1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV- 2 2Sžo/154/2010 27/PK-2008 z 11.marca 2008, ktorým ţalovaný ako správny orgán zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 501 z 18.decembra 2007, ktorým bol ţalobca
e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe príslušníkov“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe ţalobcovi bolo 5.novembra 2007 doručené oznámenie o začatí konania vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru. O dôvode na začatie predmetného konania sa správny orgán dozvedel 3.novembra 2007, kedy mu bol doručený spisový materiál vo veci. Následne 5.novembra 2007 bolo nadriadenému ţalobcu doručené oznámenie o vznesení obvinenia voči jeho osobe za prečin neoprávneného nakladania s osobnými údajmi. Z obsahu administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe od 12.septembra 2007 mal ţalobca k dispozícii zoznam záujmových osôb v Ţilinskom kraji, ktorý bol následne aktualizovaný k 20.septembru 2007. V spise sa nachádza zápisnica s výpoveďou M. T. z 3.novembra 2007,
ktorej sa v bliţšie nezistený deň stretol so ţalobcom, od ktorého dostal informáciu, ţe jeho brat J. bol uvedený pri zadrţaní iných osôb ako dodávateľ marihuany. Oznámil mu aj skutočnosť, ţe jeho brat je vedený aj v zozname o podozrivých osobách, ktorý má polícia k dispozícii. O nejaký čas mu ţalobca telefonoval, oznámil mu, ţe ide na poľovačku, má voľno a môţe mu predmetný zoznam ukázať. Na stretnutí mu tento zoznam 301 osôb s osobnými údajmi poskytol. Následne ho ukázal známemu M. G. a umoţnil mu s ním disponovať. Dňa 2.novembra 2007 sa dozvedel, ţe totoţný zoznam bol zverejnený v denníku Nový čas a nadobudol presvedčenie, ţe ho tlači poskytol práve M. G.. Vyhotovil si kópie zoznamu v kancelárii advokáta I. Š., zatelefonoval do televízie TA3 a ponúkol svoj zoznam na zverejnenie. Dňa 2.novembra 2007 sa s redaktorkou stretol v D. na dohovorenom mieste a pri odovzdávaní obálky bol zadrţaný príslušníkmi PZ. Obdobný priebeh udalosti popísal aj pri výsluchu 8.novembra
1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov bol ţalobcovi doručený 20.decembra 2007 s tým, ţe sluţobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia bol popísaný stav zistený v správnom konaní, a to okolnosť, ţe ţalobca poskytol neoprávnenej osobe „Abecedný zoznam záujmových osôb polície ku dňu 20.augusta 2007 v Ţilinskom kraji“ a tieţ uvedené dôkazné prostriedky, na základe ktorých bolo protiprávne konanie ţalobcu zistené. Usvedčený bol najmä na základe výpovede M. T., ktorý pri viacerých vypočúvaniach tvrdil, ţe zoznam obdrţal od ţalobcu. Správny orgán neprikladal výpovedi M. T. pri vzájomnej konfrontácii so ţalobcom 19.11.2007 význam, pretoţe následne 29.
názoru krajského súdu ţalovaný v konaní postupoval v zmysle zákonných ustanovení, ţalobca mal moţnosť vyjadriť sa ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, pričom tento ako dôkazný prostriedok vo svoj prospech poukazoval len na minulosť M. T. a nedôveryhodnosť jeho osoby. Napriek tomuto názoru na jeho charakter ho však vyuţíval pri svojej sluţobnej činnosti ako informátora, čo môţe poukazovať na účelové tvrdenie ţalobcu v tomto smere. Predloţené zápisnice a úradné záznamy, vrátane výpovedí osôb ktoré boli vypočuté tak v správnom ako i trestnom konaní s vysokou pravdepodobnosťou preukazujú konanie, ktoré mu bolo kladené za vinu. O tom, ţe sa skutok nestal tak, ako mu to kladie ţalovaný za vinu svedčí len výpoveď a vyjadrenia ţalobcu. Je zrejmé, ţe ţiadna iná osoba, ako M. T. nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, ţe zoznam mu poskytol ţalobca, pretoţe ţiaden iný svedok odovzdávania dokumentu nebol. Pri vzájomnej konfrontácii ţalobcu s M. T. 19.novembra 2007, informátor ţalobcu spočiatku trval na tom, ţe mu zoznam ţalobca poskytol, neskôr pri otázkach priamo kladeným ţalobcom M. T. tvrdil uţ len to, ţe mu ţalobca dal doň nahliadnuť a zoznam si našiel v schránke. Pri následných výsluchoch sa M. T. opäť vrátil k predchádzajúcim verziám o tom, ţe ţalobca mu dal zoznam záujmových osôb k dispozícii. V danom prípade je však
názoru krajského súdu dôleţité to, ţe k zoznamu záujmových osôb mal prístup len obmedzený okruh príslušníkov PZ, ţalobca so zoznamom disponoval, M. T. v inkriminovanom čase bol v styku so ţalobcom, stretol sa s ním a mohlo dôjsť k odovzdaniu 5 2Sžo/154/2010 materiálu. Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe aj v prípade, ak by súd pristúpil k názoru, ţe odovzdanie zoznamu ţalobcom neoprávnenej osobe nie je bez všetkých pochybností preukázané, aj zo samotného vyjadrenia ţalobcu, ktoré sa nachádza v spise, bolo nepochybne preukázané, ţe neoprávnenej osobe M. T. poskytol informáciu, o ktorej sa dozvedel pri výkone sluţby a oznámil mu, ţe jeho brat sa nachádza na zozname záujmových osôb, ţe získal informáciu z vyšetrovania iných osôb, ţe jeho brata uviedli ako dodávateľa marihuany a teda zneuţil túto informáciu a poskytol ju na prospech inej osoby. Svojim konaním zároveň mohol spôsobiť zmarenie vyšetrovania drogovej trestnej činnosti a ohrozil tak dôleţitý záujem štátnej sluţby.
názoru krajského súdu konanie ţalobcu, a to aj len poskytnutie čiastočnej informácie z interného materiálu neoprávnenej osobe, spochybňuje jeho bezúhonnosť a dôveryhodnosť a je na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby aby v nej naďalej zotrval. V danej situácií nemoţno povaţovať jeho konanie za menej závaţné, pretoţe na osobu činnú vo funkcii verejného činiteľa sú kladené vyššie morálne poţiadavky, nemôţe porušovať sluţobné predpisy, a to ani z nedbanlivosti, a ak sa tak stane, musí za svoje konanie niesť aj následky. Krajský súd sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, ţe takéto konanie ţalobcu bolo moţné povaţovať za porušenie sluţobnej prísahy a povinnosti policajta zvlášť hrubým spôsobom, bolo svojim charakterom spôsobilé narušiť váţnosť Policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor a ponechanie ţalobcu v sluţobnom pomere by vzhľadom na charakter jeho skutku bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, najmä záujmu bezúhonnosti, čestnosti, dodrţiavaní zákonov predovšetkým zo strany policajtov. Preto aj
názoru krajského súdu boli splnené podmienky pre prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru
1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov. V súvislosti s argumentáciou ţalobcu obsiahnutou v ţalobe krajský súd zdôraznil, ţe správne konanie nie je závislé od výsledkov trestného konania súvisiaceho so skutkom ţalobcu, tak ako to uviedol ţalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré boli aj dôvodom na prepustenie zo sluţobného pomeru, pretoţe dôvody na prepustenie nemusia spĺňať kvalifikáciu trestného činu. Pokiaľ ţalobca namietal formálne nedostatky rozhodnutí správnych orgánov, krajský súd poukázal na to, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovali obligatórne náleţitosti vyţadované zákonom. Výroky obsahovali údaj s ustanovením právneho predpisu,
ktorého rozhodli a v odôvodnení bol popis skutočností, na základe ktorých správny orgán rozhodol. Na základe odvolania ţalobcu sa ţalovaný v odvolacom správnom konaní vysporiadal nielen s námietkami ţalobcu, ale doplnil aj odôvodnenie 6 2Sžo/154/2010 rozhodnutia o prepustení, pričom dospel k záveru, ţe nebol dôvod na zrušenie alebo zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Preto po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov dospel krajský súd v záveru, ţe tieto sú v súlade so zákonom, a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie.
