Najvyšší súd 4Sžo/2/2012 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr.

§ 40ods.

2 písm. b) a § 40 ods. 4, § 125 a § 126 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“). Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v medziach ţaloby dospel k záveru, ţe ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán náleţite zistili skutkový stav, rozhodnutia obidvoch správnych orgánov boli náleţite a zrozumiteľne odôvodnené, pričom vychádzali zo správneho právneho záveru, na ktorý krajský súd vo svojom rozhodnutí poukázal. Z pripojeného administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe rozhodnutiu, ktoré je predmetom preskúmania predchádzalo rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI Trenčín č. 2824/1000/2007 zo dňa

1. novembra 2007, o odvolaní ţalobcu z funkcie štátneho radcu - predstaveného - riaditeľa sluţobného úradu Krajského inšpektorátu Štátnej energetickej inšpekcie so sídlom v Prešove podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej sluţbe (t.j. bez udania dôvodu) ku dňu
2. novembru
3. O odvolaní ţalobcu zo dňa
4. novembra 2007 rozhodol ţalovaný rozhodnutím zo dňa
5. januára 2008 pod č. 221/1000/2007 tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie o zmene štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa
6. novembra 2007 pod č. 2824/1000/2007 potvrdil. V rámci konania o návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia podaného ţalobcom dňa
7. februára 2009 ţalovaný listom zo dňa
8. marca 2009 v súlade s ustanovením § 143 ods. l zákona o štátnej sluţbe oznámil ţalobcovi, ţe dôvodom v návrhu na preskúmanie právoplatného rozhodnutia nevyhovuje. Z rozsudku Krajského súdu v Prešove 2S 32/2009 - 66 zo dňa l. decembra 2009 krajskému súdu vyplynulo, ţe dôvodom zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí ţalovaného zo dňa
9. novembra 2007 č. 2825/1000/2007

rozhodnutím vedúceho sluţobného 3 4Sţo/2/2012 úradu ŠEI Trenčín č. 588/1000/2009 zo dňa

1. marca 2009 podľa ustanovenia § 250j ods. 3 OSP bola tá skutočnosť, ţe ţalovaný nepredloţil úplný administratívny spis a v odôvodnení predmetného rozsudku súd zdôraznil, ţe v ďalšom konaní je povinný ţalovaný svoje rozhodnutie náleţite, zrozumiteľne odôvodniť, pretoţe len náleţité odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a môţe presvedčiť účastníkov o jeho správnosti a zákonnosti. Podľa krajského súdu z výroku, ako aj z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe v rozsudku nebol vyslovený ţiadny právny názor, ktorým by bol viazaný prvostupňový správny orgán, ako aj ţalovaný v ďalšom konaní. S poukazom na ustanovenie § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní bolo teda povinnosťou správneho orgánu náleţite zdôvodniť v budúcnosti vydané rozhodnutie. V intenciách vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa l. decembra 2009 bolo vydané dňa
2. januára 2010 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 119/1000/20110, ktoré ţalovaný po podaní odvolania ţalobcom preskúmavaným rozhodnutím č. 710/1000/2010 dňa
3. apríla 2010 potvrdil a odvolanie ţalobcu zamietol. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotoţnil so závermi ţalovaného, ktorý podľa neho postupoval v intenciách tak citovaného rozsudku, ako aj v zmysle zákona o štátnej sluţbe, konkrétne ustanovení § 40 ods. 2 písm. b)

§ 138ods.

