Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/32/2022 Identifikačné číslo spisu: 2115223886 Dátum vydania rozhodnutia: 26.07.2023 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

§ 82ods. 1 písm. d) Zo

E, II. (správne malo byť zrejme III. - poznámka dovolacieho súdu) Druh zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. d) Zo

E. Právnou otázkou, ktorá doposiaľ nebola riešená v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu a ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP, je Premlčanie nároku na náhradu škody podľa § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. d) Zo

E. 14. K prvej právnej otázke dovolateľ uviedol, že treba dôsledne rozlišovať medzi legislatívnym pojmom neoprávnený odber plynu, ktorý používa ZoE v prípade naplnenia skutkových podstát uvedených v § 82 ods. 1 písm.

1. a)až
2. h)ZoE a neoprávneným odberom plynu ako hovorovým pojmom, označujúcim samotný odber (spotrebu) plynu, ktorý môže byť tak v súlade s právom, ako aj protiprávny. Odber (spotreba) plynu ako pokračujúce skutkové konanie nie je znakom každej skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu uvedenej v § 82 ods. 1 písm.
3. a)až
4. h)ZoE, aj keď sa všetky skutkové podstaty spoločne legislatívne označujú ako neoprávnený odber plynu. Skutkové podstaty, ktoré zároveň obsahujú znak spočívajúci v samotnom odbere (spotrebe) plynu, sú upravené napríklad v § 82 ods. 1 písm.
5. a)alebo
6. b)ZoE. Následkom týchto skutkových podstát môže byť škoda predstavujúca množstvo plynu, pretože spotreba plynu je priamym a bezprostredným následkom konania spočívajúceho v odoberaní a spotrebe plynu. Naproti tomu skutková podstata uvedená v § 82 ods. 1 písm.
7. d)ZoE v sebe neobsahuje znak spočívajúci v odoberaní (spotrebe) plynu, a preto následkom tohto druhu neoprávneného odberu nie je škoda predstavujúca množstvo plynu. Už z podstaty tohto ustanovenia vyplýva, že žalobca vznik tejto škody objektívne nemôže preukázať, keďže takáto škoda žalobcom tvrdeným konaním (poškodením plomby) objektívne nevzniká. Konaním poškodzujúcim plombu vzniká bezprostredný následok, ktorým je poškodená plomba, a nie množstvo plynu. Vzhľadom na uvedené sa dovolateľ domnieva, že ustanovenie § 82 ods. 1 písm.
8. d)ZoE sa má správne vykladať tak, že pokrýva skutkové konanie spočívajúce v porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii napríklad vo forme poškodenia plomby, pričom skutkové konanie spočívajúce v odbere plynu skutková podstata podľa § 82 ods. 1 písm.
9. d)ZoE neobsahuje a ani nepokrýva. 15. K druhej právnej otázke dovolateľ uviedol, že výklad § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. d) Zo

E, ktorý vo veci učinil odvolací súd a podľa ktorého sa za škodu považuje množstvo plynu, ktoré odberateľ odobral v určitom rozhodnom období, považuje za nesprávny. Uvedený nesprávny výklad vychádza z právneho posúdenia, ktoré uviedol NS SR v rozhodnutí z 22. marca 2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017 (na ktoré nadviazali rozhodnutia NS SR z 29. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018 a z 13. júna 2019 sp. zn. 3Obdo/49/2018), podľa ktorého skutočne vzniknutou škodou podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o energetike, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, sa rozumie hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu a náklady vynaložené prevádzkovateľom distribučnej siete v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, ktoré by mu inak nevznikli. Za nesprávny označil dovolateľ aj súvisiaci právny názor, týkajúci sa protiprávneho konania, podľa ktorého sa za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm.

1. d)ZoE považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Argumentácia odvolacieho súdu obsahuje nesprávne logické úvahy, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa § 82 ods. 1 písm.
2. d)ZoE sa považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Smerom k vzniku škody odvolací súd uviedol: Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. V napadnutom rozhodnutí sa tak pojmom neoprávnený odber plynu v podstate vysvetľuje protiprávny úkon aj vznik škody, a to napriek tomu, že protiprávny úkon aj vznik škody musia byť odôvodnené skutkovými okolnosťami, pričom neoprávnený odber plynu nie je skutková okolnosť, ale právne posúdenie. Žalobkyňa žiada náhradu škody na základe konkrétneho konania, ktorým je poškodenie plomby. Toto konanie preukazuje znaleckým posudkom, v ktorom znalec skúmal stav plomby. Žalobkyňa sa zároveň domáha náhrady škody, ktorá má predstavovať množstvo plynu. Podľa názoru dovolateľa je zrejmé, že medzi poškodením plomby ako konaním a množstvom plynu ako následkom nie je vzťah príčiny a následku. Nesprávnosť v úvahách žalobkyne a odvolacieho súdu spočíva v tom, že žalobkyňa aj súd najskôr určili konkrétne skutkové konanie - poškodenie plomby a toto správne posúdili ako neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
3. d)ZoE. Následne však toto právne posúdenie pretransformovali/stotožnili so skutkovým konaním (odoberaním plynu), čo je nesprávne, a potom mali za to, že nárok na náhradu škody predstavujúci množstvo plynu vznikol, pretože plyn sa neoprávnene odoberal. Nesprávnosť týchto úvah potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa v konaní nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by preukazovala skutkovú okolnosť v podobe ujmy predstavujúcej množstvo spotrebovaného plynu, pričom len tvrdila, že žalovaný neoprávnene odoberal plyn. Výšku škody žalobkyňa bez ďalšieho (t. j. bez preukázania jej vzniku) určovala formálnym výpočtom podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Žalovaný plyn neodoberal neoprávnene, ale ho odoberal ho súlade s právom, a to na základe zmluvy o dodávke plynu. Za nesprávnu označil dovolateľ aj argumentáciu o vzniku škody v dôsledku nemožnosti vyúčtovať plyn dodávateľovi. Namietal, že v skutkovom deji absentuje priama a bezprostredná kauzalita medzi konaním poškodzujúcim plombu a vydaním vyúčtovania zo strany dodávateľa (subjektu odlišného od žalobkyne), pričom žalobkyňa ani netvrdila, že škoda mala vzniknúť až momentom vydania vyúčtovania. Poukázal na to, že vyúčtovanie odberateľovi vydáva dodávateľ na základe ich zmluvného vzťahu, ktorého účastníčkou žalobkyňa nie je. Odberateľ nemôže žiadnym spôsobom ovplyvniť, aké vyúčtovanie mu vydá jeho dodávateľ a pokiaľ odvolací súd aj žalobkyňa tvrdili, že odberateľ odoberal plyn s meradlom s poškodením zabezpečením, tak odberateľ ani nevedel, aký je stav plomby, a že vôbec je nejaké zabezpečenie porušené. Odberateľovi sa týmto dáva na ujmu niečo, o čom nemá žiadnu vedomosť. 16. Za škodu podľa § 82 ods. 2 ZoE nie je možné automaticky považovať množstvo odobratého plynu, keďže nie každé konanie spočíva v protiprávnom odoberaní a spotrebe zemného plynu. Z ustanovenia § 82 ods. 1 písm.
4. d)ZoE vyplýva, že následok v podobe porušeného zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii vzniká konaním porušujúcim zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ktoré môže mať podobu zásahu do plomby meradla. Zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je plomba, ktorá sa nachádza na plynomeri (meradle) a na ktorej sa nachádza overovacia a zabezpečovacia značka. Účelom plomby je ochrana indikačného zariadenia plynomera (číselníka) pred neoprávneným zásahom, ktorého cieľom by bolo zmeniť namerané údaje (stočiť číselník meradla). To znamená, že ak konanie osoby smeruje k poškodeniu plomby (porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), tak osoba môže takto konať len s prípadným ďalším úmyslom, aby z jej strany bolo možné vykonať ďalšie konanie, a to samotnú neoprávnenú manipuláciu. Samotná neoprávnená manipulácia však napĺňa skutkovú podstatu neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
5. c)ZoE, ktorá je právne definovaná ako neoprávnený zásah, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Poškodenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a samotnú neoprávnenú manipuláciu treba dôsledne rozlišovať, pretože ide o dve samostatné konania s dvomi odlišnými skutkovými následkami (škodami), naplňujúce dva samostatné druhy neoprávnených odberov plynu. Vyššie uvedené - podľa názoru dovolateľa - znamená, že skutkové podstaty podľa § 82 ods. 1 písm.
6. d)ZoE a podľa § 82 ods. 1 písm.
7. c)ZoE spolu súvisia, neznamená to však, že preukázaním jednej skutkovej podstaty je automaticky preukázaná druhá skutková podstata, čo potvrdil aj Okresný súd Piešťany v rozhodnutí zo 14. mája 2015 sp. zn. 10C/7/2013. Je len na prevádzkovateľovi distribučnej siete, či bude preukazovať len § 82 ods. 1 písm.
8. d)ZoE alebo spoločne s ním aj § 82 ods. 1 písm.
9. c)ZoE, a opäť je len ňom, či sa bude domáhať náhrady škody predstavujúcej poškodenú plombu [§ 82 ods. 1 písm.
10. d)ZoE] alebo aj škody predstavujúcej množstvo plynu [§ 82 ods. 1 písm.
11. c)ZoE]. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom ustanovenie § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. c) a písm. d) Zo

E potrebné vykladať tak, že skutková podstata § 82 ods. 1 písm. d) ZoE pokrýva konanie spočívajúce v porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, ktorého priamym následkom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a preto za škodu na účely § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. d) Zo

E treba považovať poškodené zabezpečenie, t. j. škodu na plombe. Naproti tomu skutková podstata § 82 ods. 1 písm. c) ZoE pokrýva konanie spočívajúce v zásahu do meradla, ktoré je možné vykonať v prípade, ak dôjde k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, pričom následkom takéhoto zásahu je to, že meradlo nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Za škodu na účely § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. c) Zo

E treba považovať množstvo plynu, ktoré odberateľ spotreboval, ale meradlo ho nezaznamenalo. Tento rozdiel v množstve plynu ako škoda však nevzniká konaním - odoberaním plynu, ale konaním - zásahom do meradla. Vyššie uvedené právne posúdenie potvrdzuje rozsiahla rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky, ktorej prehľad žalovaný predložil v konaní. 17. V rámci odôvodnenia tretej právnej otázky dovolateľ poukázal na uznesenie sp. zn. 1Cdo/107/2008, v ktorom NS SR ustálil, že zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere plynu podľa § 30 ods. 2 písm.

1. c)zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov [v súčasnosti § 82 ods. 1 písm.
2. d)ZoE] je objektívna. Na túto rozhodovaciu činnosť nadviazali ďalšie rozhodnutia NS SR, napríklad uznesenie z 12. marca 2015 sp. zn. 3Cdo/99/2012, uznesenie z 29. novembra 2011 sp. zn. 4Cdo/102/2010, uznesenie z 22. marca 2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017 alebo uznesenie z 29. novembra 2018 sp. zn. 5Obdo/32/2018. Uvedený právny názor však v súčasnosti nie je správny a správne právne posúdenie zodpovednosti za neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
3. d)ZoE má byť také, podľa ktorého sa uplatní princíp subjektívnej zodpovednosti, v rámci ktorého bude potrebné skúmať a určiť, kto zavinil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Z označených rozhodnutí vyplýva, že NS SR pri výklade ustanovenia § 30 ods. 2 zákona č. 70/1998 Z. z. použil gramatickú/jazykovú metódu výkladu, keď porovnával slovné spojenia zásah odberateľa a bolo porušené. Prvé slovné spojenie predpokladá činnosť (aktivitu) odberateľa smerujúcu k zásahu do meradla, výsledkom ktorej je nesprávne zaznamenávanie odberu plynu. Pre naplnenie tejto skutkovej podstaty neoprávneného odberu nestačí preukázať len nesprávne zaznamenávanie odberu plynu, ale aj konanie odberateľa a vzájomnú príčinnú súvislosť. Druhé slovné spojenie opomína činnosť odberateľa alebo iného subjektu a za neoprávnený odber považuje samotný výsledok konania v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. Pokiaľ NS SR svoj výklad založil len na gramatickom výklade a opomenul použitie aj ostatných metód výkladu, prezentované závery nemožno považovať za riadne a presvedčivo odôvodnené. Účelom objektívnej zodpovednosti je zabezpečenie účinnejšej právnej ochrany (oproti všeobecnej právnej úprave) poškodeného. Jej poskytnutie musí sledovať legitímny cieľ a musí obstáť v teste proporcionality vo vzťahu k zásahu do právneho postavenia, majetkových práv a záujmov zodpovednej osoby. Pokiaľ by aj odberateľ mal kamerový záznam osoby, ktorá zabezpečenie poškodila a zistil by jej totožnosť, nemohol by sa zbaviť svojej zodpovednosti, pretože právna úprava nepozná žiadny liberačný dôvod. Žalobca by tak ťažil zo svojho zvýhodneného postavenia, pretože by si náhradu škody uplatňoval od odberateľa, a to aj v prípade, keď by skutočne zodpovedná osoba bola známa. Zároveň sa v ustanovení § 82 ods. 2 ZoE nenachádza formulácia odberateľ je zodpovedný za ale len formulácia odberateľ je povinný uhradiť, z čoho vyplýva, že toto ustanovenie sa nezaoberá zodpovednosťou ako takou, resp. jej druhom, ale zaoberá sa až následnou povinnosťou, ktorej nevyhnutným predpokladom je otázka určenia zodpovednosti. Predmetné ustanovenie možno podľa názoru dovolateľa vykladať ako ustanovenie legislatívne definujúce neoprávnený odber plynu. Vzhľadom na znenie právnej úpravy je toho názoru, že otázka zodpovednosti za neoprávnený odber sa má riadiť všeobecnou právnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. OZ. Zároveň sa domnieva, že druh zodpovednosti sa nemôže líšiť v závislosti od druhu neoprávneného odberu v situácii, keď sú všetky druhy neoprávneného odberu zaradené pod jeden spoločný paragraf (systematický výklad). O objektívnu zodpovednosť by sa mohlo jednať len v prípade, ak by ustanovenie § 82 ZoE obsahovalo formuláciu tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť alebo tzv. liberačné dôvody, pretože v právnom poriadku Slovenskej republiky len tieto formulácie zakladajú objektívnu zodpovednosť. Pokiaľ ZoE takýto text neobsahuje, nemožno hovoriť o jasnom a predvídateľnom znení právneho predpisu a toto vykladať na ťarchu adresáta (rozsudok NS SR z 1. júla 2010 sp. zn. 8Sžp/1/2010) ako objektívnu zodpovednosť. Z ustanovení § 73 ods. 2, § 76 ods. 1, § 76 ods. 11 ZoE a § 19 ods. 2 písm.
4. b)zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii vyplýva, že všeobecnú povinnosť zabrániť zásahu do plomby meradla majú viaceré subjekty, vrátane odberateľa plynu a prevádzkovateľa distribučnej siete. Ak dôjde k poškodeniu plomby a tým k porušeniu tejto povinnosti, nemôže byť za škodu zodpovedný len jeden subjekt, keď nositeľom prevenčnej povinnosti je viacero subjektov. Z tohto dôvodu sa má uplatňovať subjektívna zodpovednosť a v každom prípade je potrebné zistiť, kto a akú povinnosť porušil a kto spôsobil skutočnú škodu, aby bolo zrejmé, či škodu spôsobil porušením povinnosti odberateľ alebo prevádzkovateľ distribučnej siete (prípadne obaja) alebo tretia osoba. Súčasná judikatúra NS SR navodzuje stav, kedy akýkoľvek odberateľ, vrátane odberateľa v domácnosti, je nositeľom objektívnej zodpovednosti v prípade podľa § 82 ods. 1 písm.
5. d)ZoE. Ak vznikne škoda z dôvodu porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, odberateľ je povinný ju nahradiť poškodenému bez ohľadu na to, či sám škodu spôsobil alebo ju spôsobila iná osoba alebo skutočnosť. Uvedené má platiť aj za okolností, kedy odberateľ nie je vlastníkom plynomeru (žalobca je vlastníkom meradiel) a tento nemôže dostatočne chrániť (napríklad uzamykateľná skrinka), pretože by tým porušil povinnosť umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete prístup k určenému meradlu, čím by mohlo dôjsť k neoprávnenému odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
6. h)ZoE. Častokrát sa plynomery nachádzajú voľne prístupné komukoľvek (záhrada rodinného domu alebo spoločné priestory bytového domu), a teda sú mimo zodpovednostnú sféru odberateľov. Objektívne tak nie je možné zo strany odberateľov zabezpečiť ich primeranú ochranu a je nespravodlivé, ak má odberateľ niesť zodpovednosť za stav, ktorý nemôže ovplyvniť. Princíp objektívnej zodpovednosti neobstojí ani v teste proporcionality medzi zásahom do právneho postavenia odberateľa a škodou, ktorá môže takýmto konaním vzniknúť. Následkom konania, ktoré sa právne posudzuje ako neoprávnený odber plynu podľa § 82 ods. 1 písm.
7. d)ZoE, môže byť len škoda predstavujúca poškodenú plombu a náklady spojené s jej opravou. 18. Napokon dovolateľ vytýkal odvolaciemu súdu tiež nesprávne právne posúdenie premlčania nároku na náhradu škody podľa § 82 ods.

§ 82ods. 1 písm. d) Zo

E, v rámci ktorého odvolací súd určil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby pomocou právnej fikcie uvedenej vo vyhláške č. 449/2012 Z. z. Nesprávnosť tohto prístupu spočíva v tom, že odvolací súd vznik skutočnej udalosti určil na základe právnej fikcie, ktorá sa má používať na úplne iný účel. Je pritom zrejmé, že konkrétne skutkové konanie, ktoré žalobkyňa považuje za protiprávne, a od ktorého odvíja svoj nárok na náhradu škody, spočíva v poškodení plomby. Keďže priamym následkom takéhoto konania je poškodená plomba, dovolateľ má za to, že moment poškodenia plomby je rozhodujúci tak pre plynutie subjektívnej ako aj objektívnej premlčacej doby. Potom platí, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť od skutkovej udalosti, kedy sa poškodený dozvie o poškodení plomby, a objektívna premlčacia doba začína plynúť od skutkovej udalosti, kedy poškodenie plomby reálne nastalo. Skutkovú udalosť v zmysle § 106 ods. 2 OZ je možné preukázať len konkrétnymi dôkazmi v reálnom svete, a nie určiť na základe právnej fikcie. V sporovom konaní je žalobca ten, kto musí preukázať dôvodnosť uplatneného nároku. V prejednávanej veci to znamená, že ak bola zo strany žalovaného vznesená námietka premlčania, žalobkyni vznikla povinnosť preukázať, že žalobu podala včas tak v rámci subjektívnej premlčacej doby (do 2 rokov odo dňa, kedy sa dozvedela o škode), ako aj v rámci objektívnej premlčacej doby (do 3 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla). Ak žalobkyňa nevie preukázať, kedy nastala udalosť, z ktorej vznikla škoda, t. j. kedy došlo k poškodeniu plomby, nemôže ani preukázať, že žalobu podala v rámci objektívnej premlčacej doby. Súd potom musí žalobu zamietnuť. Odvolací súd nesprávne určil začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby na deň 19. mája 2013, pretože žalobkyňa netvrdila a ani nepreukázala, že práve v tento deň došlo k ňou tvrdenému poškodeniu plomby. Pokiaľ aj žalobkyňa určila začiatok obdobia neoprávneného odberu plynu na deň 18. mája 2013 (posledný fyzický odpočet plynu pred demontovaním plynomeru), a to na základe vyhlášky č. 449/2012 Z. z., je potrebné mať na pamäti, že týmto určila začiatok obdobia neoprávneného odberu plynu, a nie deň, kedy malo dôjsť k poškodeniu plomby. Vyhláška č. 449/2012 Z. z. je vykonávacím predpisom pre určenie výšky škody v prípade, ak výšku škody nie je možné určiť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov v zmysle § 82 ods. 3 ZoE. Keďže samotná spotreba a využívanie plynu ako pokračujúce skutkové konanie je znakom skutkových podstát podľa § 82 ods. 1 písm.

1. a)a
2. b)ZoE, tak len v súvislosti s týmito skutkovými podstatami je možné určovať obdobie neoprávneného odberu plynu. Je neprípustné, aby sa skutočná udalosť, od ktorej sa odvíja plynutie lehôt, nahrádzala právnou fikciou, a to zvlášť v prípade, keď sa skutočná udalosť podľa OZ určuje na základe vykonávacej vyhlášky k ZoE. Účelom vyhlášky č. 449/2012 Z. z. je určenie výšky škody v niektorých konkrétnych prípadoch, nie určenie momentu alebo konkrétneho konania, od ktorého sa vznik škody odvíja. Zároveň tento vykonávací predpis možno použiť len za kumulatívneho splnenia konkrétnych podmienok uvedených v § 82 ods. 3 ZoE, ktoré neboli splnené. Keďže podľa názoru dovolateľa neoprávnený odber plynu nie je pokračujúce skutkové konanie, ale právne posúdenie konkrétneho skutkového konania uvedeného v § 82 ods. 1 písm.
3. a)až
4. h)ZoE, je zrejmé, že žalobkyňa pri poškodení plomby nesprávne určovala obdobie neoprávneného odberu plynu, pretože poškodenie plomby je jednorazová udalosť. V prípade poškodenia plomby, ktoré sa právne posudzuje podľa § 82 ods. 1 písm.
5. d)ZoE, je samotné odoberanie plynu ako pokračujúce skutkové konanie legálne (súladné s právom), pretože právnym dôvodom odoberania plynu je zmluva o dodávke plynu, ktorá vylučuje protiprávnosť odoberania (spotreby) plynu. Dovolateľ nesúhlasil ani s názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého sa čas poškodenia plomby nedá zistiť. Podľa jeho názoru sa čas poškodenia plomby zistiť dá, avšak v kontradiktórnom konaní nie je úlohou žalovaného a ani súdu, ktorý má byť nestranný, aby radil žalobkyni, akým spôsobom má zistiť čas poškodenia plomby. Nemožno vychádzať ani z predpokladu, že v deň posledného fyzického odpočtu bola plomba v poriadku. Fyzické odpočty meradiel už vo veľkej miere nevykonávajú zamestnanci žalobkyne, ale zamestnanci Slovenskej pošty, pričom títo nie sú odborne spôsobilí na posúdenie stavu plomby, o čom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa stav plomby zisťovala prostredníctvom znaleckého skúmania. Z týchto dôvodov nemôže mať posledný fyzický odpočet žiadnu relevanciu smerom k plynutiu objektívnej premlčacej doby. Ak by mal platiť predpoklad, že zamestnanci môžu posúdiť stav plomby pri poslednom fyzickom odpočte, potom od tohto dátumu musí začať plynúť aj subjektívna premlčacia doba. Preto je nesprávne právne posúdenie odvolacieho súdu, ktorý uviedol: Čo sa týka plynutia objektívnej premlčacej lehoty, pretože čas porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii sa nedá zistiť, ako je vyššie uvedené a vzhľadom k tomu, že doba začatia neoprávneného odberu plynu bola stanovená v súlade s § 1 ods. 9 vyhlášky č. 449/2012 Z. z. ku dňu posledného fyzického odpočtu na danom odbernom mieste (18.5.2013), potom od tohto dňa resp. nasledujúceho dňa je potrebné počítať začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby. Správne vyriešenie nastolenej právnej otázky má byť nasledovné: Plynutie objektívnej premlčacej doby v prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii začína plynúť odo dňa, kedy k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii skutočne došlo. Túto skutkovú udalosť nie je možné určiť pomocou právnej fikcie, pretože táto skutková udalosť musí byť vždy preukazovaná a preukázaná konkrétnymi dôkazmi. Nositeľom dôkazného bremena smerom k preukázaniu včasnosti podania žaloby je žalobca. 19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného namietala jeho neprípustnosť s poukazom na rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia NS SR sp. zn. 1VCdo/1/2018, podľa ktorého má dovolací súd v prípade kumulácie dovolacích dôvodov podľa § 420 CSP a § 421 CSP povinnosť obmedziť sa len na posúdenie prípustnosti dovolania podľa § 420 CSP. K návrhu žalovaného na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia poukázala na to, že súdne konanie trvá viac ako 5 rokov, rozhodlo sa v neprospech žalovaného a tento mal preto dostatok času pripraviť si finančnú rezervu na usporiadanie záväzkov z tohto sporu. Žalovaný od začatia konania na súde prvej inštancie až po podanie dovolania pracuje s vlastnými tézami a účelovými úvahami tak, aby bez rešpektovania zákonnej úpravy a judikatúry NS SR obhajoval subjektívne teoretické kompilácie skutkových tvrdení a právnych záverov. Pritom vytrháva právny text zo súvislostí, nastoľuje vlastné úvahy a fabuluje ohľadom podmienok náhrady škody pri neoprávnenom odbere zemného plynu. Vytvára kompiláciu viacerých skutkových podstát za účelom neprehľadného splynutia podmienok náhrady škody s objektívnou a subjektívnou zodpovednosťou, aby vytvoril celkový dojem nespravodlivého a právne neakceptovateľného právneho prostredia. Neexistuje žiadny rozumný dôvod na podanie dovolania, pretože rozhodovacia prax NS SR je dlhodobo konštantná a pokiaľ ide o dovolateľom uvádzanú rozsiahlu judikatúru odvolacích súdov alebo súdov prvej inštancie, táto je aktuálnou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu už niekoľko rokov prekonaná, o čom má žalovaný, resp. jeho právny zástupca vedomosť. K tvrdeniu dovolateľa, že by mala preukazovať aj samotnú manipuláciu, resp. zásah do meradla, v dôsledku ktorého meradlo nezaznamenáva, resp. nesprávne zaznamenáva odber plynu, žalobkyňa namietala, že dovolateľ účelovo spája dve skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu upravené v § 82 ods. 1 písm.
6. c)a písm.
7. d)ZoE. V posudzovanom prípade žalobkyňa neuplatnila žalobný návrh podľa § 81 ods. 1 písm.
8. c)ZoE (subjektívna zodpovednosť), ale podľa § 81 ods. 1 písm.
9. d)ZoE (objektívna zodpovednosť), preto nebolo potrebné, aby tvrdila a preukázala aj samotnú neoprávnenú manipuláciu s meradlom. Platná zmluva o dodávke zemného plynu nevylučuje protiprávnosť odberu, pretože ak žalovaný odoberá plyn meradlom, na ktorom je poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (plomba), dochádza k neoprávnenému odberu plynu, ktorý je zákonom zakázaný (neoprávnený = protiprávny). Podľa § 76 ods. 11 ZoE je odberateľ plynu povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo, pričom akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný. Pokiaľ dovolateľ v tejto súvislosti vytýkal odvolaciemu súdu, že porušil jeho právo na spravodlivý proces tým, že mu nedal odpoveď na jeho argumentáciu, žalobkyňa namietala, že zo strany dovolateľa ide o účelovú dezinterpretáciu podmienok neoprávneného odberu, pričom súd prvej inštancie aj odvolací súd dostatočne a rozumne odpovedali na argumentáciu žalovaného. Pokiaľ aj táto odpoveď nebola podľa predstáv žalovaného, neznamená to, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K dovolateľom tvrdenej prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm.
10. b)CSP žalobkyňa uviedla, že doterajšia rozhodovacia prax súdov je ustálená a jednoznačná a nie je žiadny rozumný dôvod meniť ju. CSP v ustanovení § 421 ani nepripúšťa žalovaným sformulovaný dovolací dôvod. Za ťažiskové rozhodnutia NS SR, v ktorých boli zrozumiteľne a jednoznačne zodpovedané námietky dovolateľa, žalobkyňa označila uznesenia sp. zn. 3Obdo/51/2017, sp. zn. 5Obdo/32/2018 a rozsudok sp. zn. 3Obdo/49/2018, ako aj uznesenie sp. zn. 3Obdo/49/2019. Naproti tomu dovolateľom označené rozhodnutia riešili konkrétne prípady s odlišnosťami, pričom niektoré z nich boli zrušené a prekonané zjednocujúcou praxou odvolacích súdov a dovolacieho súdu. Pokiaľ dovolateľ svoje úvahy o uplatňovaní subjektívnej zodpovednosti vysvetľoval o. i. tým, že odberateľ nie je vlastníkom plynomeru a tento nemôže dostatočne chrániť, resp. že častokrát sa plynomery nachádzajú prístupné komukoľvek, žalobkyňa poukázala na to, že už vo vyjadrení k odporu žalovaného (súčasťou ktorého bola aj fotodokumentácia) uviedla, že plynomer na odbernom mieste u žalovaného nie je na mieste dostupnom akýmkoľvek tretím osobám, pretože je umiestnený vo vymurovanom uzatvorenom priestore, zo spodnej časti pevne spojenom so zemou, zo zadnej časti pevne spojenom so stenou budovy, vpredu zabezpečený železnými dvierkami zamknutými na visiaci zámok. Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením, že princíp objektívnej zodpovednosti neobstojí v teste proporcionality s poukazom na to, že vyhláška č. 449/2012 Z. z., podľa ktorej bola vypočítaná výška škody, zohľadňuje všetky možné subjektívne faktory pôsobiace u neoprávneného odberateľa (rozdelenie do kategórií podľa vykonávanej činnosti, aktuálne zistené spotrebiče na odbernom mieste, denný počet hodín používania spotrebiča, či ide o výrobnú prevádzku jednozmennú, dvojzmennú alebo trojzmennú, či ide o objekt na trvalé bývanie) a podrobne rozlišuje podmienky spôsobu výpočtu náhrady škody tak, aby boli zohľadnené reálne podmienky neoprávneného odberateľa. Nejde teda o situáciu 24-hodinového odberu plynu. K namietanému stavu právnej neistoty pri objektívnej zodpovednosti žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 76 ods. 8 ZoE, podľa ktorého má odberateľ plynu právo požiadať prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla, ak má pochybnosť o správnosti merania údajov alebo zistí na určenom meradle chybu, pričom prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný v určenej lehote zabezpečiť výmenu určeného meradla a predložiť meradlo na preskúšanie. Odvolací súd riadne odôvodnil aj neakceptovanie námietky premlčania, pričom začiatok neoprávneného odberu správne určil podľa vykonávacieho predpisu. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla dovolanie žalovaného zamietnuť s tým, aby jej bola zároveň priznaná náhrada trov dovolacieho konania vo výške 100%. 20. Dňa 20. mája 2021 bolo dovolaciemu súdu doručené podanie žalovaného, označené ako Doplnenie dovolania. Dovolateľ v ňom poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ÚS SR“) z 9. marca 2021 sp. zn. III. ÚS 114/2020, v ktorom sa ÚS SR zaoberal výkladom a aplikáciou ustanovení § 82 ods. 1 písm.
11. d)ZoE a § 82 ods. 2 ZoE zo strany Krajského súdu v Trnave, ktorý uplatnil rovnaký výklad a aplikáciu citovaných ustanovení ako odvolací súd v napadnutom rozsudku. Dovolateľ následne citoval odseky 53, 57 až 62 odôvodnenia nálezu a porovnávajúc ich s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konštatoval, že obe právne posúdenia sú diametrálne odlišné. Vyjadril presvedčenie, že ak by sa odvolací súd riadil právnym posúdením ÚS SR, ktoré už v čase jeho rozhodovania bolo známe, musel by žalobu v celom rozsahu zamietnuť, a to pre nepreukázanie skutočného vzniku škody (§ 82 ods. 2 ZoE). ÚS SR v predmetnom náleze uviedol, že skutočná škoda predstavujúca množstvo plynu, nevzniká p