jeho názoru ţalovaný ani krajský súd sa nevysporiadali s rozporuplnými tvrdeniami M. T. a v rozpore s § 238 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov ţalovaný nehodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, ale svoje rozhodnutia opreli výlučne o jednu časť výpovede jediného svedka, ktorý uţ v minulosti nepravdivo obvinil predstaviteľov polície, prokuratúry či súdu. Tvrdil, ţe protiprávne konanie nebolo ţalobcovi v dostatočnom rozsahu preukázané dôkazmi, ktoré boli s správnom konaní predloţené a vykonané a s ktorými sa mal moţnosť ţalobca oboznámiť. Konkrétne namietal, ţe v odôvodnení rozhodnutia ţalovaného sa objavil aj iný dôvod jeho prepustenia zo sluţobného pomeru, a to informovanie neoprávnenej osoby o tom, ţe iná osoba je podozrivá zo spáchania trestného činu a ţe aj takéto konanie je moţné povaţovať za porušenie sluţobnej prísahy a sluţobných povinností zvlášť hrubým spôsobom.
názoru ţalobcu ide výlučne o hodnotenie dôkazu zaloţeného v spisovom materiály a je v rozpore so zákonom, keď ţalovaný v rámci súdneho konania uvedené hodnotenie prezentuje ako ďalší oficiálny dôvod prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru a súd si tento názor osvojí. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu zo 14.mája 2010 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K veci uviedol, ţe krajský súd sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu a rozhodol v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol. Rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom a po riadnom zistení skutočného stavu veci. Zotrval v plnom rozsahu na svojich vyjadreniach k ţalobe, pretoţe
jeho názoru ţalobca uvádza v odvolaní proti rozsudku tie isté dôvody ako v ţalobe. Uviedol, ţe zákonné predpoklady prepustenia zo sluţobného pomeru musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku eventuálneho trestného konania, priestupkového konania, prípadne disciplinárneho konania. Porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí dosahovať intenzitu trestného činu, priestupku alebo disciplinárneho previnenia. 7 2Sžo/154/2010 Skončenie sluţobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu, ţe tento zvlášť hrubým spôsobom porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby nie je moţné stotoţňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou, zodpovednosťou za priestupok alebo zodpovednosťou za disciplinárne previnenie. K námietke ţalobcu týkajúcej sa ďalšieho dôvodu prepustenia so sluţobného pomeru uviedol, ţe v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pri určenej obsahovej štruktúre rozhodnutia má výrok obsahovať len autoritatívne riešenie otázky, ktorá bola predmetom rozhodovania a uvedenie právnych predpisov,
ktorých sa rozhodlo. V danom prípade je zrejmé, ţe dôvod prepustenia ţalobcu so sluţobného pomeru
1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov sa počas konania vedeného ţalovaným nezmenil. Medzi hlavné úlohy odvolacieho správneho orgánu patrí preskúmanie celého postupu predpísaného pre konanie a ak odvolací orgán zistí, ţe orgán prvého stupňa opomenul vykonať niektorý z úkonov, alebo zistí, ţe sa tento orgán dopustil nejakej inej nesprávnosti, jeho povinnosťou je zjednať nápravu. Ţalovaný sa v odvolacom konaní musel vysporiadať so všetkými relevantnými námietkami, ktoré boli uvedené v rozklade a ţalobca mal moţnosť v rámci správneho konania vyuţiť všetky subjektívne práva, ktoré mu zákon priznáva. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ods.2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. mája 2011
1 veta prvá OSP.
1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe príslušníkov, policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak porušil sluţobnú prísahu alebo sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. 8 2Sžo/154/2010
1 rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné.
1 oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady.
ods. 2 oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
1 rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.
odvolacím orgánom je najbliţší nadriadený orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
ods. 3 odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.
ods. 4 ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
ods. 5 odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti oprávnenému orgánu, ktorý ho vydal, na nové prerokovanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti; oprávnený orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný. Predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného č. p.: SLV-27/PK-2008 z 11.marca 2008, ktorým ţalovaný ako správny orgán zamietol rozklad ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie – personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 501 z 18.decembra 2007, ktorým bol ţalobca
e) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov. Ţalobca bol s návrhom aj podkladovým písomným materiálom získaným aj vlastným šetrením ţalovaného riadne oboznámený 5. decembra 2007, kedy mu bolo umoţnené nazrieť 9 2Sžo/154/2010 do spisového materiálu, robiť si poznámky, výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie, pričom v lehote stanovenej nadriadeným predloţil 6.decembra svoje vyjadrenie, v ktorom poukazoval najmä na ne - vierohodnosť osoby M. T.. Personálny rozkaz mu bol doručený 20.decembra 2007, proti ktorému podal v zákonom stanovenej lehote rozklad o ktorom rozhodoval ţalovaný ako správny orgán druhého stupňa. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca svojím konaním porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom. Zvlášť hrubé porušenie sluţobnej prísahy spočíva v tom, ţe nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď poskytol neoprávnenej osobe zoznam obsahujúci osobné údaje 301 osôb, ktorý sa vyuţíval najmä na operatívne účely a tieţ ţe poskytol neoprávnenej osobe operatívne informácie o tom, ţe iná osoba je podozrivá so spáchania trestnej činnosti. Ponechanie menovaného v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení sluţobných povinností a dôslednom dodrţiavaní sluţobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ a na ich čestnosti. Tieto dôvody prvostupňového rozhodnutia si osvojil aj ţalovaný, keď vyporiadajúc sa podrobne s námietkami ţalobcu uvedenými v rozklade, tieto nepovaţoval za opodstatnené a konštatoval, ţe rozkladom napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s právnymi predpismi, zákonné lehoty uvedené v § 192 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov boli dodrţané a dodrţaná bola i zákonná povinnosť ustanovená v § 238 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov. V druhostupňovom konaní ţalovaný nezistil ţiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a navyše poukázal na to, ţe ţalobca v odvolacom konaní nevyuţil všetky práva, ktoré mu priznáva § 237 a § 238 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 10 2Sžo/154/2010 Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva ţalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náleţitostí ţaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí.
citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP treba povaţovať za osobitnú náleţitosť ţaloby aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený, resp. nesprávne aplikovaný. Ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Súd nemôţe preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec ţalobcom v ţalobe vymedzeným. Ide o zásadu index ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP, a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Výnimku z tejto zásady predstavujú veci, v ktorých súd zistil, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie trpí takými vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to, či ţaloba takýto nedostatok rozhodnutia namietala (§ 250j ods. 3 OSP). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach
2 OSP), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 11 2Sžo/154/2010 Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, ţe ţalobca okrem namietania nedostatočne zisteného skutkového stavu a následne právneho posúdenia veci zo strany prvostupňového správneho orgánu namietal dodatočné doplnenie dôvodu prepustenia – poskytnutie informácií neoprávnenej osobe o trestnej činnosti inej osoby. S touto námietkou sa ţalovaný podrobne vysporiadal v odvolacom správnom konaní a v rozhodnutí správne uviedol, ţe táto skutočnosť je preukázaná z predloţených dôkazov a uţ takéto konanie ţalobcu je moţné povaţovať za porušenie sluţobnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom s tým, ţe ponechanie príslušníka v sluţobnom pomere je nezlučiteľné s dôleţitými záujmami štátnej sluţby, aby v sluţobnom pomere zotrval policajt, ktorý informácie získané počas výkonu štátnej sluţby neoprávnene poskytol inému, čím takýmto konaním môţe zmariť objasnenie trestnej činnosti iného. Neobstojí preto námietka ţalobcu uvedená v odvolaní, ţe s touto skutočnosťou sa ţalovaný v odvolacom konaní nezaoberal a preto nemohla byť ako nový dôvod uvedená v súdnom konaní. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené vrátane dodrţania zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o prepustení v zmysle § 192 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe príslušníkov. Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Správne orgány oboch stupňov si pre záver, ţe ţalobca svojím konaním porušil základné povinnosti príslušníka PZ, porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby, zadováţili dostatok skutkových podkladov. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. 12 2Sžo/154/2010 Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách konania rozhodol súd
1 OSP a účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 18. mája 2011 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.