l a

1. Krajský súd konštatoval, ţe ţalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu skúmal a následne vydané rozhodnutie riadne odôvodnil. Pri zisťovaní existencie voľného štátnozamestnaneckého miesta vychádzal zo systematizácie zamestnancov v rámci ročného výkazu o práci za rok 2007, ako aj výročnej správy ŠEI za rok 2007, z ktorých zistil, ţe v čase kedy bol ţalobca odvolaný z funkcie predstaveného (t.j. k
2. novembru 2007) ako aj ku dňu rozhodnutia poradnej odvolacej komisie (
3. januára 2008 a
4. apríla 2010) nemal sluţobný úrad voľné štátnozamestnanecké miesto na tom istom odbore štátnej sluţby a v tej istej funkcii. Z celkového počtu 36 zamestnancov vedených v evidenčnom stave boli voľné iba 2 miesta ŠEI v Bratislave - funkcia inšpektora. Ţalobcovi bolo ponúknuté miesto inšpektora ŠEI na Krajskom inšpektoráte, so sídlom v Bratislave, ktoré pri osobnom pohovore dňa
5. novembra 2007 ţalobca odmietol, pričom nedošlo ani k inej dohode a sluţobný úrad nemal inú moţnosť zaradenia ţalobcu. Preskúmavané rozhodnutie zo dňa
6. apríla 2010 ţalovaný vydal v zmysle odporúčania poradnej odvolacej komisie zriadenej dňa
7. marca 2010, ktorá
8. apríla 2010 4 4Sţo/2/2012 v zápisnici odporučila vedúcemu sluţobného úradu ŠEI Trenčín rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
9. januára 2010 potvrdiť. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer spätne k
10. novembru 2007, krajský súd poukázal na nutnosť postupu sluţobného úradu po odvolaní ţalobcu z funkcie predstaveného podľa ustanovení § 40 ods. 2 písm. b) zákona o štátnej sluţbe. Námietku ţalobcu ohľadne nesúladu ust. § 40 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe s výkladom odôvodnenia ţalovaného povaţoval súd za irelevantnú, pretoţe je podľa neho nepopierateľným, ţe rozhodnutie ţalovaného zo dňa
11. januára 2010 bolo doručené ţalobcovi poštou dňa
12. januára 2010 a v zmysle riadneho poučenia mal ţalobca moţnosť podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, čo napokon aj urobil písomným podaním dňa
13. februára 2010, doručeným ţalovanému
14. februára
15. Námietku ţalobcu ohľadom zisťovania voľného štátnozamestnaneckého miesta ku dňu
16. januára 2010 (pričom správne má byť
17. novembra 2007 a nie ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu) vyhodnotil súd ako bezpredmetnú, pričom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia ţalovaného, v ktorom sa s touto námietkou vyporiadal a uviedol, ţe sluţobný úrad ŠEI Trenčín ani ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom. K tejto námietke sa vyjadrila aj poradná odvolacia komisia v zápisnici zo dňa
18. apríla 2010 (ako aj predtým
19. januára 2008), v ktorej konštatovala, ţe tak k
20. novembru 2007, ako aj ku dňu zasadnutia komisie sluţobný úrad nedisponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom a vychádzala aj z vyjadrenia ţalobcu zo dňa
21. novembra 2007, ktorý odmietol ponúkané miesto inšpektora na ŠEI Krajskom inšpektoráte v Bratislave a ţiadna iná dohoda uzatvorená nebola. Teda ţalovaný vychádzal zo skutočností, ktoré boli podstatné ku dňu
22. novembra 2007 a tvorili základ ďalšieho postupu v zmysle uţ citovaných ustanovení § 40 ods. 2 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe a ostatných, pričom je potrebné vziať do úvahy, ţe v zmysle procesného princípu zásad správneho konania, tvorí správne konanie od svojho začiatku aţ do právoplatného skončenia jeden celok (§ 138 ods. 5 zákona o štátnej sluţbe). Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ OSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe zrušuje rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI 5 4Sţo/2/2012 č. 119/1000/2010 zo dňa
23. januára 2010

rozhodnutím vedúceho sluţobného úradu ŠEI č. 710/1000/2010 zo dňa

1. apríla 2010 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a c/ OSP a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ţalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného, ktorý rozhodnutím č. 119/1000/2010 zo dňa
2. januára 2010, skončil so ţalobcom štátnozamestnanecký pomer rozhodnutím spätne, a to aţ ku dňu
3. novembra 2007, čím podľa ţalobcu porušil predovšetkým ust. § 40 ods. 2 písm. b/ a § 40 ods. 4 písm. b/ zákona o štátnej sluţbe. V ust. § 39 striktne rozlišuje zákon o štátnej sluţbe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a jeho zánik. Pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru totiţ štátnozamestnanecký pomer prestáva existovať v dôsledku konštitutívneho správneho aktu, ktorým je rozhodnutie o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru. Na strane druhej štátnozamestnanecký pomer zaniká ex lege zo zákona akonáhle nastanú skutočnosti predpokladané v dispozícii právnej normy, v danom prípade ust. § 43 zákona o štátnej sluţbe. Štátnozamestnanecký pomer moţno skončiť len rozhodnutím, pričom z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 aţ 3 rozhodnutím o odvolaní zo štátnozamestnaneckého pomeru. V súlade s ust. § 40 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe štátnozamestnanecký pomer podľa ods. 1 aţ 3 sa skončí dňom uvedeným v rozhodnutí, najskôr však dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu ŠEI bolo ţalobcovi doručené aţ
4. januára 2010, pričom podľa výroku napadnutého rozhodnutia štátnozamestnanecký pomer skončí spätne dňom
5. novembra 2007, čo je podľa ţalobcu v príkrom rozpore s ust. § 40 ods. 4, ale aj ust. § 44 zákona o štátnej sluţbe. Podľa ust. § 44 zákona o štátnej sluţbe, ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej. Ţalobca preto pokladá za nesporné, ţe napadnuté rozhodnutie je nezákonné pre rozpor s citovanými ustanoveniami. Je teda podľa ţalobcu nepochybné, ţe štátnozamestnanecký pomer nemohol skončiť skôr, ako nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 2S 32/2009 - 66 zo dňa l. decembra 2009, ktorým boli rozhodnutie č. 2825/1000/2007 zo dňa
6. novembra 2007 a rozhodnutie č. 588/1000/2009 zo dňa
7. marca 2009 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Ţalobca ďalej zdôraznil, ţe ţalovaný príslušné ustanovenie § 40 ods. 4 citovaného zákona vykladal tak, ţe štátnozamestnanecký pomer moţno skončiť uţ dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní, pričom odvolaním mal na mysli rozhodnutie o odvolaní ţalobcu z funkcie predstaveného. Podľa ţalobcu takýto absurdný záver opierajúci sa výlučne o gramatický výklad citovaného zákona bez poznania jeho významu, nie je v súlade jednak 6 4Sţo/2/2012 s ostanými ustanoveniami zákona, ale ani s účelom a zmyslom ustanovenia § 40 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe. Nakoľko uţ zo samotného zaradenia ustanovenia § 40 ods. 4 zákona o štátnej sluţbe je zreteľný záujem zákonodarcu formulovať zákaz skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru skôr, neţ by sa o ňom zamestnanec mohol dozvedieť. Z tohto dôvodu ţalobca tvrdí, ţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné a štátnozamestnanecký pomer ţalobcu trvá naďalej, čo potvrdzuje aj ust. § 44 zákona o štátnej sluţbe. Ţalobca konštatoval, ţe rozhodnutie ţalovaného o odvolaní je nepochybne konštitutívnym statusovým rozhodnutím, nakoľko v jeho dôsledku dochádza k zániku práv a povinností zo štátnozamestnaneckého pomeru a takéto rozhodnutia v súlade ustálenou právnou praxou a teóriou správneho práva pôsobia výlučne do budúcnosti a to od okamihu právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobca preto z vyššie uvedených dôvodov povaţuje prvostupňové ako aj rozhodnutie ţalovaného za nezákonné a je dôvodné ich zrušiť. Podľa ţalobcu, ţalovaný nesprávne zisťoval existenciu voľných štátnozamestnaneckých miest, a to ku dňu
8. novembra 2007, túto hmotnoprávnu podmienku pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru je potrebné podľa neho zisťovať ku dňu vydania rozhodnutia o odvolaní štátneho zamestnanca zo štátnozamestnaneckého pomeru (t.j. ku dňu
9. januára 2010) a nie ku dňu jeho odvolania z funkcie predstaveného. Ponuková povinnosť musí bezprostredne predchádzať skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Keďţe rozsudkom Krajského súdu v Prešove došlo k zrušeniu rozhodnutí správneho orgánu ako nezákonných, bolo potrebné opakovať ponukovú povinnosť a zohľadniť existenciu voľných štátnozamestnaneckých miest v čase rozhodovania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru. Ďalej ţalobca poukázal na nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú prvostupňový súd nezohľadnil, čo zakladá neprávne právne posúdenie veci, nakoľko na zistený skutkový stav neaplikoval, prípadne nesprávne aplikoval ust. § 47 ods. 3 zákona o správnom konaní. Ako ďalší dôvod odvolania uviedol ţalobca aj nezrozumiteľnosť napadnutého rozsudku prvého stupňa, ktoré porušuje právo ţalobcu na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia, a teda ţalobcovo právo na spravodlivý proces, pričom 7 4Sţo/2/2012 poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 2 Cdo 238/2008 zo dňa
10. novembra 2009, ako aj Ústavného súdu SR Iv. ÚS 115/
11. Ţalovaný sa k odvolaniu vyjadril podaním z
12. decembra 2011, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. K odvolacím námietkam ţalobcu uviedol, ţe ich povaţuje za celkom nesprávne a účelové. K námietke ţalobcu ohľadne skúmania existencie voľného štátnozamestnaneckého miesta, ţalovaný uviedol, ţe jeho zákonnou povinnosťou bolo skúmať existenciu voľného štátnozamestnaneckého miesta vo svojom sluţobnom úrade výlučne ku dňu odvolania ţalobcu z funkcie štátneho radcu – predstaveného – riaditeľa sluţobného úradu Krajského inšpektorátu ŠEI v Prešove. Ţalovaný tvrdí, ţe za situácie, ak ţalobca odmietol ponúknuté štátnozamestnanecké miesto, ţalovanému zo ţiadneho zákonného ustanovenia nevyplývala „opakovaná“ ponuková povinnosť, naviac z listinných dokladov zaloţených v administratívnom spise ţalovaného vyplýva, ţe ani ku dňu vydania napadnutých rozhodnutí a ani ku dňu zasadania poradnej komisie, ţalovaná nedisponovala iným voľným štátnozamestnaneckým miestom ako ku dňu odvolania ţalobcu z funkcie, t.j. ku dňu
13. novembra
14. Ţalovaný ďalej dodáva, ţe práve písomný prejav vôle ţalobcu o odmietnutí voľného štátnozamestnaneckého miesta bol pre ţalovaného záväzný a aj určujúci pre ďalší postup spočívajúci vo vydaní napadnutých rozhodnutí, v tomto smere ţalovaný postupoval aj v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu ČR č. 21Cdo 2738/2000, na ktorý ţalobca v podanom odvolaní poukazuje. Záverom dodal, ţe podľa jeho názoru sa súd prvého stupňa dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vyporiadal so všetkými právnymi aj skutkovými dôvodmi, ktorými ţalobca odôvodnil podanú ţalobu, a na základe ktorých sa domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach ţaloby a v rozsahu odvolania ţalobcu (§ 212 ods. 1 OSP), a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu vyhovie z nasledujúcich dôvodov: V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoby tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). 8 4Sţo/2/2012 Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP). Odvolací súd v predmetnej veci povaţuje za podstatné nasledovné skutočnosti:
15. Predmetom preskúmania je zákonnosť rozhodnutia ţalovaného z 12.apríla
16. Rozhodnutím ţalovaného bolo potvrdené rozhodnutie sluţobného orgánu vydané 26.januára 2010 podľa § 31 ods. 4 písm. a/

