Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Sžr/142/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci ţalobcu: E., bytom X.V.H., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman

§ 59ods.

2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) zamietol odvolanie ţalobcu a rozhodnutie Správy katastra Komárno č. X 82/2010-15 z 18.08.2010 o zastavení konania o oprave chýb potvrdil. 2 1Sžr/142/2011 2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca návrhom zo 06.05.2010 ţiadal určiť priebeh hranice pozemkov, ktorých je výlučným vlastníkom, tzn. parciel registra C-KN č. X., č. X., č. X. a č. X., zapísaných na LV č. X. pre k. ú. V., nakoľko v danom prípade

ţalobcu sa pôvodná hranica medzi susediacimi pozemkami stala neurčitou, pričom tento stav mohol viesť aj k porušeniu vlastníckeho práva.

1. Odporcovia Ľ. a manţelkou E., rod. B. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na LV č. X. ako parcela registra C- KN č. X., č. X. a č. X..
2. Ţalobca najmä poukázal na sporný priebeh hranice dotknutých susediacich pozemkov ţalobcu a manţelov N., tzn. medzi parc. č. X. (ţalobca) a č. X. (manţelia N.), ktoré boli okrem iných parciel vytvorené geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 z 18.03.1964 po rozdelení PK parciel zapísaných v PKV č. X. k. ú. V. č. X. na novovytvorené - parc. č. X., dom a dvor o výmere 3.725 m2 a - parc. č. X., roľa o výmere 2.717 m
4. Správa katastra Komárno listom z 19.05.2010 s odkazom na ustanovenie § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. oznámila ţalobcovi, ţe geometrické určenie nehnuteľností (tzn. priebeh vlastníckych hraníc parciel) je záväzným údajom katastra nehnuteľností a nakoľko spor o ich priebeh zasahuje do vlastníckeho práva, preto právomoc rozhodnúť o ich priebehu patrí súdu

§ 7O.s.p.

1. Následne ţalobca dňa 07.06.2010 doručil Správe katastra Komárno Oznámenie – poţiadavka na konanie, v ktorom uviedol, ţe je vlastníkom parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2, a tento údaj nie je v súlade so skutočným stavom v teréne, nakoľko skutočný stav je taký, ţe parcela č. X. sa v realite na mieste teoreticky zakreslenom v katastrálnej mape nenachádza. Vzhľadom na hore uvedené a s poukazom na § 59 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. poţiadal ţalobca začať katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. Ţalobca vo svojom podaní zároveň poukázal na zrušujúce rozhodnutie Katastrálneho úradu v Nitre sp.zn. Xo 21/2002-4/Br z 10.07.2002, ktoré sa tieţ týkalo v parciel registra C- KN č. X. a č. X. 3 1Sžr/142/2011
2. Toto podanie ţalobcu vyhodnotila Správa katastra Komárno ako návrh na opravu vád katastrálneho operátu ohľadom preverenia zákresu parcely registra C-KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2, zapísanej na LV č. X. pre k. ú. V. a zaslala o začatí konania upovedomenie všetkým účastníkom katastrálneho konania, tzn. ţalobcovi, Ing. Ľ. a E.E., obaja bytom vo V.
3. Ďalej ţalovaný vychádzal zo skutočností zistených v súdnom konaní sp. zn. 9C 253/1995 na Okresnom súde Komárno. Na tomto okresnom súde od roku 1995 prebiehal súdny spor o vydanie nehnuteľnosti parc. č. X.1 – záhrada o výmere 328 m2 (vytvorená nehnuteľnosť na základe geometrického plánu súdneho znalca Ing. V. č. 18/2001 z 30.03.2001), petit ktorého sporu bol neskôr zmenený na uloţenie povinnosti A.A. s manţelkou Z. vypratať hore uvedenú nehnuteľnosť – záhrada o výmere 328 m
4. 9.

ţalovaného okresný súd najmä prostredníctvom geometrického plánu č. 920- 0124-4-15 z 18.03.1964 zistil, ţe sporné parcely boli delené PK parc. č. X. a č. X., pričom v rámci tohto geometrického plánu bola medzi nimi vytvorená parcela registra C-KN č. X., ktorá bola zakreslená akoby bola súčasťou verejného priestranstva.

1. Ďalej zo znaleckého posudku súdneho znalca Ing. V. č. 18/2001 z 30.03.2001 vyplýva pre ţalovaného, ţe výmera spornej parcely registra C-KN č. X. sa nachádza vo vnútri uţívanej plochy a nie na cestnom telese, preto pri delení tejto plochy ich treba oddeliť vo vnútri oplotenej hranice. Táto oplotená hranica a jej výmera sa presne zhoduje s výmerou, ktorá bola v pôvodnej PKV pre pôvodné parcely č. X. a č. X. o výmere 6 442 m
2. V citovanom znaleckom posudku

ţalovaného bolo tieţ uvedené, ţe po zameraní jednotlivých parciel pozemkov, ktoré sú v uţívaní ţalobcu a odporcov zistil, ţe plocha uţívaná manţelmi N., je o 328 m2 menšia, neţ mu vlastnícky patrí. Ţalovaný k tomuto uviedol, ţe je to plocha, ktorú znalec vytvoril na susednej hranici sporných nehnuteľností namiesto nesprávne zakreslenej parcely registra C-KN č. X., ktorá v novom geometrickom pláne zanikla. 11. Na vytýčenom súdnom pojednávaní Z.Z. a tieţ právni nástupcovia po neb. A..A., tzn. Ing. E., Ing. P. a G. ohľadom parcely registra C-KN č. X. – jarok o výmere 328 m2 poukázali na potvrdenie Slovenskej správy ciest, ţe táto parcela nikdy nezasahovala do telesa 4 1Sžr/142/2011 cesty, pričom navrhovateľ nepreukázal, akým právnym titulom spornú parcelu č. X.1 – záhrada o výmere 328 m2 , určenú geometrickým plánom Ing. V. nadobudol. 12.

ţalovaného ďalej Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 6Co 102/2006-473 zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 10C 201/88 zistil, ţe medzi ţalobcom a manţelmi H. prebiehal spor ohľadom určenia hranice medzi pozemkami účastníkov. Aj v tomto súdnom konaní ţalobca tvrdil, ţe A. a Z.Z. na jeho úkor uţívali viac ako 318 m2, pričom Okresný súd Komárno týmto rozsudkom určil, manţelia H. uţívajú o 318 m2 viac ako im

vlastníctva patrí, pričom táto výmera nie je na úkor výmery patriacej odporcom, pretoţe tí majú výmeru takú, aká je vedená v evidencii nehnuteľnosti spolu aj s parcelou registra C-KN č. X. o výmere 328 m2, vedená ako miestna komunikácia. Ďalej súd vyslovil, ţe hranicu medzi pozemkami manţelov H., ktoré sú evidované na LV č. X., k. ú. V. ako parcela registra C-KN č. X. a medzi nehnuteľnosťami parcelami registra C-KN č. X. a č. X. vo vlastníctve ţalobcu, ktoré sú zapísané na LV č. X., k. ú. V., tvorí priamka medzi bodmi A-B-C-D

geometrického plánu zo dňa 14.08.1990 č. B 209- 26/90 a znaleckého posudku Ing. V., ktorý tvorí súčasť rozsudku.

1. Čo sa týka chronologických súvislostí, ţalovaný uviedol, ţe
2. v PKV č. X. boli pôvodne zapísané PK parcely č. X. a č. X. v podielovom spoluvlastníctve A. (1/2) a K. (1/2). Dňa 31.03.1964 na základe doručeného geometrického plánu boli uvedené parcely rozdelené na nové parcely pre 1.
3. PKV č. X.: parc. č. X., č. X., X. a X. – hradská o výmere 328 m2, 1.
4. PKV č. X.: parc. č. X. a X. do výlučného vlastníctva ţalobcu, 1.
5. PKV č. X.: parc. č. X. do výlučného vlastníctva E..
6. LV č. X. bol zaloţený v rámci II. etapy zakladania evidencie právnych vzťahov pod poloţkou výkazu zmien č. 162/68 so zapísaním 2.
7. parc. č. X. – záhrady o výmere 1 035 m2, 2.
8. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 328 m2, 2.
9. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.002 m2 a 2.
10. parc. č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere X. m2, 2.
11. pričom na parc. č. X. je postavený rodinný dom so súpisným č. X., to všetko vo výlučnom vlastníctve ţalobcu. 5 1Sžr/142/2011
12. Dňa 15.12.1995 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi A. Hanesz spolu s manţelkou Z. a G. a kupujúcimi Ing. Ľ. a E.E., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v k. ú. V., zapísaných na 3.
13. LV č. X. ako parcela registra C-KN č. X. – záhrady o výmere 1.311 m2, v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov H. a 3.
14. LV č. X. ako parcela registra C-KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria o výmere 567 m2, a č. X. záhrady o výmere 574 m2, a dom so súpisným č. X., postavený na parcele č. X. vo výlučnom vlastníctve G..
15. Na základe hore uvedených skutočností ţalovanému vyplynulo, ţe parcela registra C-KN č. X. zastavané plocha a nádvoria o výmere 328 m2, je evidovaná vo výlučnom vlastníctve ţalobcu, pričom jej zákres je prevedený v katastrálnej mape v súlade s geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 zo dňa 18.03.
17. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. II. Konanie na prvostupňovom súde
18. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca na Krajský súd v Nitre ţalobu z 24.10.
20. Krajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom pojednávaní a dospel k záveru, ţe ţaloba je nedôvodná. Preto ţalobu v súlade s ustanovením § 250j ods. 1 O.s.p. na základe nasledujúcich dôvodov zamietol.
21. Vo svojom zamietajúcom rozsudku po citácii ustanovení § 59 ods. 1, 4 a X. zák. č. 162/1995 Z.z. krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca sa pôvodným návrhom domáhal určenia priebehu hranice v návrhu uvádzaných pozemkov poukazujúc na sporný priebeh hranice pozemkov medzi parc. č. X. a č. X., ktoré boli v minulosti vytvorené geometrickým plánom č. 920-0124-4-15 zo dňa 18.03.
22. Svoju nespokojnosť zameral na výmeru novovytvorenej parcely č. X., pri ktorej ţalobca poukazoval, ţe pri výpočte výmery o tejto parcely

uvedeného geometrického plánu zo dňa 18.03.1964 došlo pravdepodobne k chybnému výpočtu, pričom bola asi umelo vytvorená parcela č. X. 6 1Sžr/142/2011

1. Nasledujúci návrh o oprave chýb v katastrálnom operáte ţalobca odôvodnil tým, ţe napriek vlastníctvu parc. č. X. v k. ú. V., tento údaj nie je v súlade so skutočným stavom v teréne, keďţe predmetná parcela sa na mieste zakreslenia nenachádza.
2. Ďalej krajský súd, po tom čo zrekapituloval argumentáciu tak prvostupňového správneho orgánu ako aj ţalovaného, vyslovil názor o ich správnosti. Čo sa týka postupu

§ 59ods.

1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z., krajský súd za predpoklad pre vykonanie opravy údajov katastra správou katastra označil to, aby údaje katastra boli v rozpore s verejnou alebo inou listinou, alebo s výsledkami prešetrenia zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra. Nakoľko pre krajský súd z administratívneho spisu vyplýva, ţe ţalobca je evidovaný ako výlučný vlastník parcely registra C-KN č. X. o výmere 328 m2, k. ú. V., zapísanej na LV č. X. a ţe je nepochybné aj to, ţe zákres tejto parcely v katastrálnej mape je v súlade s geometrickým plánom č. 920-0124-415 zo dňa 12.03.1964, potom stav v operáte katastra nehnuteľností je v súlade s listinami. 21. Keďţe postup ţalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom, krajský súd ţalobu

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A) 22. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 05.08.2011 (č. l. 59) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu nesúhlasil s argumentáciou krajskému súdu, ţe parcela č. X. k. ú. V., ktorá je predmetom konania, neexistovala pred rokom 1964 a ani po ňom a je súčasťou inej veľkej parcely. 23.

tvrdenia ţalobcu, uvedená iná veľká parcela bola v spoluvlastníctve jeho rodičov, po smrti rodičov ktorých došlo k dedeniu medzi počtom viacerých dedičov, čo vyvolalo potrebu delenia dovtedy jestvujúcich parciel č. X. a X.. Toto z vlastného podnetu a na vlastné náklady vykonal prvostupňový správny orgán geometrickým plánom, ktorý v rámci delenia pôvodnej parcely vyznačil aj parcelu č. X. s výmerou 328 m2. 7 1Sžr/142/2011 Ak by krajský súd nazrel do uvedeného geometrického plánu č. 920-0124-4-15 zo dňa 18.3.1964, potom by

ţalobcu zistil, kto a odkedy vytvoril menovitý predmet konania a kde ho umiestnil.

1. Ďalej ţalovaný namietal, ţe krajský súd procesné i vecne pochybil. pretoţe zastavil konanie proti subjektu (prvostupňovému správnemu orgánu), ktorý by mal byť zaviazaný svoju chybu opraviť.
2. Taktieţ ţalobca poukázal na bezvýslednosť svojej opakovanej snahy preukázať, ţe jeho vlastníctvo, ktoré orgány katastra evidujú nesprávne, nakoľko ho vyznačuje na neexistujúcom mieste, čím je ţalobca ako vlastník poškodený. Svoje poškodenie v právach zo strany katastra vidí ţalobca v tom, ţe je vlastníkom parcely, za ktorú, hoc uţ desaťročia platí daň z nehnuteľnosti, mu nemôţe byť daná k dispozícii, lebo tam, kde je zakreslená, sa nenachádza. Následne ţalobca načrtol dôvody, prečo všetky doterajšie konania boli zamietnuté:
3. kataster nemôţe stanoviť nové miesto bez súdneho rozhodnutia,
4. súd nemôţe rozhodnúť proti operatíve katastra,
5. kataster nemôţe meniť hranice pozemkov, pretoţe sa medzitým zmenil katastrálny zákon,
6. súd nemôţe riešiť zmenu miesta parcely a podobne.
7. Súčasne ţalobca poukázal na záver súdneho znalca v inom konaní, ktorý predloţil súdu znalecký posudok,

ktorého sa uvedená parcela s rovnakou rozlohou nachádza na ním presne uvedenom inom mieste terénu. Túto parcelu však označil ako novú, dovtedy neexistujúcu parc. č. X.1. Navyše Okresný súd Komárno, napriek výhradám ţalobcu, ţe sa parc. č. X. len voľnomyšlienkárskym postupom znalca premenovať na imaginárnu novú parcelu X.1, zamietol jeho ţalobu, lebo parc. č. X.1 nemohla byť predmetom dedenia ţalobcom ani iného získania. Hoci ţalobca tvrdil, ţe v písomnom odvolaní znovu namietal, ţe súd bol viazaný prejednaním predmetu

jeho ţaloby, tzn. parc. č. X. a nie akejsi fatamorgánne vytvorenej parcely namiesto tej v jeho ţalobe mal

tvrdenia ţalobcu súd svojvoľne zmeniť označenie parcely, a následne odvolací súd potvrdil rozsudok

1. stupňa. 8 1Sžr/142/2011
2. Ďalej ţalobca vyslovil nesúhlas so záverom krajského súdu, ţe ţalobca mal uviesť, ţe pri výpočte výmery v tomto geometrickom pláne došlo pravdepodobne k chybnému výpočtu výmery novovytvorenej parcely č. X., pričom bola asi umelo vytvorená parcela č. X. Ţalobca však zdôraznil, ţe táto bola po roku 1964 prerozdelená dedením a tieţ po roku 1964 zanikla a ani dnes nejestvuje. Preto ţalobca zastáva názor, ţe takéhoto úsudku Krajského súdu mu bolo odňaté nezákonne 328 m2 pozemku, aj keď je naďalej ich formálnym (ţalobca pouţil označenie „papierovým“) vlastníkom.
3. Tieţ ţalobca zdôraznil tú skutočnosť, ţe súdy vymenovali znalcov, aby v konaní o parcele č. X. zistili jej moţnú polohu. Avšak znalci zistili a predloţili súdom znalecké posudky,

ktorých existuje výmera pre parcelu č. X. v inej parcele u iného vlastníka, ktorý oproti jeho evidovanej výmere narába s výmerou svojho vlastníctva o 328 m2 väčšou. Ţalobca teda konštatoval, ţe výmera parcely teda existuje, jej označenie musí zostať, aby sa parcela odlíšila z výmery inej parcely iného vlastníka do vlastníctva ţalobcu.

1. Záverom ţalobca navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu a vysloviť neplatnosť napadnutého rozhodnutia ţalobcu. Súčasne poţadoval zaviazať Správu katastra Komárno, aby v súlade s ust. § 59 ods.1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. na odstránenie chybu v zakreslení a zaevidovaní parcely č. X. k. ú. V., zapísanej na LV č. X. k. ú. V. spôsobom, aby bol súlad medzi reálnym stavom s operátom katastra nehnuteľností v tejto veci. B)
2. Ţalovaný vo svojom stanovisku z 26.08.2011 (č. l. 67) zdôraznil zistenia uvedené v znaleckom posudku č. 5/2005 súdneho znalca Ing. J.,

ktorého parcela č. X. tak, ako je zakreslená v katastrálnej mape na mieste samom, uţ neexistuje a fakticky neexistovala uţ pred rokom 1964, teda nemôţe ju uţívať ani ţalobca, ani vlastníci priľahlých parciel č. X., č. X.0, č. X. a č. X.. Plocha tejto parcely mala byť zahrnutá do celkového rozdelenia pôvodnej pozemkovokniţnej parcely č. X. a č. X..

1. Vo vzťahu k napadnutému zastaveniu proti ţalovanému 1/ bez vydania uznesenia ţalovaný uviedol, ţe krajský súd rozhodol o uvedenej skutočnosti v súlade s Občianskym, súdnym poriadkom. 9 1Sžr/142/2011
2. Záverom ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom rozhodol

§ 250ja ods.

3 druhá veta s odkazom na § 219 O.s.p. IV. Právne názory odvolacieho súdu 33. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe konanie krajského súdu je zaťaţené vadou, ktoré nie je v súlade s ústavným právom kaţdého na poskytnutie súdnej ochrany (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom), a preto postupom

§ 221ods.

1 písm. f) v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 1) Okruh účastníkov súdneho konania:

1. Na prvom mieste musí odvolací súd vţdy preverovať splnenie podmienok súdneho konania ako aj správne vymedzený okruh účastníkov. Nesplnenie podmienok konania (§ 103 O.s.p.) ako aj odňatie moţnosti niektorému z účastníkov zúčastniť sa na konaní predstavujú závaţné pochybenia pri poskytovaní súdnej ochrany v zmysle čl. 46 a nasl. v spojení s článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, na ktoré musí súd vţdy prihliadnuť.
2. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, ţe krajský súd sa zaoberal so ţalobou ţalobcu, ktorú podal proti ţalovanému ako odvolaciemu katastrálnemu orgánu. Avšak z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, ţe uţ prvostupňový katastrálny orgán konal s okruhom účastníkov vymedzeným nielen ţalobcom, ale aj pánom Ing. Ľ. a paňou E. N., obaja bytom V.. S rovnakým okruhom účastníkov konal aj ţalovaný. 10 1Sžr/142/2011
3. Ak krajský súd účasť obidvoch posledne menovaných v súdnom prieskume nezabezpečil, potom porušil ich práva na spravodlivú súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), čo je na účely správneho súdnictva vykonané prostredníctvom ustanovenia § 250 ods. 1 O.s.p.

§ 250ods.

1 O.s.p. účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. 2) K vymedzeniu nápravného inštitútu opravy vád:

1. Je nepochybné, ţe manţelia N., ako pôvodní účastníci katastrálneho konania, nemali ani aktívny ani pasívny prístup k informáciám, a preto nemali ani informácie, aký je ďalší osud návrhu ţalobcu na opravu chýb v súdnom prieskume. V súvislosti s uvedeným je najmä nutné podčiarknuť to, ţe ţalovaný správne signalizoval nesprávnosti, resp. minimálne nejasnosti týkajúce sa sporom dotknutej parcely registra C-KN č. X., kde prostredníctvom svojho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia napríklad uviedol (na str. 5 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia), ţe „bola medzi nimi vytvorená parcela registra C-KN č. X., ktorá bola zakreslená akoby bola súčasťou verejného priestranstva“ alebo „namiesto nesprávne zakreslenej parcely registra C-KN č. X., ktorá v novom geometrickom pláne zanikla“ (viď body č. 9 a 10). Preto Najvyšší súd nemohol v merite odvolania rozhodnúť, lebo hore uvedená vada mu v tom bránila.
2. Napriek tomu, ţe Najvyšší súd označil za zrušovací dôvod ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., musí vzhľadom na zabezpečenie účelu Občianskeho súdneho poriadku a na často sa opakujúce nedostatky pri prieskume rozhodnutí vydaných v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte podať v prejednávanej veci zhrnutie svojej doterajšej judikatúry.

§ 1O.s.p.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. 39. Základný rámec pre opravu chýb v katastrálnom operáte vymedzuje v prejednávanej veci ustanovenie § 59 ods. 1 písm. a) zák. č. 162/1995 Z.z. spolu s ustanovením § 22 ods. 1 a X.,

ktorého aj konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte je katastrálnym konaním, ktoré je všeobecne upravené ako správne konanie. 11 1Sžr/142/2011 Pritom od správy katastra sa celkom legitímne očakáva, ţe si bude v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy riadne plniť svoje úlohy jej zákonom vymedzené v oblasti evidencie nehnuteľností, a to najmä, ţe v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) zák. č. bude spravovať a aktualizovať kataster v súlade s právnym stavom a so skutočným stavom na základe ohlásených zmien, zmien zistených pri prešetrovaní údajov katastra, zmien zistených pri revízii údajov katastra a zmien zistených pri obnove katastrálneho operátu, to všetko v súčinnosti s vlastníkmi, s inými oprávnenými osobami, obcami a so štátnymi orgánmi.

§ 59ods.

1 písm.

1. a)zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra aj bez návrhu opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, 40. Uţ vo svojom rozsudku sp. zn. 1Sţr 76/2011 zo dňa 06.03.2012 Najvyšší súd načrtol myšlienku, ţe „legitímne očakávaným dôsledkom povolenia vkladu [uvedené sa nepochybne vzťahuje aj na záznam] účastníka tohto konania je to, že orgán správy katastra zabezpečí bezchybný prenos všetkých nevyhnutných údajov a informácií potrebných pre riadny výkon vlastníckeho práva do príslušného katastrálneho operátu “. Potom za chybu katastrálneho operátu, ktorá je predmetom opravy, je nutné označiť taký nesprávny prenos dokumentačných údajov alebo iných informácií z podkladových listín (vkladuschopné verejné alebo iné listiny), ktorého dôsledkom je vytvorenie, po vykonaní zápisu do príslušného katastrálneho operátu (§ 3 ods. 9), rozporu, ktorý je kvalifikovaný (opísaný) v hore uvedenom ustanovení § 59 ods. 1 písm.
2. a)zák. č. 162/1995 Z.z., pričom tento rozpor musí napríklad znemoţňovať, zhoršovať alebo iným spôsobom negatívne zasahovať do výkonu vlastníckeho práva vymedzenom v zmysle triády oprávnení vlastníka (viď ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka) k jeho predmetu – nehnuteľnosti evidovanej v katastri, tzn. predmet vlastníckeho práva uţívať, disponovať s ním a nerušene ho drţať vo svojej moci. 41. Je pritom nepochybné, ţe nakoľko iba správa katastra je oprávnená na vykonávanie zápisov práv k nehnuteľnostiam (§ 4 v spojení s § 18 ods. 2 písm. b/), je potom iba ona zodpovedná za ich správnosť, tzn. hodnovernosť a záväznosť údajov katastra (§ 70), a následne je povinná bezodkladne odstrániť oprávnene namietané chyby údajov (rozpory) zapísané u nehnuteľností. V opačnom prípade by sa oprávnenie správy katastra opravovať chyby pri výkone svojej vlastnej právomoci stalo celkom nepouţiteľným (obsolétnym) prvkom ochrany práv a oprávnených záujmov jednotlivcov a mohlo by výrazne a najmä 12 1Sžr/142/2011 negatívne ovplyvniť nerušený výkon vlastníckeho práva v rozsahu hore uvedenom (viď záver bodu č. 40). Preto aj Najvyšší súd v hore citovanom rozsudku sp. zn. 1Sţr 76/2011 zo dňa 06.03.2012 ďalej vyslovil, ţe „Konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte (písm. a/ a § 22 ods. 1) je osobitným opravným prostriedkom zameraným v zmysle imperatívu § 18 ods. 2 písm.
3. c)cit. zákona na výkon riadnej správy evidenčných údajov a informácií vrátane obnovenie hodnovernosti (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) a tým aj záväznosti údajov katastra po zistení, že to, čo správa katastra zapísala, nezodpovedá tomu, čo nepochybne zmluvná strana chcela svojou vôľou prejaviť. Obnovenie hodnovernosti sa dosahuje na základe zásady súčinnosti s dotknutými subjektmi odstránení rozporov medzi preverenými údajmi a informáciami z návrhu vrátane zmluvy a dotknutými údajmi katastrálneho operátu, a to aj prostredníctvom využitia výkladových pravidiel občianskeho alebo obchodného práva.“ 42. Vykonaniu opravy v katastrálnom operáte nemôţe po právnej stránke zabrániť ani tvrdené vlastnícke právo inej osoby k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania o oprave chýb, lebo nielenţe Ústava Slovenskej republiky majetku nadobudnutému v rozpore s právnym poriadkom súdnu a inú právnu ochranu neposkytuje (viď čl. 20 ods. 1 veta druhá v spoj. s čl. 152 ods. 4 ústavy) ale na druhej strane vytvára kontinuálny právny tlak na legitímny výkon právomoci orgánov štátnej moci (čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy); ibaţe originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti nezahladí právne dôsledky tejto chyby. V súvislosti s uvedeným právnym názorom Najvyšší súd poukazuje napríklad na svoj rozsudok sp. zn. 1Sţr 110/2011 zo dňa 17.04.2012, v ktorom sa konštatuje nasledujúce: „

názoru odvolacieho súdu krajský súd správne zamietol žalobu žalobcov. Vždy, keď správa katastra formou konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte rozhoduje o nároku na prinavrátenie vlastníckeho práva alebo vecného práva k cudzej veci, ktorý na inú osobu prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý zvyšná spoločnosť chápe ako krivdu, musí okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky vyplývajúce z princípu, že z bezprávia (krivdy) právo nevzniká ,,ex iniuria ius non oritur“. Preto v žiadnom prípade nemôže ani dlhá doba existencie stavu (v prejednávanej veci od roku 1993) existujúceho v rozpore s požiadavkami zákona (zásada legality) vytvoriť u orgánu správy katastra [vo vzťahu k moţnosti opravy chýb katastrálneho operátu]domnienku, že už ide o nemenný právny stav.“ 13 1Sžr/142/2011

1. Obdobne sa Najvyšší súd vyslovil aj prostredníctvom iného rozsudku (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţr 72/2011 zo dňa 14.02.2012): „Charakter demokratickej spoločnosti a rešpektovanie starorímskej zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“ neumožňuje štátu v oblasti realizácie súkromného práva počas obdobia neslobody nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku. ktorý bol pôvodnému vlastníkovi odňatý bez právneho dôvodu. Ak by takúto situáciu súd akceptoval, poprel by demokratickou spoločnosťou akceptovaný princíp „ex iniuria ius non oritur“.“
2. Judikovaný rozsah porušenia vlastníckeho práva jednotlivca zo strany štátnych orgánov a vymedzený hore uvedenými názormi Najvyšší súd zatiaľ zavŕšil nasledujúcim konštatovaním: „Vždy, keď správne orgány rozhodujú (či už formou reštitučného konania alebo konania o odstránení chýb v katastrálnom operáte) o nároku na prinavrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý na štát prešiel bez právneho dôvodu, tzn. riešia problém, ktorý zvyšná spoločnosť chápe ako krivdu, musia okrem iného aj prihliadnuť na právne dôsledky vyplývajúce z princípu „nemo turpitudinem suam allegare potest“. Pokiaľ v predchádzajúcom procese štát pochybí pri aplikácii zásady legality, musí bezodkladne prostriedkami nápravy (napríklad konaním o oprave chýb v katastrálnom operáte) odstrániť nezákonnosť navrátením veci do pôvodného právneho stavu (restitutio in integrum); pričom ani právoplatný výsledok procesu obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním ani právoplatné schválenie registra obnovy evidencie pozemkov netvorí v zmysle § 70 zák. č. 165/1995 Z.z. v spojení s čl. 20 ods. 1 veta tretia ústavy prekážku“ (m.m. hore uvedený rozsudok sp. zn. 1Sţr 72/2011 zo dňa 14.02.2012). 3) Oprava vád zasahujúcich do vlastníctva:
3. Vzhľadom na hore uvedené právne názory a tieţ s poukazom na argumentáciu ţalobcu (viď bod č. 25) sa ako najzávaţnejšia a súčasne právne veľmi komplikovaná bude v prejednávanej veci (nakoľko v konaní bude nutné ustáliť v zmysle znaleckých posudkov [najmä závery doslovne citované niţšie v bode č. 50], či neexistujú pochybnosti o tom, či uvedená parcela nie je zapísaná na liste vlastníctva tretích osôb, resp. o jej výmeru sa vlastnícke právo týchto tretích osôb nenavýšilo) javiť otázka, či chyby vzniknuté počas katastrálneho konania v príslušnom katastrálnom operáte môţu viesť k zmenám vlastníckeho práva, resp. aké dopady na vlastnícke právo môţu mať. 14 1Sžr/142/2011 Hľadanie odpovede na takto poloţenú otázku je mimoriadne dôleţité, lebo ustanovenie § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. nevylučuje, ţe oprava údajov katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, môţe mať dopad na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam, tzn. v prejednávanej veci aj vlastníckeho práva.

§ 59ods.

4 zák. č. 162/1995 Z.z. oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu

§ 59ods.

1 písm. a) a § 78 ods.

2. Právna teória (napríklad Lazar, J. a kol.: Základy občianskeho hmotného práva, Facultas Iuridica, Trnava, 2000, s. 172 a nasl., alebo Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník, stručný komentár, IURA EDITION, Bratislava, 2008, s. 289 a nasl.) rieši problematiku nadobudnutia vlastníckeho práva jednotlivcom ako vecného práva prostredníctvom derivatívneho alebo orginárneho spôsobu (módu) nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, pričom striktne odlišuje vznik právnych účinkov pri hnuteľných veciach od nehnuteľností. V prípade nehnuteľností, ako osobitných predmetov vlastníctva, nadobudnutie vlastníckeho práva v zmysle § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka podlieha osobitnému registračnému procesu pred štátnym orgánom

zák. č. 162/1995 Z.z. – katastrálne konanie o zápise vlastníckeho práva (najmä právotvorný [konštitutívny] zápis vlastníckeho práva vo vkladovom konaní alebo formou jeho záznamu s evidenčnými [deklaratórnymi] účinkami).

§ 4ods.

1 zák. č. 162/1995 Z.z. práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka").

§ 4ods.

3 zák. č. 162/1995 Z.z. zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky

tohto zákona. 47. Je preto nepochybné, ţe účinky derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jeho prevodom nenastávajú v čase jeho vzniku, tzn. v čase nadobudnutia platnosti zmluvy alebo iného právneho úkonu vykonaného s týmto úmyslom (tzn. za účelom uskutočnenia samotného prevodu vlastníckeho práva), ale občianske právo vznik účinkov prostredníctvom viaţe (časovo odsúva) na naplnenie odkladacej podmienky (viď § 36 15 1Sžr/142/2011 v spojení s § 47 Občianskeho zákonníka), ktorou je právoplatné rozhodnutie katastrálneho orgánu s právotvornými, tzn. konštitutívnymi účinkami (§ 4 ods. 3).

§ 36ods.

1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

§ 36ods.

2 veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

§ 47ods.

1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 48. Naopak, v prípade originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti jeho prechodom účinky pre osobu vlastnícke právo nadobúdajúcu nastávajú v čase jeho vzniku, tzn. v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci o prechode vlastníckeho práva; avšak správne právo vznik účinkov časovo odsúva prostredníctvom vykonania záznamu (evidenčné, tzn. deklaratórne účinky), resp. skorším konaním o poznámke (predbeţné účinky); ide o rozhodnutia správnych orgánov s časovým dopadom „ex tunc“ na účinky vlastníckeho práva voči tretím osobám.

§ 36ods.

1 veta prvá Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky.

§ 36ods.

2 veta prvá Občianskeho zákonníka podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky úkonu nastanú.

§ 47ods.

1 Občianskeho zákonníka platí, že ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. 49. V prejednávanej veci namietaná chyba nemala

tvrdenia ţalobcu (viď najmä bod č. 23) vzniknúť v katastrálnom operáte na základe vkladuschopnej listiny vyhotovenej

súkromného práva, ale naopak na základe geometrického (polohopisného) plánu č. 920-0124-4-15 z 18.03.1964 zrealizovaného katastrálnym orgánom samotným za účelom rozdelenia existujúcich pozemkov zaevidovaných v PKV č. X. parc. č. X. a X. za účelom umoţnenia dedičského konania, na ktorý, ak je na poţiadanie vydaný ako kópia, sa v zmysle § 69 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. v súčasnosti nazerá ako na verejnú listinu vo vzťahu nielen k svojmu obsahu grafickému ale aj textovému.

§ 69ods.

1 veta prvá zák. č. 162/1995 Z.z. správa katastra vyhotoví na požiadanie výpis alebo kópiu zo súboru geodetických informácií, výpis alebo kópiu 16 1Sžr/142/2011 zo súboru popisných informácií, kópiu z pozemkových kníh, ako aj identifikáciu parcely. Výpis alebo kópia, ako aj identifikácia parcely sú verejné listiny.

§ 67ods.

1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. 50. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, ţe súdny znalec v odbore geodézia a kartografia Ing. V. prostredníctvom znaleckého posudku č.: 16/97 -1/2001 na str. 1 vo vzťahu k existencii moţnej chyby katastrálneho operátu konštatoval, ţe „Po kontrolnom zameraní hraníc pozemkov užívaných navrhovateľom E. som zistil, že tento užíva menej o plochu 328 m2 . Po kontrolnom zameraní a výpočte plôch užívaných A. H. a spol. som zistil, že menovaní užívajú viac o 328 m2 .“ Napriek skutočnosti, ţe uţ v predchádzajúcom znaleckom posudku č.: B-209-26/90 z 25.08.1990 uvedený súdny znalec uţ raz poukázal v súdnom konaní na to, ţe A. H. a spol. uţívajú väčšiu plochu a na odstránenie zisteného rozporu [vo výkone uţívacieho práva (possesio) ako súčasti oprávnení vlastníka] je potrebné vyhotoviť geometrický plán, tak bol v tom čase konajúcim súdom usmernený, ţe predmetom sporu je určenie hranice medzi nehnuteľnosťami parc. č. X., X. a susednými parc. č. X. a X. Následne odstránenie nezrovnalosti vo výmerách

konajúceho súdu nebolo predmetom sporu a na základe nariadenia krajského súdu bolo potrebné vykonať len kontrolné dokazovanie vzájomných nárokov. Ani túto skutočnosť krajský súd v prejednávanej veci nezobral dostatočne do úvahy a ani z nej nevyvodil zodpovedajúce závery.

1. Práve s rozsahom uţívacieho práva k predmetu vlastníctva, tzn. k pozemkom dotknutým návrhom ţalobcu na opravu chýb, sa mal a musel ţalovaný katastrálny úrad v správnom odvolacom konaní zaoberať. Ako uţ bolo hore uvedené (viď bod 40.), pod negatívnym zásahom do výkonu vlastníckeho práva (jeho porušením) v rozsahu vymedzenom v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnosti evidovanej v katastri je nutné chápať aj znemoţnenie uţívať predmet vlastníckeho práva v celom jeho zákonnom 17 1Sžr/142/2011 rozsahu a v prípade takéhoto porušenia vlastníckeho práva sa napĺňa účel občianskeho súdneho konania vymedzený v zmysle § 3 záver v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p.
2. Je celkom evidentné, ţe správa katastra by následne za situácie opísanej hore (viď bod č. 51 a v argumentácii ţalobcu v zmysle bodu č. 26) mohla čeliť problému spojeného s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretie osoby, ktoré umoţňujú jeho terajším vlastníkom v skutočnosti uţívať výmeru týchto nehnuteľností vo väčšom rozsahu, ako je evidované v katastri nehnuteľností.
3. V súvislosti s hore uvedenou situáciou je však nutné pri súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu vţdy klásť dôraz na podmienku riadnosti (tzn. legálnosti a legitímnosti v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy) katastrálneho konania. Preto, ak správny súd na základe tvrdenia ţalobcu alebo iného účastníka súdneho prieskumu v súvislosti s aplikáciou čl. 46 ods. 2 ústavy nadobudne opodstatnené pochybnosti o riadnosti prv urobeného rozhodnutia vydaného v katastrálnom konaní (v danej veci ide o historický geometrický [polohopisný] plán ako osobitný právno-aplikačný akt [tretia skupina rozhodnutí správnych orgánov vymedzená prostredníctvom § 244 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia spôsobilé na súdny prieskum], ktorého čiastočný technický charakter nebráni vo vykonaní súdneho prieskumu a súčasne ktorým môţu byť práva jednotlivcov priamo dotknuté – viď záver prvej vety § 244 ods. 3 O.s.p.), je jeho povinnosťou v zmysle § 245 ods. 1 O.s.p. tento prieskum vykonať.

§ 245ods.

1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

§ 244ods.

3 veta prvá O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

1. Na podporu svojho záveru o súdnej preskúmateľnosti geometrického plánu ako osobitného rozhodnutia ako aj moţných dôsledkov z neho vyplývajúcich je nutné na tomto 18 1Sžr/142/2011 mieste poukázať na právne názory obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 1Sţd 2/2011 zo dňa
2. augusta 2011: „Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2) nie je potom možné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom za právoplatné označené, ale

mienky Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj na také rozhodnutia, ktorých právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci neskôr sa preukáže, že na ich právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené. Najvyšší súd k tomuto záveru uvádza, že do skupiny rozhodnutí, u ktorých podmienky pre platnosť, a s tým spojenú právoplatnosť, nenastanú nikdy, patria

odbornej literatúry (napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tiež paakty. Medzi typické znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria najmä absencia právneho titulu, najzávažnejšie vady príslušnosti a nedostatok právomoci konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.“ 55. Z uvedeného vyplýva, ţe najmä právno-aplikačné akty katastrálnych orgánov vydané v katastrálnom konaní, prostredníctvom ktorých boli nad rámec ich právomoci (a contrario čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 veta prvá a čl. 20 ods. 1 ústavy) chybne zapísané vlastnícke práva rozhodnutia v prospech tretích osôb, a ktoré trpia tak závaţnými vadami, ţe domnienka súdu o ich nulitnosti je ťaţko spochybniteľná, spadajú do hore uvedenej skupiny rozhodnutí, ktoré sa musia v zmysle ústavného príkazu zakomponovaného do čl. 46 ods. 2 ústavy preskúmať. Preto pokiaľ správny súd dospeje k záveru, ţe takéto rozhodnutie by muselo byť vyhodnotené ako paakt bez konštitutívnych (právotvorných) účinkov, potom ani tretie osoby ako ďalší vlastníci sa nemôţu dovolávať konštitutívnych účinkov zapísaných práv (vlastníckeho práva) v katastri nehnuteľností, resp. ich hodnovernosti a záväznosti (§ 70), lebo by v zmysle čl. 20 ústavy došlo k popretiu mechanizmu derivatívneho nadobudnutia vlastníckeho práva slovne vyjadreného zásadou – nikto nemôţe nadobudnúť viac práv ako ich mal jeho predchodca („nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“) a nakoľko by dôsledkom tohto nelegitímneho konania muselo byť odmietnutie poskytnutia súdnej a inej ochrany majetku nadobudnutého v rozpore s právnym poriadkom. 19 1Sžr/142/2011

článku 20 ods. 1 veta druhá ústavy majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. 4) Ku konštitutívnym účinkom zápisu (intabulácia):

1. Hore uvedený geometrický (polohopisný) plán z 18.03.1964 má historický charakter (v čase jeho vyhotovenia platil ešte pôvodný zákon č. 177/1927 Sb.), a preto jeho záväznosť a právne účinky je nutné posudzovať najmä vzhľadom na pôvodný zákonný text uvedený v § 42 zák. č. 177/1927 Zb., a to konkrétne v jeho odseku
2. Je jednoznačné, ţe uţ v tomto období bol kladený dôraz cez intabulačný princíp na formálnu publicitu pozemkového katastra, a to v rozsahu všetkých jeho zloţiek, tzn. aj popisných (technických) údajov zachytených v geometrických plánoch.

§ 42zákona č. 177/1927 Sb. o pozemkovém katastru a jeho vedení. (Katastrální zákon.)

doterajších predpisov, opätovne oţivený, a preto aj na historické údaje zapísané v katastrálnom operáte pre k. ú. V. je nutné nazerať ako na hodnoverné (tzn. ţe sa nevylučujú ich právotvorné účinky), pokiaľ sa nepreukáţe opak. 5) K charakteru geometrického plánu:

1. Najvyšší súd uţ vo svojej predchádzajúcej judikatúre načrtol právnu charakteristiku geometrického plánu. Napríklad v rozsudku sp. zn. 1Sţr 14/2011 zo dňa
2. novembra 2011 sa zaoberal právnou otázkou, či geometrický plán a údaje v ňom obsiahnuté si môţu odporovať, a pokiaľ nastane takáto situácia, či je moţné niektoré údaje označiť za hodnoverné a niektoré naopak nie. Navyše takto vymedzenú otázku ďalej rozvinul aj v tom duchu, ktoré údaje v geometrickom pláne sú právne záväzné a či je moţné za hore opísaného stavu od vlastníka parcely logicky očakávať, ţe bude preverovať jednotlivé údaje v geometrickom pláne overenom pracovníkom správy katastra nehnuteľností. Následne Najvyšší súd vyslovil tieto závery [ďalej nasleduje citácia všetkých relevantných častí uvedenú rozsudku]: „Z obsahu jednotlivých podaní je pre Najvyšší súd jednoznačné, že medzi vlastníkmi pozemkov, tzn. žalobcami a zúčastnenými osobami navzájom existuje spor o priebeh hranice susedných pozemkov, a preto zákonná domnienka uvedená v § 3 ods. 2 veta posledná zák. č. 162/1995 Z.z. nemohla nastať. Najvyšší súd potom musí vychádzať z hranice pozemku určenej lomovými bodmi, tzn. zo znázornenia hranice vymedzenej vlastníckym právom k nehnuteľnosti.

§ 3ods.

3 zák. č. 162/1995 Z.z. parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

§ 3ods.

4 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrickým určením nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami. 22 1Sžr/142/2011

§ 95vyhl.

č. 79/1996 Z.z. je geometrický plán grafickým znázornením nehnuteľností, ktoré vzniknú rozdelením alebo zlúčením nehnuteľností, vyjadruje stav nehnuteľností pred zmenou a po zmene s uvedením doterajších a nových parcelných čísel, výmer, druhov pozemkov a ďalších údajov. Geometrický plán je aj grafickým znázornením vecného bremena k časti pozemku.

§ 103vyhl.

č. 79/1996 Z.z. na úradné overenie geometrického plánu vyhotoviteľ predkladá

1. a)autorizačne overený geometrický plán (najmenej v štyroch vyhotoveniach),
2. b)dokumentáciu uvedenú v § 94,
3. c)podklady na aktualizáciu vo výmennom formáte vo všetkých katastrálnych územiach,
4. d)oznámenie o nedostatkoch zistených na geodetických bodoch. Výsledný operát sa v jednom vyhotovení ukladá do štátnej dokumentácie. Pre Najvyšší súd v zmysle hore uvedených ustanovení vyplýva, že geometrický plán nie je iba jednoduchým grafickým znázornením hraníc pozemkov a ich zmien, ale obsahuje

§ 97

citovanej vyhlášky ďalšie numerické údaje, a to popisové pole a výkaz výmer parciel a dielov. Aj v tomto konaní predložený geometrický plán ................... vykazuje u pozemkov č. ........... šírku 22,00 m a nie žalovaným uvádzaných 20,00 m.

§ 67ods.

1 zák. č. 162/1995 Z.z. geometrický plán je technický podklad právnych úkonov, verejných listín a iných listín a slúži aj ako podklad na vklad a záznam práv k nehnuteľnostiam. Údaje o pozemkoch, ktoré vzniknú na základe geometrického plánu, sa zapíšu do katastra nehnuteľností aj bez právneho úkonu na žiadosť vlastníka; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu. Ak ide o pozemnú komunikáciu, zapíše sa geometrický plán bez právneho úkonu do katastra evidenčným spôsobom na žiadosť právnickej osoby zriadenej štátom. S podporou hore citovaného ustanovenia § 67 zák. č. 162/1995 Z.z. sa Najvyšší súd stotožňuje s argumentmi žalobcov, že geometrický plán v prípade originálneho nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, čo v prejednávanej veci reálne nastalo, je aj právno-relevantným dokumentom na preukázanie 23 1Sžr/142/2011 všetkých tvarových a rozmerových vlastností pozemku (viď § 98 písm. c/ vyhl. č. 79/1996 Z.z.). Najmä právna relevancia tohto dokumentu je zvýraznená požiadavkou, že nejde o jednoduchý náčrt vykonaný vlastníkom pozemku, ale o výsledok činnosti odbornej osoby, navyše autorizačne overený a následne úradne overený správou katastra. Údaje a tvar pozemkov dotknutých rozhodnutím sú výsledkom meračských prác v teréne (bližšie § 101 vyhl. 79/1996 Z.z.) vykonaných dňa 01.08.1994 a výpočtových a zobrazovacích prác (bližšie § 102 vyhl. 79/1996 Z.z), kde ich hranice boli v prejednávanej veci vymedzené, resp. vytýčené plotom a kovovými rúrkami. Na základe uvedeného pre Najvyšší súd zatiaľ vyplýva z citovaných ustanovení záver, že geometrický plán je právne relevantným dokumentom (§ 67), ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery) vymedzené vlastníckym právom k nehnuteľnosti. B) Rozpory v geometrickom pláne Uvedený geometrický plán vypracovaný ......... na oddelenie parciel bol v celosti overený .........., zamestnankyňou Správy katastra Poprad, a ako taký sa stal hodnoverným technickým podkladom k zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Vo vzťahu k uvedenému musí Najvyšší súd na tomto mieste vysloviť prinajmenej hlboké znepokojenie nad argumentáciou žalovaného, že

neho bolo možné jednoduchým pomeraním dotknutých hraníc parciel v predmetnom geometrickom pláne zistiť (viď mierka geometrického plánu 1:1000), že dotknuté strany (hranice) parciel majú výmeru o 2 mm menej v porovnaní s protiľahlými stranami. Pokiaľ by Najvyšší súd túto argumentáciu žalovaného mal akceptovať, potom je namieste otázka, prečo sa táto skutočnosť nepreverovala už v štádiu autorizácie (..........), resp. v štádiu úradného overenia. Avšak Najvyšší súd musí ihneď dodať, že takýto spôsob overovania vnútornej a vzájomnej pravdivosti údajov zachytených na geometrickom pláne a navrhnutý žalovaným sa prinajmenej javí ako problematický, lebo na jednej strane žalovaný tvrdí, 24 1Sžr/142/2011 že numerický údaj 22,00 m zaznamenaný pri šírke pozemku je na geometrického plánu nepresne uvedený, ale na druhej strane v svojom odvolaní deklaruje absolútnu presnosť grafického vyhotovenia tohto geometrického plánu bez ohľadu na prípustnosť bežnej chyby v meraní neškoleným jednotlivcom pri využití rôznych geometrických pomôcok na zistenie odchýlky 2 mm. Na základe uvedeného preto musí Najvyšší súd uzavrieť svoje úvahy konštatovaním, že po úradnom overení geometrického plánu správou katastra nie je možné od vlastníka nehnuteľnosti rozumne očakávať, že je schopný odstrániť možné rozpory vo vnútornej a vzájomnej pravdivosti údajov zachytených na geometrickom pláne, ak ich vôbec zistí. C) Záväznosť geometrického plánu Odhliadnuc od uvedenej argumentácie žalovaného, práve údaj o šírke jednotlivých pozemkov sa stal predmetom sporu žalobcov a zúčastnených osôb. Najvyšší súd sa preto zameral na zistenie toho, ktoré údaje katastra je nutné považovať za právne relevantné, tzn. že sú hodnoverné a záväzné dovtedy, dokiaľ sa právnou cestou nepreukáže ich opak.

§ 70ods.

2 zák. č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona. Je nepochybné z obsahu ustanovení § 3 ods. 3 a 4 zák. č. 162/1995 Z.z., že pod pojmom geometrické určenie nehnuteľnosti sa rozumie vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti a jej hraníc, ktoré sa vykoná napríklad prostredníctvom geometrického plánu. 25 1Sžr/142/2011 Ak v zmysle citovaného § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. iba výmera parcely, ktorá nebola určená v digitálnej forme prostredníctvom obnovy katastrálneho operátu, nie je záväzným a hodnoverným údajom katastra (toto sa však vzťahuje iba na tú časť geometrického plánu označenú ako výkaz výmer), potom žalovaný mal právne objasniť v rámci svojho odôvodnenia, prečo v prejednávanej veci nepripisuje popisným údajom o rozmeroch nehnuteľnosti (§ 3 ods. 4 zák. č. 162/1995 Z.z.), medzi ktoré patria aj číselné údaje o šírke a dĺžke pozemkov, právnu relevanciu. Toto žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevykonal, čím zapríčinil nepreskúmateľnosť svojich právnych názorov a záverov v dôsledku nedostatku dôvodov (zrušovací dôvod v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p). Na základe uvedeného musí Najvyšší súd konštatovať, že medzi záväzné a hodnoverné údaje geometrického plánu (§ 70 zák. č. 162/1995 Z.z.) patria v zmysle § 3 ods. 4 údaje vymedzujúce tvar a rozmery nehnuteľnosti, tzn. aj šírka pozemku.“

1. Okrem iného zhora citovaného rozsudku ako aj z predchádzajúcich záverov Najvyššieho súdu vyplýva jednoznačne právny názor, ţe na geometrický plán, a to aj historicky starší, je nutné v súčasnosti nazerať ako na verejnú listinu a súčasne ako na právno-aplikačný akt správy katastra, ktorý je spôsobilý aj negatívne zasiahnuť do evidencie zapísaných práv vrátane práva vlastníckeho, a súčasne je právne relevantným dokumentom (§ 67) evidovaným orgánom správy katastra, ktorý prostredníctvom lomových bodov (§ 3 ods. 6) geometricky a polohovo určuje a zobrazuje (§ 3 ods. 3) hranice pozemku (tvar a rozmery), čo všetko je predurčené (determinované) vlastníckym právom k nehnuteľnosti; inak povedané, geometrický plán je právne relevantné grafické znázornenie priestoru (vrátane pod a nad ním), v ktorom štát umoţňuje a súčasne garantuje uplatnenie právnej sily vlastníka. 26 1Sžr/142/2011 6) K možnosti prevodu vlastníckeho práva zaťaženého chybou:
2. Najvyšší súd v úvode (viď bod č. 45) načrtol základnú právnu otázku, či chyby vzniknuté počas katastrálneho konania v príslušnom katastrálnom operáte môţu viesť k zmenám vlastníckeho práva (tzn. či sú najmä spôsobilým titulom na prevod z pôvodného vlastníka na tretiu osobu), resp. aké dopady na vlastnícke právo môţu mať. Inak povedané, ako právne nazerať v katastrálnom konaní na majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom.
3. S prihliadnutím na skôr vyslovené závery o derivatívnych a originárnych spôsoboch nadobudnutia vlastníckeho práva (viď body č. 46 a 48) ako aj na opis právnych následkoch ničotných rozhodnutí (paktov charakterizovaných prostredníctvom bodu č. 54) sa v zmysle výkladovej zásady „reductio ad absurdum“ ako celkom logický javí právny názor, ţe chyba v katastrálnom operáte nie je sama o sebe právnym titulom na vznik, zmenu alebo zánik vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
4. Obdobné závery je moţno nájsť v citovanej literatúre (bod č. 57), kde na str. 132 sa uvádza: „
5. Ačkoľvek vlastníkom môže byť len ten, kto je v pozemkovej knihe vpísaný: preca nie je každý vlastníkom, kto sa javí v pozemkovej knihe ako vlastník. Nestane sa totiž vlastníkom ten, koho vklad je neplatný.“ Ak hore citovaný text Najvyšší súd zovšeobecní, potom z neho vyplýva očakávaný záver, ţe otázka perfektnosti zápisu (tzn. vrátane zápisu oprosteného od existencie chýb v katastrálnom operáte) má zásadný vplyv na vznik práv evidovaných v katastri nehnuteľností.
6. Následne sa dá hore uvedený záver (bod č. 63) výkladovou metódou „a contrario“ dotvoriť v tomto duchu. Ak bol zápis vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťaţený A. externými chybami, tzn. vykonaný v rozpore s ustanoveniami upravujúcimi schopnosť osoby konať vrátane nátlaku alebo existencie podstatného omylu, nelegitímneho zastúpenia alebo nemravného konania aţ po intenzitu podvodu či prevodu nehnuteľnosti nevlastníkom; inak povedané – vklad vykonaný na základe absolútne neplatného právneho úkonu, resp. B. internými chybami, tzn. vyvolávajúce rozpor s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie 27 1Sžr/142/2011 údajov katastra; inak povedané – záznam práva vykonaný na základe chyby zapríčinenej vnútorným prenosom údajov zapisovaného práva do katastrálneho operátu, potom vo všetkých uvedených príkladoch chýb vkladu je tento právne neúčinný (tzn. vkladom za týchto podmienok nie je moţné dosiahnuť právotvorných účinkov) a nedôjde od samého počiatku (ex tunc) k nadobudnutiu vlastníckeho práva vkladajúcou osobou.
7. Odlišná situácia nastane pri zápise vlastníckeho práva na základe záznamu (§ 34 ods. 1), kde správa katastra plní dohliadaciu právomoc nad úplnosťou obsahu verejnej listiny. Pokiaľ bol zápis záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zaťaţený A. externými chybami, tzn. záznam vykonaný bez prihliadnutia na existujúce chyby v písaní, počítaní alebo iných zrejmých nesprávností verejnej listiny (najmä jej neprávoplatnosti v dôsledku do