predmetom konania právo alebo povinnosť, ktoré majú svoj základ nie v hmotnom, ale výlučne v procesnom práve, potom nemožno hovoriť o súkromnoprávnom spore alebo súkromnoprávnej veci. Takýmto príkladom je aj neodkladné opatrenie, ktoré je procesným inštitútom upraveným v § 324 a nasl. CSP. Právo na nariadenie neodkladného opatrenia nemá svoj pôvod v hmotnom práve, ale len v ustanoveniach procesného práva, v ktorých sú upravené aj predpoklady jeho vydania (§ 325 ods. 1 CSP) a jeho obsah (§ 325 ods. 2 CSP). Predmetom konania o neodkladnom opatrení tak nie je súkromnoprávny spor, ani iná súkromnoprávna vec, ale procesný nárok navrhovateľa na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ako osobitný procesný prostriedok neodkladnej ochrany práva. Neodkladné opatrenie je procesný inštitút upravený v CSP, o ktorom rozhoduje vždy (v prvej inštancii) okresný súd (§ 324 ods. 2 CSP). Naopak Správny súdny poriadok neupravuje nielen neodkladné opatrenie, ale ani žiaden iný podobne široký procesný prostriedok dočasnej ochrany účastníka. Inštitút odkladného účinku správnej žaloby (§ 182 až § 189 SSP) nie je takým inštitútom; nejde totiž o samostatný procesný nárok, ale len o rozšírenie účinkov, ktoré sú inak s podaním správnej žaloby spojené. Správne súdy tak nemajú právomoc konať o neodkladnom opatrení podľa § 324 a nasl. CSP. 15. Kompetenčný senát v predmetnom rozhodnutí tiež konštatoval, že právomoc na konanie o neodkladných opatreniach, ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti súd podľa CSP. To však samo o sebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a § 325 ods. 1 CSP súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom, alebo na ochranu akéhokoľvek práva. Judikatúra súdov už dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/240/1998 a 7Cdo/59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z ustanovenia § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá môže mať vecný súvis s následnou žalobou vo veci samej. To znamená, že neodkladné opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), ktorej by bolo možné domáhať sa ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Tieto okolnosti nie sú určujúce pri posudzovaní, či správny súd má právomoc na konanie o neodkladnom opatrení. Naopak sú rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s navrhovaným obsahom, práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené v návrhu. Skúmanie týchto okolností je úlohou civilného súdu, ktorý o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodovať. 16. V nadväznosti na vyššie uvedené závery kompetenčného senátu odvolací súd ustálil, či jednotlivé navrhované zákazy a povinnosti, ktoré žiada žalobca uložiť žalovanému majú súkromnoprávny charakter, a či svojim charakterom neprípustne nepresahujú do úpravy takého právneho vzťahu, ktorý spadá už do oblasti verejného práva, tzn. či by nariadeným neodkladným opatrením nedošlo k zásahu, resp. bráneniu vo výkone právomoci inému orgánu verejnej moci. 17. Podľa ustálenej súdnej praxe zhrnutej predovšetkým v rozhodnutí kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR z 19. februára 2019, sp. zn. 1 KO 3/2019, zverejnenom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 32/2019, verejné právo je súhrn noriem, v ktorých aspoň jeden subjekt vystupuje v pozícii nositeľa verejnej moci pri výkone svojich vrchnostenských oprávnení. Služobný úrad ako organizačná zložka Ozbrojených síl SR je podľa § 6 ods. 1 písm.
15. b)zákona č. č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov v spojení s § 4 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") orgán štátnej správy, ako verejný ozbrojený zbor. Za znaky súkromnoprávnej regulácie sa považuje rovnosť subjektov, ich autonómia, vznik, zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s dvojstranným právnym jednaním. Naopak za znaky verejnoprávnej regulácie je treba považovať nadriadenosť a podriadenosť, autoritatívnosť, vznik zmena a zánik právnych vzťahov sú spojené s rozhodnutím orgánu verejnej správy. Medzi žalobcom a služobným úradom nie je rovný vzťah. Na základe uvedeného vzťahy vyplývajúce zo štátnej služby žalobcu podľa zákona č. 281/2015 Z. z. nemožno považovať pre ich povahu za veci súkromnoprávne. Služobný pomer je a bol vždy charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Uvedené sa prejavuje aj v právnej úprave týkajúcej sa vzniku, zmeny, priebehu a zániku štátnej služby, ako aj s tým súvisiacich otázok. 18. V predmetnej veci sa žalobca ako profesionálny vojak domáha proti ústrednému orgánu štátnej správy nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, vzťah vyplývajúci zo štátnej služby profesionálneho vojaka nemožno považovať pre jeho povahu za vec súkromnoprávnu, predovšetkým pracovnoprávnu. Služobný pomer žalobcu je charakterizovaný ako inštitút verejného práva. Tento vzťah nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu a po celú dobu jeho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru pracovného, ktorý je naopak typickým súkromnoprávnym vzťahom, v ktorom majú účastníci tohto právneho vzťahu rovné postavenie. Podaným návrhom sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 324 a nasl. CSP, hoci jeho dôvodnosť nevyvodzuje zo vzťahu, ktorý by bol súkromnoprávny, pričom podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú práve súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. 19. Odvolací súd súhlasil so žalovaným, že vo vzťahu k plneniu služobných povinností zákon č. 281/2015 Z. z. vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony. Dodržiavanie služobnej disciplíny podľa § 134 ods. 1 písm.
16. a)zákona č. 281/2015 Z. z. je jednou zo základných povinností profesionálneho vojaka, prostredníctvom ktorej sa realizuje zásadne prvok jeho podriadenosti. Ide o povinnosť, ktorej sa profesionálny vojak nemôže žiadnym spôsobom zbaviť a pod služobnou disciplínou profesionálneho vojaka, sa okrem povinnosti dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, právne záväzné akty Európskej únie, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vojenskú prísahu rozumie aj povinnosť profesionálneho vojaka dodržiavať vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny veliteľov. Veliteľ je oprávnený vydávať podriadenému profesionálnemu vojakovi vojenské rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny na vykonávanie štátnej služby, alebo v súvislosti s jej výkonom v určenom rozsahu, pričom prostredníctvom týchto aktov veliteľa sa navonok prejavuje charakter služobného pomeru profesionálnych vojakov (podriadenosti profesionálnych vojakov ako subjektov služobného pomeru). Profesionálny vojak, ak sa domnieva, že nariadenie, príkaz, rozkaz a pokyn veliteľa je v rozpore s Ústavou SR, ústavnými zákonmi, zákonmi atď. je primárne povinný na tento rozpor upozorniť veliteľa, a ak veliteľ aj napriek upozorneniu profesionálneho vojaka na splnení nariadenia, príkazu, rozkazu alebo pokynu trvá, je povinný profesionálny vojak po písomnom potvrdení veliteľa aj takéto nariadenie, príkaz, rozkaz, alebo pokyn veliteľa splniť, hoci sa profesionálny vojak domnieva, že je rozporný, napr. s Ústavou SR alebo zákonmi. Podľa § 132 ods. 5 zákona č. 281/2015 Z. z. je profesionálny vojak povinný odoprieť splnenie vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu alebo pokynu veliteľa, ak by jeho splnením spáchal trestný čin alebo priestupok a túto skutočnosť oznámi bezodkladne najbližšie nadriadenému toho veliteľa, ktorý vojenský rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn vydal. 20. V súdenej veci vedúci hygienik ministerstva obrany ako osoba riadiaca a zodpovedajúca za Ministerstvo obrany SR (žalovaného) na úseku verejného zdravotníctva podľa § 3 ods. 1 písm.
17. d)a ods. 2 písm.
18. b)zák. č. 355/2007 Z. z. má právomoc vydať na predchádzanie vzniku a šírenie prenosných ochorení opatrenie o osobitnom a mimoriadnom očkovaní, očkovaní pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách, očkovanie pred cestou do zahraničia, alebo očkovaní osobných skupín obyvateľstva v zmysle § 12 ods. 2 písm.
19. d)zákona č. 355/2007 Z. z. Vedúci hygienik ministerstva obrany v rámci svojej právomoci takéto opatrenie vydal 17. septembra 2021 a následne 21. decembra 2021, ktorým nariadil vykonať očkovanie profesionálnych vojakov proti ochoreniu COVID-19. Na realizáciu tohto opatrenia vydal náčelník Generálneho štábu OS SR nariadenie, ktoré v znení neskorších doplnkov ukladalo profesionálnym vojakom, zadefinovaných v kategórii podrobiť sa tomuto očkovaniu, čo sú profesionálni vojaci vrátane ostatných podriadených veliteľov, náčelníkov a riaditeľov (ktorým bolo toto nariadenie adresované) podľa § 132 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. povinní dodržiavať. Nedodržanie predmetného nariadenia náčelníka GŠ OS SR sa profesionálny vojak dopustí porušenia povinnosti dodržiavať služobnú disciplínu podľa § 134 ods. 1 písm.
20. a)zákona č. 281/2015 Z. z., ako aj porušenia povinnosti podrobiť sa očkovaniu podľa § 134 ods. 1 písm.
21. p)bodu 2 zák. č. 281/2015 Z. z. Zákon č. 281/2015 Z. z. presne stanovuje, že disciplinárnym previnením je len to zavinené porušenie, alebo nesplnenie základných povinností veliteľa alebo profesionálneho vojaka alebo zavinené porušenie zákazov alebo obmedzení profesionálneho vojaka, ktoré nie je trestným činom, alebo priestupkom. V súlade s § 137 ods. 1 zákona č. 281/2015 Z. z. profesionálny vojak podlieha disciplinárnej právomoci, ktorú voči nemu má veliteľ, pričom disciplinárne konanie je upravené v § 141 a nasl. zákona č. 281/2015 Z. z., ktorým sa realizuje nadriadenosť veliteľa k profesionálnemu vojakovi na mocenskej úrovni (t. j. na úrovni orgánu verejnej moci), výsledkom ktorého môže byť uloženie disciplinárneho opatrenia, proti ktorému môže profesionálny vojak podať odvolanie, resp. proti rozhodnutiu odvolacieho orgánu o odvolaní, správnu žalobu, ako osobitný prostriedok právnej ochrany proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy. 21. Odvolací súd uzavrel, že žalobca sa namiesto vyššie uvedených a zákonom predpokladaných spôsobov ochrany jeho práv domáhal svojich práv formou vydania neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní, čo však nie je prípustné. Poskytnutie súdnej ochrany nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia, t. j. uloženia zákazu vyžadovať podrobenie sa očkovaniu, zákazu vydania aktu prikazujúceho očkovanie, zákazu vyžadovať preukázanie sa dokladom o podrobení sa očkovaniu, povinnosti zdržať sa uloženia sankcie a uloženia zákazu diskriminácie z dôvodu nepodrobenia sa očkovaniu, však nespadá pod oblasť právnych vzťahov, ktorým je možné poskytnúť ochranu navrhovaným neodkladným opatrením, pretože povinnosť dodržiavať nariadenia veliteľa tvorí súčasť dodržiavania služobnej disciplíny a nariadením neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní by došlo k neprípustnému bráneniu vo výkone právomoci inému orgánu verejnej správy. 22. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže vyhodnocovať ani správnosť a zákonnosť vojenského rozkazu, nariadenia, príkazu, či pokynu, pretože na to sú iné kompetentné orgány; právomoc zverenú veliteľovi žalobcu nemôže zužovať, odnímať, či inak do nej zasahovať. Takýto zásah je sám o sebe neprípustný a presahujúci právomoc civilného súdu, ktorý je povolaný rozhodovať len o súkromnoprávnych sporoch a veciach. Pokiaľ by súd zakázal veliteľovi profesionálneho vojaka vykonávať svoju disciplinárnu právomoc, zasiahol by do ich vzájomného vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a de facto by tým contra legem odňal veliteľovi právomoc profesionálneho vojaka disciplinárne stíhať. Civilný sporový súd nemá ani kompetenciu posudzovať správnosť procesu prijímania prijatých správnych aktov a ich vecnú správnosť. Disciplinárne konanie má byť tým konaním, v ktorom je priestor na vyhodnotenie, či možno od vojaka zákonne i spravodlivo žiadať, aby sa podrobil očkovaniu aj takou vakcínou, ktorej použitie sa vykonáva len na základe dočasnej licencie a či sa takýmto rozkazom neoprávnene nezasahuje do jeho základného práva na zdravie. 23. Súd v civilnom sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať normatívne, resp. individuálne správne akty žalovaného, týkajúce sa úpravy práv a povinností profesionálnych vojakov vyplývajúce, resp. súvisiace s existenciou ich služobného pomeru v rámci Ozbrojených síl SR a nie je oprávnený ani zakázať (napr. formou neodkladného opatrenia) orgánu verejnej správy (ktorým z tohto pohľadu sú aj jednotlivé zložky a útvary Ministerstva obrany SR, resp. Ozbrojených síl SR) konať a rozhodovať v rozsahu, ktorý im zverujú všeobecne záväzné právne predpisy. Konkrétny správny akt, resp. iný zásah, pokiaľ by reálne existoval a zasahoval by do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, by bol za splnenia zákonných podmienok preskúmateľný v správnom súdnictve, pričom v súvislosti s namietanou diskrimináciou odvolací súd zároveň podotýka, že Najvyšší súd SR aj v uznesení z 25. mája 2021, sp. zn. 1KO/5/2021 uviedol, že spory týkajúce sa diskriminácie môžu rozhodovať aj správne súdy, pokiaľ diskriminácia nastala v dôsledku rozhodnutia orgánu verejnej správy, iného zásahu orgánu verejnej správy, nečinnosti orgánu verejnej správy a pod. s poukazom na § 6 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku. 24. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že žalobca vyjadruje nesúhlas s opatreniami žalovaného vo všeobecnosti, avšak bez priamej väzby na možné ohrozenie alebo porušenie jeho práv alebo právom chránených záujmov; z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva len to, že žalobca je profesionálnym vojakom, avšak nie je zrejmé aká je jeho hodnosť, služobné zaradenie, v akej jednotke pôsobí; v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca ani netvrdil, že vôbec spadá do niektorej z uvedených kategórií profesionálnych vojakov a do ktorej konkrétne. Pokiaľ preto žalobca naznačoval diskriminačný, a teda protiprávny charakter krokov žalovaného súvisiacich s uložením povinnosti očkovania proti ochoreniu COVID-19 vymedzeným kategóriám konkrétne neurčených osôb, nejedná sa o okolnosť, ktorá by bola dôvodom pre poskytnutie ochrany neodkladným opatrením žalobcovi, nakoľko netvrdil a ani neosvedčil skutočnosti preukazujúce, že by tým malo dochádzať k ohrozeniu, resp. narušeniu jeho subjektívnych práv, keďže netvrdil a neosvedčil, že by práve on mal byť adresátom predmetných opatrení a nariadení, z ktorých by mala pre neho vyplynúť povinnosť podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, resp. predložiť doklad o takomto očkovaní. Žalobca tým, že neosvedčil existenciu porušenia alebo ohrozenia jeho subjektívneho práva spočívajúceho v porušení zásady rovnakého zaobchádzania, neosvedčil ani potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. 25. Odvolací súd sa zaoberal aj ďalším zákonným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je osvedčenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu" je nutné interpretovať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane sporu a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav, pričom musí prihliadať nielen na ochranu oprávnených záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ale na druhej strane tiež musí prihliadnuť na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať. Účelom neodkladných opatrení nie je riešenie faktických pomerov medzi stranami sporu, ani riešenie ich vzájomných nezhôd či sporov, na riešenie ktorých slúži výlučne žaloba vo veci samej. Účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava právnych pomerov strán sporu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu za súčasnej hrozby nenapraviteľnej alebo iba ťažko napraviteľnej ujmy. 26. Odvolací súd uzavrel, že žalobca v konaní neuniesol dôkazy základného významu, čím neosvedčil ani potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, čo samo osebe vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti) požadovaného neodkladného opatrenia, a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. K námietke žalobcu, že konajúci sudca je voči žalobcovi a voči jeho právnemu zástupcovi zaujatý, čo zakladá dôvod na jeho vylúčenie z prejednávania návrhu a rozhodovania o ňom, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní opodstatnenosti tejto odvolacej námietky vychádzal z toho, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo aj existencia právoplatného rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu nebráni odvolaciemu súdu pri preskúmaní odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm.
22. c)CSP, a teda posúdiť túto otázku samostatne. 28. Z hľadiska § 49 ods. 1 CSP je právne významný vzťah sudcu, a to buď k sporu (kedy má sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k stranám (o taký vzťah ide vtedy, ak sudca má k strane určitý osobný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní. 29. I keď zákon v § 49 ods. 1 CSP spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 49 ods. 1 CSP predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania prideleného sporu len celkom výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor strany sporu, že v osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania sporu, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. 30. Žalobca námietku zaujatosti odôvodňoval tým, že v odôvodnení napadnutého uznesenia sa sudca vyjadruje spôsobom, ktorý vážne ohrozuje dôveryhodnosť a dobrú povesť súdnictva a odôvodenie napadnutého uznesenia v majoritnej časti nijako nesúvisí s obsahom návrhu zo dňa 25. januára 2022, pričom v bode 131 napadnutého uznesenia konajúci sudca sám priznal, že nepovažoval za potrebné zaoberať sa skutočnosťami, ktorými žalobca odôvodňoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže má za to, že profesionálny vojak je v zmysle vojenskej prísahy zloženej pri vstupe do služobného pomeru povinný podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19. 31. Odvolací súd zastával ten názor, že okolnosti, ktoré uviedol žalobca nemožno považovať za také, ktoré by mohli mať právnu relevanciu a nie sú zákonom uznanými dôvodmi spochybňujúcimi nezaujatosť sudcu; hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania nepatrí stranám sporu a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu; za dôvody pre vylúčenie sudcu nemožno považovať ani okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní alebo v jeho rozhodovaní. 32. K námietke žalobcu, že Okresný súd Malacky postupoval vo veci nesprávne, keď spor postúpil Okresnému súdu Bratislava III namiesto toho, aby o návrhu sám rozhodol, keďže na postúpenie sporu nebol daný žiaden právny dôvod, čím Okresný súd Malacky prekročil svoju právomoc, keď konal bez návrhu a bez toho, aby boli dané dôvody na takýto postup súdu ex offo a Okresný súd Bratislava III nevyjadril nesúhlas s postúpením sporu, napriek tomu, že žalobca sťažnosťou zo dňa 4. marca 2022 namietal postúpenie sporu a prieťahy v konaní, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
23. b)CSP, odvolací súd uviedol, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods. 1 písm.
24. b)CSP sú (
25. i)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a (
26. ii)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 33. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd Malacky dňa 3. februára 2021 postúpil spor Okresnému súdu Bratislava III s poukazom na § 40, § 43 ods. 1, § 23 písm.
27. a)a § 316 ods. 1, ods. 2 CSP, teda z dôvodu kauzálnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava III, ktorú je súd povinný skúmať aj bez námietky počas celého konania. O postúpení sporu bol žalobca upovedomený Okresným súdom Malacky listom zo dňa 3. februára 2021, ktoré bolo žalobcovi doručené prostredníctvom jeho právneho zástupcu 16. februára 2022. Z obsahu spisu nevyplýva, že žalobca v nadväznosti na upovedomenie o postúpení sporu vyjadril (ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie) nesúhlas s postúpením sporu Okresnému súdu Bratislava III. 34. Podľa § 43 ods. 2 veta prvá CSP ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží spis svojmu nadriadenému súdu. 35. Odvolací súd pripomenul, že účelom opravného prostriedku, ktorým je odvolanie, je naprávať pochybenia súdu, ktorý vo veci rozhodoval; je preto bez právnej relevancie námietka žalobcu, ktorý poukazoval na nesprávny postup Okresného súdu Malacky, pričom však hodno zdôrazniť, že zákon ukladá súdu skúmať kauzálnu príslušnosť počas celého konania a to aj bez námietky. Pokiaľ ide o postup Okresného súdu Bratislava III platí síce, že súd ktorému bol spor postúpený z dôvodu kauzálnej príslušnosti, nie je postúpením sporu viazaný, avšak neexistuje ani zákonná povinnosť súdu, ktorému bol spor postúpený, vysloviť nesúhlas s postúpením sporu; postup Okresného súdu Bratislava III, ktorý nevyjadril nesúhlas s postúpením sporu a sám o návrhu žalobcu rozhodol, preto nezakladá nesprávny procesný postup, ktorým by došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Odvolací súd preto vo vzťahu k tejto žalobcom vytýkanej vade nezistil naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
28. b)CSP. 36. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie opomenul v napadnutom rozhodnutí návrh na vyslovenie nároku žalobcu voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a o tomto návrhu ani nerozhodol ani sa s ním nevysporiadal, čím došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
29. d)CSP, odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
30. d)CSP je daný, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku napadnutého rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Opomenutie výroku o trovách konania nemá žiaden vplyv na obsah napadnutého uznesenia a jeho vplyv na výrokovú správnosť žalobca ani netvrdil. Žalobca preto neopodstatnene namieta naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
31. d)CSP, keď zároveň nápravu vytýkaného pochybenia mohol dosiahnuť podaním návrhu na vydanie doplňujúceho uznesenia podľa § 234 ods. 2 CSP v spojení s § 225 CSP, čo však neurobil, súc si zrejme vedomý toho, že v konaní na súde prvej inštancie bol neúspešný, a preto mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému ani nevznikol. Dovolanie a argumentácia procesných strán 37. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej aj „dovolateľ"), ktoré zdôvodnil ustanoveniami § 420 písm.
32. e)a
33. f)CSP, ktorý považuje napadnuté uznesenie za nesprávne z dôvodu, že o jeho návrhu rozhodoval a uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 15Cpr/2/2022-219 zo dňa 28. februára 2022, ktoré predchádzalo vydaniu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 16CoPr/6/2022-296 zo dňa 30. augusta 2022 vydal sudca, ktorý je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pre jeho zjavnú zaujatosť vo vzťahu k prejednávanej veci a rozhodoval nesprávny súd. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. 15Cpr/2/2022-219 zo dňa 28. februára 2022 je zrejmé, že sudca je podľa dovolateľa zjavne zaujatý vo vzťahu k prejednávanej veci v jeho neprospech, konkrétne, že sudca sa rozhodol presadzovať zavedenie povinného očkovania profesionálnych vojakov Slovenskej republiky vakcínami proti ochoreniu COVID-19 bez ohľadu na právny základ pre určenie takejto povinnosti. Žalobca uvedené usúdil zo spôsobu, ktorý sudca zvolil pre odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorom sudca namiesto právne relevantných dôvodov odôvodňujúcich jeho rozhodnutie uvádzal nemiestne poznámky na adresu žalobcu a osôb, ktoré sa odmietajú podrobiť dobrovoľnému očkovaniu proti ochoreniu COVID-19, a namiesto presvedčivej právnej argumentácie v odôvodnení uviedol historicky nepresné, a vo vzťahu k prejednávanej veci nerelevantné exkurzy. Sudca v odôvodnení napríklad výslovne uviedol, že podľa jeho názoru má každý občan Slovenskej republiky právo na to, aby boli profesionálni vojaci Slovenskej republiky očkovaní vakcínami proti ochoreniu COVID-19, ale úplne opomenul reflektovať na námietky žalobcu v súvislosti so skutočnosťou, že vakcíny proti ochoreniu COVID-19 doposiaľ neboli trvale schválené na ich použitie, a že aktuálne používané vakcíny proti ochoreniu COVID-19 sú schválené iba na ich dočasné použitie, tzv. „Emergency Use Authorization". 38. Dovolateľ vidí nesprávny procesný postup odvolacieho súdu v dvoch rovinách. V prvom rade, odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 15Cpr/2/2022-219 zo dňa 28. februára 2022 ako vecne správne, avšak z úplne iných dôvodov, než na základe ktorých odôvodnil svoje rozhodnutie Okresný súd Bratislava III. A v druhom rade poukázal na porušenie § 382 CSP odvolacím súdom, keď účastníkov konania nevyzval, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii CSP na prejednávanú vec. Podľa odvolacieho súdu totiž v predmetnej veci nejde o vec súkromnoprávneho charakteru, ale o vec verejnoprávneho charakteru, a preto o nej podľa právneho názoru odvolacieho súdu nemôžu rozhodovať civilné súdy, v čom dovolateľ vidí prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu. 39. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku charakteru veci ako veci verejnoprávnej, v dôsledku čoho následne vec odmietol prejednať a potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie. Ak by však aj prejednávaná vec nepatrila do právomoci civilných súdov, súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd mal návrh navrhovateľa odmietnuť a nie zamietnuť, eventuálne ho mal postúpiť inému orgánu verejnej moci, v ktorého kompetencii je prejednanie a rozhodnutie vo veci. Ak by teda aj vec skutočne nepatrila do právomoci civilných súdov, odvolací súd nemohol potvrdiť uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 15Cpr/2/2022-219 zo dňa 28. februára 2022 ako vecne správne. 40. Ustanovenie § 3 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z. z., ktoré odkazuje nie len na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., ale prostredníctvom poznámky odkazuje príkladmo aj na zákon č. 311/2001 Z. z., zákon č. 312/2001 Z. z., zákon č. 552/2003 Z. z., zákon č. 195/1998 Z. z. či zákon č. 576/2004 Z. z. Z uvedeného je podľa dovolateľa zrejmé, že zákaz diskriminácie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z. sa vzťahuje aj na právne vzťahy zo štátnej služby, vrátane vzťahov zo štátnej služby profesionálnych vojakov, ktoré zákon č. 365/2004 Z. z. zaradzuje medzi právne vzťahy obdobné pracovnoprávnym vzťahom. Právna úprava štátnej služby má síce verejnoprávny charakter, avšak zákaz diskriminácie vzťahujúci sa aj na vzťahy zo štátnej služby profesionálnych vojakov, a teda aj na práva a povinnosti vznikajúce z porušenia zákazu diskriminácie profesionálnych vojakov v rámci ich štátnej služby, majú. Vzhľadom na uvedené je daná aj právomoc civilných súdov rozhodovať o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má zabrániť potenciálnej diskriminácii žalobcu v podobe uloženia disciplinárneho opatrenia navrhovateľovi za nesplnenie povinnosti podrobiť sa očkovaniu proti ochoreniu COVID-19 v lehote určenej opatreniami Vedúceho hygienika Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v zmysle nariadení Náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a ich doplnkov. V predmetnej veci sa nejedná o povinnosť žalobcu v zmysle zákona č. 281/2015 Z. z., keďže ani od profesionálneho vojaka nie je možné požadovať, aby sa podrobil očkovaniu vakcínou, ktorá sa nachádza v jej testovacej fáze. Akýkoľvek rozkaz vydaný v predmetnom smere by nebol vydaný v súlade s oprávnením žalobcovho nadriadeného a žalobca by nebol v rámci vojenskej prísahy povinný takýto rozkaz plniť. Nesplnenie takéhoto rozkazu preto nemožno považovať ani za porušenie služobnej disciplíny navrhovateľa, ktoré by bolo možné prejednať v rámci disciplinárneho konania. Preto prípadné sankcionovanie profesionálneho vojaka za nesplnenie takéhoto rozkazu, ako aj už samotné začatie disciplinárneho konania v predmetnej veci, nevyhnutne napĺňa znaky diskriminačného konania, ochrana voči ktorému spadá do oblasti súkromnoprávnych vzťahov, ktoré prejednávajú civilné súdy, vrátane konaní o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými je potenciálne možné zabrániť takémuto diskriminačnému konaniu. 41. Odvolací súd v uznesení č. k. 16CoPr/6/2022-296 zo dňa 30. augusta 2022 okrem iného odkazuje aj na ust. § 132 zákona č. 281/2015 Z. z., ktoré upravuje postup pri ochrane práv profesionálneho vojaka a v predmetnej súvislosti nesprávne tvrdí, že postup ním zvolený je v rozpore s postupom predpokladaným zákonom č. 281/2015 Z. z. V zmysle odsekov 3 a 4 predmetného ustanovenia: „