§ 40ods.

2 písm. b/ a § 40 ods. 4, § 125 a § 126 zák. č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe, ktorým ku dňu 15.11.2007 končí štátnozamestnanecký pomer ţalobcu v sluţobnom úrade štátnej energetickej inšpekcie Trenčín.

1. Zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe bol zrušený zákonom č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe, ktorý nadobudol účinnosť 1.novembra
3. Podľa § 131 zák. č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 1.novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.októbra 2009, t.j. podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej sluţbe.
4. Odvolací súd zisťoval, či ku dňu 1.novembra 2009 bolo začaté a neukončené konanie podľa zákona o štátnej sluţbe vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Zistil, ţe konanie začaté pôvodným rozhodnutím z 13.novembra 2007 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ţalovaný 20.3.2009 potvrdil a stalo sa právoplatným. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom KS v Prešove 2S/32/2009 z 1.decembra
6. Z uvedeného vyplýva, ţe ku dňu 1.novembra 2009 neexistovalo začaté konanie vo veci štátnozamestnaneckého pomeru – skončenia štátnozamestnaneckého pomeru – vydaného podľa zák. č. 312/2001 Z.z., v ktorom by bol dôvod pokračovať podľa § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. a to podľa predpisov platných do 31.10.2009, t.j. podľa zák. č. 312/2001 Z.z..
7. Zrušenie rozhodnutia ţalovaného rozsudkom z 1.decembra 2009 nezakladá dôvod pre pokračovanie konania o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v právnom reţime zák. č. 312/2009 Z.z. rozhodnutím sluţobného orgánu podľa ustanovení tohto zákona. Ustanovenie § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. sa totiţ vzťahuje len na prípady, 9 4Sţo/2/2012 ak konanie vo veci skončenia sluţobného pomeru nebolo skončené do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
8. Preskúmavané rozhodnutia vydané po 1.novembri 2009, t.j. prvostupňové rozhodnutie sluţobného orgánu z 26.1.2010 a odvolacieho orgánu z 12.4.2010, boli vydané podľa neúčinného zák. č. 312/2009 Z.z.. Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, ak bolo vydané podľa neúčinného právneho predpisu. Preto odvolací súd zmenil prvostupňový rozsudok a rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. V čase po 1.decembri 2009 sa mal ţalovaný (vrátane 1.st. sluţobného orgánu) postupovať a riadiť vo veci štátneho sluţobného pomeru ţalobcu ustanoveniami zák. č. 400/2009 Z.z. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na ust. § 125 zák. č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého spory medzi štátnymi zamestnancami a sluţobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.
10. Podľa § 250k ods. 1 OSP ţalobcovi patrí náhrada trov konania za 4 úkony právnej sluţby pozostávajúca z odmeny (2 x 120,23 a 2 x 123,50) celkom 487,46 Eur a reţijný paušál (2 x 7,21 a 2 x 7,41) celkom 29,24 spolu 516,70 + DPH v sume 103,40 + 66 Eur súdny poplatok, spolu 686,10 Eur. Odvolací súd nepriznal odmenu za dva úkony (samostatné vyjadrenia), ktoré pre rozhodnutie odvolacieho súdu nemali podstatný význam. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. mája 2012 JUDr. Ida H a n z e l o v á , v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková