o určenie neplatnosti uznesenia VZ

Najvyšší súd 5 Ndob 13/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: L., D.B., IČO: X. proti odporcovi: 1/ I., a. s., R.B., IČO: X. a odporcovi: 2/ B., a. s., R.B., IČO: X., o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, vedenej na Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 3Cob/149/2012, o návrhu na vylúčenie sudkyne JUDr. Heleny Škrinárovej z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/149/2012, takto r o z h o d o l: Sudkyňa, predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave JUDr. Helena Škrinárová, j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/149/

1. O d ô v o d n e n i e: V konaní, sp. zn. 3Cob/149/2012 oznámila sudkyňa Krajského súdu v Bratislave JUDr. Helena Škrinárová, predsedníčka senátu, že sú u nej dané dôvody, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14 ods. 1 O. s. p. a § 15 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd nadriadený (§ 16 ods. 1 O. s. p.) po preskúmaní námietky dospel k záveru, že sú dané zákonné dôvody na vylúčenie sudkyne Krajského súdu v Bratislave z prejednávania predmetnej veci. 5 Ndob 13/2012 2 Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Nestrannosť sudcu sa prejavuje v dvoch aspektoch. Prvý spočíva v rýdzo osobnom presvedčení určitého sudcu v danej veci. Keďže ide o subjektívnu kategóriu, vyjadrujúcu vnútorný psychický vzťah samotného sudcu k prejednávanej veci (zahrňuje vzťah sudcu k predmetu konania, k jeho účastníkom a k ich právnym zástupcom), je o nej schopný vypovedať jedine sám sudca. Takto úzko ponímaná kategória nestrannosti by však nenašla v praxi uplatnenie bez jej vyjadrenia aj v širšej, objektívnej rovine. Za objektívne nemožno považovať len to, ako sa nestrannosť sudcu javí navonok (napr. účastníkovi konania), ale najmä to, či reálne existujú okolnosti, ktoré by mohli objektívne založiť pochybnosti o tom, či sudca disponuje určitým vzťahom k veci. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu (Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin a ďalší proti Francúzsku, 1998). 5 Ndob 13/2012 3 Z tohto pohľadu dôjde k vylúčeniu sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nielen vtedy, keď jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom je založený na zaujatosti skutočne preukázanej, ale rovnako, i keď existuje čo i len najmenšia pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach verejnosti [viď tiež zásady prijaté judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná ("justice must not only be done, it must also be seen to be done")]. Pokiaľ ide o existenciu takéhoto právne relevantného pomeru u sudkyne Krajského súdu v Bratislave, táto uviedla, že v danej veci možno mať pochybnosti o jej zaujatosti z dôvodu, že jej manžel JUDr. A.Š., CSc. bol členom dozornej rady navrhovateľa v čase od
2. decembra 1994 do
3. februára
4. V takomto prípade bolo potrebné zohľadniť, že sama sudkyňa tohto súdu oznámila existenciu vzťahu k účastníkovi konania, ktorý ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p. považuje za právne relevantný. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rešpektoval vyjadrenie o jej zaujatosti a v dôsledku toho rozhodol, že sudkyňa JUDr. Helena Škrinárová, predsedníčka senátu, je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3Cob/149/
5. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
6. mája 2012 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová